BRATISLAVA. Prepustiť seniora v preddôchodkovom či dôchodkovom veku mnohí zamestnávatelia vnímajú ako menšie zlo, ak potrebujú znižovať stavy. Popri prípadnom odstupnom zamestnancovi, ktorý ide z práce rovno na predčasný starobný alebo starobný dôchodok (alebo aj invalidný dôchodok), však majú povinnosť vyplatiť aj odchodné.
Prípady, kedy má zamestnanec nárok na odstupné a kedy na odchodné, vymenúva Zákonník práce. „Nároky na odchodné a odstupné sa pritom navzájom nevylučujú," hovorí právnička Kristína Ďuračková z advokátskej kancelárie Rowan Legal.
Odmena za kariéru
Odchodné na rozdiel od odstupného má slúžiť ako odmena za profesijnú kariéru zamestnanca pri odchode do dôchodku.
Každý, kto splní zákonné podmienky, ho môže dostať len raz a to pri odchode do dôchodku. Odchodné je preto povinný vyplatiť ten zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval, keď požiadal o dôchodok, alebo u ktorého zamestnanec skončil pracovný pomer, ak bezprostredne po skončení pracovného pomeru požiadal o priznanie dôchodku a priznali mu ho (zákon hovorí nielen o podaní žiadosti, ale aj o nadobudnutí nároku).
Ak zamestnanec splnil jednu z týchto podmienok, môže o vyplatenie odchodného požiadať svojho posledného zamestnávateľa písomnou výzvou s odkazom na ustanovenie § 76 ods. 6 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi odchodné vyplatiť. Nezáleží pritom, ako dlho u neho budúci penzista pracoval.
Ak pre vás už nemajú prácu
Odstupné môže zamestnanec počas svojej profesijnej činnosti dostať viackrát. Vypláca sa tým ľuďom, s ktorými zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer v zákonom stanovených prípadoch. Okrem iného k nim patria aj prípady, keď zamestnanec dostane výpoveď, pretože sa pre zníženie stavu zamestnancov stane nadbytočným (z organizačných dôvodov).
Koľko sa platí
Odstupné sa v bežných prípadoch vypláca vo výške najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.
Ak pracovný pomer trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Desať priemerných mesačných zárobkov zamestnávateľ vypláca vtedy, ak napríklad zamestnanec nesmie vykonávať doterajšiu prácu pre chorobu z povolania.
Odchodné zamestnávateľ vypláca najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
O dôchodok žiadajte najlepšie hneď
So žiadosťou neotáľajte. Sama osebe však nestačí. Dôchodok vám musia k stanovenému termínu aj priznať.
BRATISLAVA. Koľko dní je lehota „bezprostredne po skončení pracovného pomeru", ktorú musí dôchodca dodržať, aby nestratil nárok na odchodné, zákon nestanovuje. Podľa právničky Kristíny Ďuračkovej však musí ísť o veľmi krátku lehotu, nie dlhšiu ako niekoľko dní.
Pani Janu z Modry prepustil v lete z organizačných dôvodov zamestnávateľ, u ktorého pracovala takmer 38 rokov. Odstupné jej vyplatil, no teraz sa v liste pýta, či jej patrí aj odchodné, ak o dôchodok požiadala dva a pol mesiaca po ukončení pracovného pomeru a až od toho dňa jej ho aj priznali.
Podľa právneho stanoviska však takúto lehotu na podanie žiadosti o odchod do dôchodku bezprostredne po skončení pracovného pomeru nemožno uznať.
Pani Jana teda zo zákona na odchodné nárok nemá.
Zamestnávatelia niekedy nevyplatia odchodné ani vtedy, ak je lehota dodržaná.
Dôvodom môže byť to, že ich bývalý zamestnanec zabudne vyrozumieť o schválení napríklad predčasného dôchodku.
Ako neprísť o odchodné
1. Ak máte nárok na priznanie starobného alebo aspoň predčasného starobného dôchodku a dozviete sa, že vás čaká prepustenie, žiadajte o priznanie dôchodku ešte počas pracovného pomeru.
2. Ak to nie je možné, podanie žiadosti neodkladajte. Vopred si pripravte doklady a objednajte sa v Sociálnej poisťovni najlepšie na ten istý deň, ako sa vám končí pracovný pomer alebo aspoň na nasledujúci deň. Predídete prípadným pochybnostiam súvisiacim s nárokom na odchodné.
3. Podať žiadosť nestačí, na dôchodok musíte mať k tomuto dňu aj nárok.
4. Informujte o získaní dôchodku zamestnávateľa. Predložte mu kópiu rozhodnutia zo Sociálnej poisťovne.
(ht)
Čo určuje zákon
Podmienky pre odchodné:
- poskytuje sa zamestnancovi jedenkrát;
- vypláca sa len vtedy, keď zamestnanec končí prvýkrát pracovný pomer po tom, čo mu vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok;
- zamestnanec musí požiadať o priznanie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.
Podmienky pre odstupné:
- vypláca sa vtedy, ak zamestnávateľ skončí so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou (dohodou) z dôvodov uvedených v Zákonníku práce.
- K dôvodom patrí zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, alebo jeho časti, alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie, napríklad o znížení stavu zamestnancov alebo
o organizačných zmenách.
- Odstupné sa môže poskytnúť zamestnancovi aj viackrát.
Zdroj: Rowan Legal
Peniaze majú byť v termíne výplaty
BRATISLAVA. Nárok na odstupné vzniká priamo zo zákona. V prípade skončenia pracovného pomeru z rovnakých dôvodov, aké Zákonník práce určuje pre výpoveď, ale formou dohody, je nevyhnutné do dohody zahrnúť povinnosť zamestnávateľa vyplatiť odstupné.
Podľa advokátky Lucie Menkeovej z advokátskej kancelárie Rowan Legal je vhodné v dohode nielen presne určiť výšku odstupného, ale aj termín jeho vyplatenia.
V prípade výpovede je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne. „Termín na vyplatenie odchodného v zákone nie je,“ hovorí Menkeová. V zásade ho však zamestnávateľ vypláca rovnako vo výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy.
(ht)
Keď vám nič nevyplatili
V prípade, ak zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi odchodné či odstupné, je vhodné, aby ho zamestnanec písomne upozornil na nesplnenie záväzku.
Ak to nepomôže, zamestnanec je oprávnený domáhať sa zaplatenia súdnou cestou vrátane úrokov z omeškania.
Nárok na odchodné alebo odstupné sa premlčuje po uplynutí trojročnej lehoty.
Lehota plynie odo dňa, keď sa právo na odchodné alebo odstupné mohlo uplatniť po prvý raz.
Zdroj: Rowan Legal
