Nižšie dane pocítime už v apríli

BRATISLAVA. Vláda napriek pôvodnému odporu znižuje daň z príjmov. Prinútila ju k tomu kríza. Daň z príjmov preto už onedlho klesne väčšine zamestnancov. Premiér Fico tento týždeň oznámil, že vláda navrhne parlamentu zvýšiť nezdaniteľné minimum na daňovníka, čo prinesie niečo podobné, ako keby klesla sadzba dane z príjmov.

Prečítajte si komentár Ivana Štulajtera - Pred strihaním

Názor Roberta Fica - Prioritami sú zamestnanosť a príjmy ľudí

Názor Ivana Mikloša - Nie zlým smerom, ale neskoro a nedostatočne

Väčšine z takmer dva a pol milióna pracujúcich na Slovensku by mzda mala mesačne v čistom stúpnuť zhruba o 9,36 eura. Ročne by si tak mohli polepšiť asi o 112 eur, teda v prepočte na koruny takmer o tri a pol tisíca. Toto sa dosiahne tým, že nezdaniteľné minimum na daňovníka stúpne zo súčasných zhruba 3435 eur na 4026 eur.

Menej zarábajúci dostanú viac

Zníženie daní cez vyššiu nezdaniteľnú sumu pocíti už v marcovej výplate väčšina zamestnancov. Dostanú ju v apríli. Živnostníkov sa zníženie daní tento rok dotkne, len ak požiadajú daňové úrady o primerané zníženie preddavkov na daň z príjmov.

Ľudia s najnižšími platmi si pre zvýšenie nezdaniteľného minima polepšia viditeľnejšie. Koalícia totiž od nového roka zaviedla takzvanú zamestnaneckú prémiu. Je to takzvaná záporná daň. Tým, ktorí zarábajú okolo minimálnej mzdy (295,50 eura, teda 8900 korún) a nemôžu naplno využiť celé ne〜zdaniteľné minimum, vláda zlepšuje výplatu o necelé dve stovky v korunách mesačne.

Pre zmeny, ktoré sa chystajú, by toto prilepšenie malo byť v prepočte takmer 460 korún. Túto prémiu nízko zarábajúci nedostávajú každý mesiac po častiach. Zinkasujú ju až na budúci rok naraz v apríli, čiže vo výplate za marec. S rastom platu zamestnanecká prémia klesá. Zamestnaneckú prémiu budú po novom dostávať ľudia s platom do 387 eur mesačne v hrubom (11 670 korún). Dostanú však menej, ako tí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu.

Ľudia, ktorí platia takzvanú milionársku daň, si zmenou, ktorú navrhuje ministerstvotinancií, finančne nepohoršia.

Čaká sa na dohodu so samosprávou

Minister financií Ján Počiatek spolu s premiérom Robertom Ficom zverejnil v pondelok iba čiastkové informácie o pripravovanom zvýšení nezdaniteľnej sumy. Ministerstvo financií zatiaľ bližšie informácie neposkytuje, preto sú naše prepočty o dosahoch zníženia daní len orientačné. O tom, kto a koľko presne získa, by rezort mal informovať v nasledujúcich dňoch.

Ministerstvo ešte nezverejnilo ani to, aký dosah by mohlo mať zníženie dane z príjmov na rozpočty samospráv a krajov. Tie totiž z celoslovenského výnosu dane z príjmov inkasujú vyše 90 percent a len malú časť inkasuje štátny rozpočet. Podľa našich odhadov by sa výpadok tejto dane na verejné financie mal pohybovať okolo šiestich miliárd korún.

Vláda o znížení daní rokuje ešte so samosprávami. Nedávno premiér povedal, že na zmierňovaní dosahov krízy sa nemôže podieľať len vláda.

„Ako sociálni partneri vnímame, že je kríza, ktorú treba riešiť. Vnímame aj to, že podnikateľská sféra prijíma návrh na zvýšenie nezdaniteľného minima veľmi pozitívne. Otázny je dosah na rozpočty obcí, a o tom rokujeme," povedal šéf Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora s tým, že si uvedomujú, že „kríza bude mať dopsah nielen na štátny rozpočet, ale aj na rozpočty samosprávy".

