apríklad v obnove, hovoríme s prvým viceprezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Otom Hornáčkom.
Priemysel bojuje s krízou. Ako je to v stavebníctve?
Dosahy na stavebníctvo prídu s istým oneskorením. Predpokladáme, že problémy môžu nastať o šesť až deväť mesiacov a myslím si, že aj nastanú. Momentálne majú firmy ešte dohodnutú prácu. Môže sa stať, že sa niektoré už zazmluvnené projekty sa zastavia, nemusí to však byť významné množstvo. Zastaviť projekt, ak už sa z neho niečo predalo a sú na neho financie z úveru, nie je jednoduché. Lepšie je predávať s nižšou maržou a projekt dokončiť. Zastavené môžu byť projekty, kde boli použité vlastné zdroje a je o ne nízky záujem zo strany klientov.
Premýšľajú tak aj developeri?
Myslím, že áno. Vedia si to spočítať. Než zastaviť projekt je určite výhodnejšie predať na hranici efektivity a získať naspäť zdroje. Pri zakonzervovaní stavby je návratnosť zdrojov nulová.
Stretli sa už stavebné firmy s tým, že im developeri zrušili zmluvy?
Áno, také prípady už nastali.
Ako takúto situáciu riešia?
Rieši sa to podľa zmluvy a podľa dohody. Závisí to od povahy zákazky a toho, akí sú partneri a v akom duchu sa niesla ich spolupráca. Mala by prevládať snaha o praktické riešenia.
Môžu vznikať spory?
Normálne by sa takéto veci mali končiť rokovaním a dohodou. No môže vzniknúť aj krízový stav a spor. To je prirodzené. To už do hry vstupujú právnici. Praktické riešenie znamená korektnú dohodu. Chápeme aj my, že keď partner nedostane financie, nemôže pokračovať v projekte. Ide o to, aby sa partneri korektne rozišli a navzájom si vyrovnali všetky záväzky.
A už nejaké vznikli?
Nesledujeme to. Ak áno, ide o individuálne príbehy a ťažko to bude niekto zverejňovať.
Koľko rozbehnutých stavieb developeri zastavili?
Obdobie, keď k týmto situáciám dochádza, je zatiaľ veľmi krátke. Štatisticky to hodnotiť sa bude dať iba ťažko. Myslím, že ani neexistuje inštitúcia, ktorá by to momentálne globálne sledovala. A potom - ide o obchodné vzťahy spoločností. Nik takéto niečo nechce zverejňovať. Ide o záležitosť, ktorá sa negatívne týka či už developera alebo dodávateľa stavebných prác. Nakoniec nemusí ísť len o prípady, keď developer nedostal úver od banky. Môže ísť o rozhodnutie klienta, ktorý bol nachystaný investovať, prenajať alebo kúpiť a zrazu sa pre neho podmienky zmenili. Veď napríklad aj Sony ohlásila nepokračovanie druhej etapy svojej investície na Slovensku. Takých príbehov je tu určite viac. Aj koneční užívatelia nehnuteľností sú opatrnejší, každú korunu obracajú obozretnejšie. A to sa nabaľuje. Ak developer nemá zabezpečenú obsadenosť, banka nechce financovať... To je prirodzené.
Čo podrží stavebníctvo v tomto a najbližších rokoch? Hovoríte, že pozastavenie rozostavaných projektov nie je problémom...
Nehovorím, že to nie je problém, ale len, že tento problém nemusí v súčasnosti významne poznačiť dodávateľov. Ak firma má nakontrahovaných desať zmlúv na šesťdesiatpäť miliónov eur (pozn. red. takmer dve miliardy korún) a pozastaví jeden, dva projekty, nemusí to byť tragické. Samozrejme, ak ostatné stavby dokončí a zásobník práce sa nebude obnovovať, čo úzko súvisí s ostatnými odvetviami v priemysle, to bude problém. Veď aj priemysel je naším zadávateľom. To isté môže nastať v bytoch a aj to nastane. Veľa pripravovaných projektov bude odložených. To môže platiť aj o projektoch hradených z verejných zdrojov. Ťažko o tom už dnes hovoriť. Aj o tom, aký bude rast hrubého domáceho produktu na Slovensku sa dozvieme až na budúci rok v marci, keď budeme mať tento rok za sebou. Dynamika zmien v prognózach je za posledné mesiace veľmi veľká. Hovorilo sa o siedmich percentách, teraz je to okolo dvoch.
