Mnoho Bruselčanov dnes takzvanú Leopoldovu štvrť, kde sídlia európske inštitúcie, nenávidí. Obrovské sivé sklenené monštrá, v ktorých sa pohybujú tisícky úradníkov v oblekoch a dámy v slušivých kostýmoch. Ani stopy po rozpustilej belgickej elegancii, štýlových kaviarňach a dlhých radoch pri stánkoch s hranolčekmi. Atmosféru ešte zhoršujú široké štvorprúdové cesty, ktoré sú ustavične zapchaté. Absolútny kontrast s pokojnými obytnými časťami, ako je Ixelles alebo Saint-Gilles.
Centrom euroštvrte je Schumanovo námestie, ktoré je dnes kompletne zastavané. Stoja tam azbestu zbavené a zrekonštruované sídla komisie - Berlaymont a Charlemagne, sídlo rady Justus Lipsius. Po pár minútach schôdze narazíte na rozšírený Európsky parlament či zaujímavú budovu Výboru regiónov. Pred polstoročím tu namiesto administratívnych budov stál obrovský kláštor a normálna obytná štvrť.
„Vo fáze bruselizácie, ktorá sa začala v 60. rokoch a nikdy sa neskončila, bolo mesto zranené jednou veľkou jazvou priamo v strede," hovorí Samy Benomran, ktorý spolu s priateľmi založil na Facebooku profil mesta s titulkomI love Brussels.
Kam s nimi?
Euroštvrť sa už nemá kam rozširovať, a preto komisia hľadá nové lokality. Počet členských krajín únie stále narastá - dnes ich je 27 a na dvere klopú Chorvátsko, balkánske štáty i Turecko. Inštitúcie navyše získavajú stále nové právomoci, na ktoré potrebujú odborníkov a priestory. Podľa dnešných odhadov bude komisia po roku 2014 využívať najmenej stotisíc štvorcových metrov nových kancelárií.
Internetový portál Euobserver napísal, že nová euroštvrť by mohla stáť na okraji mesta, v štvrti Heysel. Nachádza sa iba štyri kilometre od centra a má priame spojenie metrom so Schumanom. Navyše, ide o lukratívnu časť mesta. Stojí tu slávne Atómium, ktoré nedávno zrekonštruovali.
Rozhodnutie do leta
V roku 1958 sa práve v tejto lokalite uskutočnila Svetová výstava a z tohto obdobia tu stojí mnoho veľtrhových palácov. Okolie spríjemňuje obrovský park i výstava mini Európy so zmenšenými modelmi architektonických dominánt členských štátov.
Bruselská radnica už ohlásila, že pozemky vyčlení na stavbu konferenčného centra a z lokality vybuduje „dôležité ekonomické centrum mesta". Zároveň vyzvala Európsku komisiu, aby sa čo najskôr rozhodla, či má o Heysel záujem. Definitívne rozhodnutie by malo padnúť do leta. Podľa Euobserver zvažuje komisia okrem Atómia aj ďalšie bruselské lokality.
Preč s izoláciou
Iste, Hyesel by mnohých úradníkov potešil, keďže dnešné centrum okolo Schumana mnohým nevyhovuje. Bývalý šéf Európskej komisie a taliansky premiér Romano Prodi ho raz nazval getom. Prekážalo mu, že je izolovaný od ostatných častí mesta.
Časté sú aj výhrady architektov, podľa ktorých je štvrť nudná, chýba jej štýl i významný symbol, ktorý by zobrazoval spájanie sa európskych národov.
Iní zase túto strohosť oceňujú a zdôrazňujú fakt, že Brusel sa nemá snažiť zatieniť hlavné mestá členských štátov únie.
Belgicko však z euroštvrte profituje - stalo sa politickým a ekonomickým centrom starého kontinentu a významná je aj prítomnosť nadpriemerne platených úradníkov, ktorí tu míňajú peniaze.
Únia v Bruseli
Európska únia má v súčasnosti v Bruseli 61 budov a celkovo okupuje 865-tisíc štvorcových metrov, čo je štvrtina všetkých kancelárskych priestorov mesta. Niektoré vlastní, iné si iba prenajíma. Ročne ju to vyjde na vyše 200 miliónov eur (viac ako šesť miliárd korún).
Po rozšírení o strednú a východnú Európu prišlo do Belgicka 3350 úradníkov, pre ktorých boli potrebné nové kancelárie a byty, ale aj škôlky, zdravotnícke zariadenia či ihriská. Nápor je stále vysoký a odhaduje sa, že inštitúcie budú potrebovať do roku 2010 ešte 35-tisíc štvorcových metrov kancelárií.