O koľko si ľudia polepšia po znížení daní

Skoršie vrátenie DPH pomôže firmám

BRATISLAVA. Jedným z opatrení, ktorým by vláda chcela zmierniť dosahy globálnej finančnej krízy na ekonomiku, je aj skrátenie lehoty vrátenia preplatkov dane z pridanej hodnoty (DPH) z doterajších 60 na 30 dní.
Malo by ísť o platiteľov so zdaňovacím obdobím jeden mesiac. Otázkou zostáva kontrola oprávnenosti a realizácia vrátenia DPH v skrátenom čase.
Pomôže a nič nestojí
Realizácia takéhoto opatrenia sa musí zabezpečiť novelizáciou zákona o dani z pridanej hodnoty.
O nadmerný odpočet DPH môže podnikateľ požiadať, ak v niektorom zdaňovacom období zaplatil viac DPH, ako prijal.
DPH neovplyvňuje priamo hospodárenie podniku, nevchádza ani do výdavkov, ani do príjmov. Firma DPH pripočíta k cene svojho výrobku a neskôr ju odvedie daňovému úradu.
Bremeno platenia DPH dopadá na konečného spotrebiteľa, ktorý zaplatí túto daň v cene tovarov a služieb. „Keďže ešte nie je známa konečná legislatívna úprava, nie je možné uviesť konkrétne opatrenia daňovej správy," povedal Miroslav Dobák, hovorca Daňového riaditeľstva SR. Po prijatí novely zákona bude vrátenie DPH podľa Dobáka zabezpečené v súlade s novelizovanou právnou úpravou.
„Je to dobré opatrenie pre podnikateľov. Budú môcť skôr prísť k svojim peniazom, ktoré teraz na dva mesiace požičiavajú štátu," myslí si Robert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).
V súvislosti so skrátením lehoty na vrátenie peňazí očakáva Kičina posilnenie kontroly oprávnenosti ich vrátenia, lebo čas na kontrolu faktúr sa skráti o polovicu.
Aj ked pôjde o jednorazový výpadok v štátnom rozpočte v odhadovanom objeme od 14 do 16 miliárd eur, podľa Kičinu treba takéto opatrenie prijať.
Pre veľké firmy
Určenie zdaňovacieho obdobia závisí od obratu daňovníka. Aj keď si ho môže zvoliť aj daňovník s nižším obratom, väčšinou sa zdaňovacie obdobie na jeden mesiac vzťahuje na veľké podniky. Tie by skrátením lehoty na vrátenie peňazí z nadmerného odpočtu DPH získali peniaze od štátu o mesiac skôr. Pomohlo by im to v riadení finačných tokov.

Vladimír Ješko

Anketa

Vladimír Tvaroška, člen Rady pre hospodársku krízu

Súhlasím so zvýšením nezdaniteľného základu dane pre fyzické osoby, súhlasím aj s niektorými ďalšími opatreniami vlády na podporu zamestnanosti. Nevidím problém nájsť v rozpočte desať miliárd korún, tie nie sú najväčšou prioritou.

Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí Slovenska

Združenie miest a obcí Slovenska sa návrhmi opatrení na zmiernenie dosahov finančnej krízy zaoberá. Prebiehajú rokovania s príslušnými ministerstvami, na ktorých sa posudzuje finančný dosah navrhovaných opatrení na rozpočty miest a obcí.

Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska

Opatrenia vlády môžu len pomôcť občanom a podnikom ľahšie krízu prekonávať. Súhlasím so znížením daní, pretože necháva viac peňazí nám všetkým, aby sme sa s krízou mohli ľahšie vyrovnať. Toto opatrenie má však zmysel len za predpokladu, že vláda zároveň začne šetriť, uťahovať si opasok a zníži výdavky, aby tak nevznikla v rozpočte veľká diera.

Peter Gonda, ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane z príjmov fyzickej osoby by na rozdiel od vyšších výdavkov mohlo byť doplnkom súboru dlhodobo účinných krokov. Vláda by malarazantne redukovať verejné výdavky, pozastaviť iné finančne náročné projekty zaťažujúce daňovníkov do budúcnosti, znížiť dane, a najmä sociálne odvody, a to pri nezvýšení a následnom odbúraní deficitu verejných financií. Naopak, sociálno-inžinierske zvyšovanie verejných výdavkov na „podporu“ dopytu v ekonomike by prinieslo falošné signály na trh a dočasné utlmenie recesie, ale aj dlhodobé ekonomické a iné problémy.

Marek Gábriš, makroekonomický analytik ČSOB

Vláda sa vyššiemu deficitu nevyhne, ale zároveň treba konať rýchlo. Deficit bude vyšší pre pomalší rast HDP, nižšie ako naprojektované príjmy a napokon aj pre stimulačné balíčky. V danom momente by som nepovažoval za kľúčovú výšku deficitu. Ale vyššie výdavky,prípadne výpadok cez nižšie dane treba rozumne použiť, aby naštartovali ekonomiku.

xxx