Ešte vlani na jar stavebné podniky videli pred sebou veľký boom. Jediné, čo ich podľa prieskumov limitovalo, bol nedostatok pracovníkov. Dnes je všetko inak. Aká je nálada v stavebných firmách?
Opatrná. Ak sa to dá o nálade povedať. Je to preto, lebo názory, ako sa bude kríza vyvíjať a kedy dosiahne dno, sú rôzne. Z globálneho pohľadu i na Slovensku. Hovorí sa, že finančný sektor na Slovensku nie je natoľko postihnutý a závisí od odvahy manažmentov na Slovensku, koľko sa rozhodnú uvoľniť úverov do bývania.
Ktorú oblasť stavebníctva kríza postihne najviac?
Myslím si, že významnejšie ako iné bude postihnutá priemyselná výstavba. Objednávok v tomto odvetví ubúda, produkcia sa znižuje. Keď sa znižuje výroba, bude menej investícií. Na druhej strane tieto podniky budú musieť inovovať výrobu, bojovať o zákazníka a premýšľať, aby počty objednávok zvýšili. To po určitom čase môže opäť vyvolať nové objednávky pre stavebné firmy. Nové výrobné postupy môžu vyžadovať nové priestory. No ide o proces. Ten si bude vyžadovať analýzy potrieb trhu, následne inžiniersko-projekčný proces a tak ďalej. Príležitosti pre stavebných dodávateľov môžu z toho pribúdať v roku 2011, možno aj skôr. Dnes, keď vedľa seba posadíte desať prognostikov, každý bude hovoriť niečo iné.
Developeri sa musia uspokojiť s nižšími maržami. Už na jeseň avizovali, že sú pripravení s dodávateľmi stavebných materiálov aj prác vyjednávať a stlačiť ceny. Podarí sa im to?
Určite áno. Pokles objednávok vo všeobecnosti môže vyvolať znižovanie cien. Stagnuje cena ropy ako významného vstupu do rôznych stavebných materiálov. Ceny materiálov teda určite poklesnú. Podobný cenový vývoj platí pre stavebné práce. Aj tie budú v niektorých oblastiach stavebníctva lacnejšie alebo sa cena práce oproti vlaňajšku nebude meniť, maximálne sa zohľadní inflácia.
Nebude mať šetrenie vplyv na kvalitu? Povedzme využitie lacnejších materiálov...
Lacnejšie materiály nemusia automaticky znamenať zníženú kvalitu. Obkladačka za tri eurá sa dá rovnako kvalitne osadiť ako obkladačka za tridsať eur. A naopak, obkladačka za tridsať eur sa dá nekvalitne zabudovať. Tu nie je priama úmera. Môže sa stať, že sa začnú používať menej kvalitné materiály. No každý materiál musí byť certifikovaný. Mieru toho, čo sa bude diať, si môžu odkontrolovať sami developeri.
Na jednej strane je marža, ktorú chcú dosiahnuť, na druhej strane nízka kvalita môže ovplyvniť spokojnosť zákazníka a marketingové šance pri predaji.
Čo sa týka kvality práce, môže to byť naopak? Nebude práca pre ostrejšiu konkurenciu kvalitnejšia?
Dá sa očakávať, že znížený počet objednávok vyvolá lepšiu kvalitu práce. Napätie s kapacitami na trhu bolo v ostatných rokoch veľmi významné. Stagnácia či mierne zníženie počtu objednávok nemusia znamenať tragédiu. Rast produkcie bol silný, prekračoval kapacity. Tento vývoj môže mať na kvalitu práce a efektivitu podnikov napokon aj dobrý vplyv. Je to skutočne tak, že doteraz na stavbách robilo všetko, čo malo ruky a nohy. Tento vývoj môžu ovplyvniť aj ľudia, ktorí sa začnú vracať zo zahraničia, kde pracovali v stavebníctve. Kvalifikovanejšia pracovná sila, ktorá získala pracovné návyky v kvalitatívne lepšom prostredí, môže ovplyvniť tých, ktorí nadobudli pracovné návyky u nás. Predsa len naša ekonomika je postkomunistická, aj s nejakým balastom, ktorý si so sebou z tohto obdobia nesieme. Zlepšovanie v oblasti pracovnej kultúry je viacgeneračná záležitosť. Keď niekto pracoval dva-tri roky na stavbách v Anglicku, dá sa predpokladať, že bude inak vytrénovaný a bude mať istú zamestnaneckú kultúru.
Odhaduje zväz, koľko pracovníkov v stavebníctve je v zahraničí a koľko sa vráti?
To je skôr úloha pre Štatistický úrad. No môžu to byť tisíce, predpokladáme, že erudovaných ľudí.
Čakáte aj krachy stavebných firiem?
Určite budú aj prípady úpadku, zániku či ukončenia činnosti. No to sa deje aj v časoch konjunktúry. Ani v dobrých obdobiach neznamená, že každá firma získa dobré zákazky. A globálna recesia odvetvia nemusí automaticky znamenať individuálnu recesiu pre všetky podniky. Vždy existujú dva príbehy. V tomto prípade príbeh stavebníctva a príbeh jednotlivých podnikov. Nemusia byť vždy rovnaké.
Ktoré firmy majú väčšiu nádej na prežitie?
To je individuálne a závisí to od veľkého množstva faktorov. Lepšie na tom budú firmy, ktoré majú kapitál, ľudí schopných sa adaptovať. Keďže niektoré spoločnosti budú nútené znižovať počty zamestnancov, iné to môžu využiť na okysličenie stavov - môžu vymeniť menej schopných zamestnancov za schopnejších. Doteraz často brali všetko, čo bolo k dispozícii. V blízkom čase sa však môžu v prípade problémov vo firmách dostať na trh práce kvalitní odborníci.
Vidíte to teda optimisticky?
Nie. No aj recesia patrí k podnikaniu tak ako konjunktúra. Očakávať, že bude hospodárstvo donekonečna rásť, je naivné. To nemôže byť. A koniec koncov slovenské stavebníctvo túto skúsenosť už má. Po deväťdesiatom druhom roku to nebola kríza, povedzme, že situácia hraničila takmer s rozkladom stavebníctva. Rozpadla sa federácia, plánovanie, medzinárodné trhy v rámci RVHP, zastavila sa komplexná bytová výstavba, prestala sa podporovať individuálna bytová výstavba. Neboli úvery, neexistovali hypotéky, takmer sa nestavali diaľnice.
A napriek tomu to stavebníctvo prežilo a aj v tom období existovali firmy, ktoré zo situácie ťažili a rástli.
Po výkyve v roku 1999 stavebníctvo rástlo. Ako to vidíte v roku 2009?
Môžeme hovoriť o stagnácii, možno aj o prepade. Závisí aj od toho, akou silou sa do situácie vloží štát. Ak sa naštartuje výstavba diaľnic, bude to veľmi silný balík, ktorý vytvorí stavebné príležitosti nielen pre špecialistov, ale aj ostatné firmy. V pozemnom staviteľstve bude menší tlak - špecialisti na infraštruktúru sa budú sústreďovať na diaľničný program. To sú ešte v korunách niekoľko desaťmiliardové ročné objemy, ktoré môžu vykryť prepad u privátnych investorov. To môže byť veľmi dôležité. Nepozerajme sa na to iba očami stavbárov, ale hlavne z národohospodárskeho hľadiska. Nech sa podporujú iba tie diaľnice, ktoré treba. Ak je diaľnica skutočne tepnou hospodárskeho života, tak ju stavajme.
A Slovensko diaľnicu potrebuje, ak má byť krajina atraktívna. Má to v sebe obrovský multiplikačný potenciál.
Vlastníci aj správcovia v ostatných rokoch ťažko hľadali dodávateľov. Narážali na nezáujem...
V tomto ohľade sa bude určite meniť prístup stavebných spoločností a budú aj k takýmto zákazkám pristupovať s väčším záujmom. Budú sa aktivizovať aj samotné spoločenstvá vlastníkov. Prichádzajú pre ne nové produkty a potrebu obnovy zvýraznila nedávna plynová kríza. Vo väčšej miere príde zatepľovanie, viac sa ľudia budú zaoberať energetickou hospodárnosťou budov. A, samozrejme, bezpečnosťou užívania starších budov.
