Najprv radil prezidentovi Havlovi. Počas Špidlovej vlády ministrovi financií Bohuslavovi Sobotkovi. Teraz radí premiérovi Miroslavovi Topolánkovi. Je tiež členom Národnej ekonomickej rady vlády v Česku. Študoval v USA
na univerzite v Yale. Tam získal ocenenie, ktoré ho zaradilo medzi päť najtalentovanejších mladých ekonomických mozgov na svete. Makroekonomický stratég ČSOB Praha TOMÁŠ SEDLÁČEK.
Čím ste zaimponovali exprezidentovi Václavovi Havlovi, keď si vás pred rokmi vybral za ekonomického poradcu? Mali ste vtedy len 24 rokov a žiadnu kariéru za sebou. Nezatočila sa vám z toho hlava?
„Do istej miery to bolo veľmi príjemné. Na druhej strane to bolo také malé prekliatie. Keď je toto vaše prvé zamestnanie, potom sa už len veľmi ťažko dá robiť niečo iné. Pohovor k prezidentovi Havlovi som robil so šéfom jeho poradcov Pavlom Fischerom. Po skončení skúšobnej lehoty som sa ho opýtal na to, čo vy sa teraz pýtate mňa. Povedal som mu, že si veľmi vážim, že ma vybrali, ale že som veľmi neskúsený a tečie mi ešte mlieko po brade. Spýtal som sa, či by nemohli vziať niekoho lepšieho."
Čo on na to?
„Povedal, že oni vedia, že mi tečie mlieko po brade, ale aspoň je to mlieko čerstvé. Chceli niekoho, kto má zahraničné vzdelanie, neštudoval ekonomiku za socializmu a vie komunikovať v angličtine. Poznám veľa ľudí, ktorí by boli na to miesto oveľa kvalifikovanejší. Mal som jednoducho šťastie."
Havlovi ste radili, no s terajším prezidentom Václavom Klausom sa cez médiá hádate. Je známym euroskeptikom. Pre Česko je podľa neho v súčasnosti výhodou, že nemá euro. Čo vy na to?
„Česko je jediná krajina únie, ktorá si krízu vyložila tak, že je to dôvod na odloženie eura. Maďarsko, Poľsko, ale aj Dánsko či Island chcú urýchliť vstup do eurozóny. Treba si uvedomiť, že oslabovanie českej koruny ekonomike v súčasnosti veľmi nepomáha."
Prečo?
„Česká koruna sa tak prudko posilňovala, že aj tí poslední skeptici sa radšej zaistili na úrovniach 23 alebo 24 českých korún za euro. Báli sa, že bude ešte silnejšia. Natvrdo tak prešli na pevný kurz. Teraz, keď je koruna už pri tridsiatke, za to málo, čo v zahraničí predajú, nedostanú 30, ale iba 24 korún, na ktorých sa zaistili."
Urobilo Slovensko dobre, že vstúpilo do eurozóny?
„Extrémne dobre. Síce draho, ale múdro ste si kúpili menovú stabilitu. Nemusíte sa teraz báť, čo sa stane so slovenskou korunou. Či pôjde hore, alebo dolu, či sa proti budúcemu vývoju treba zaistiť, alebo nie. To vám závidím. Nedokážete si predstaviť, koľko je článkov v novinách o českej korune a strachu, čo sa s ňou stane."
Nesúhlasíte teda s Klausom, že česká koruna je pre krajinu a ekonomiku v súčasnosti víťazstvom?
„Určite nie. Ak by narazila kosa na kameň, je pravdepodobnejšie, že štáty eurozóny si budú navzájom viac pomáhať ako tí členovia únie, ktorí sú mimo nej. Okrem toho, zahraničný investor vás psychologicky berie za vyspelejšiu ekonomiku, ako je Česko. A nikdy mu už nevysvetlíte, že aj my Česi by sme mohli mať euro, ale nechceme."
Ak by sa zahraničný investor momentálne rozhodoval medzi Českom, Poľskom, Maďarskom a Slovenskom, komu by dal prednosť?
„Verím, že z niekoľkých dôvodov by to bola slovenská ekonomika. Po prvé, máte euro. Po druhé, ponechávate si zahraničné stimuly, ktoré teraz v Českej republike výrazne zoštíhľujeme. Rôzne politické vyjadrenia, ktoré od nás vychádzajú, európski politici neprijímajú so sympatiami."
Myslíte napríklad prezidenta Klausa?
„Trebárs. Českí predstavitelia sa stali známymi, ale nie slávnymi, a v tom je rozdiel. Vy ste oveľa viac vnímaní ako optimistická krajina. To vám nahráva."
Pre zahraničných investorov však začíname byť drahí. Zo Slovenska napríklad odchádza americká firma Molex. Tiahne ďalej na východ.
„Buďte radi, že ste drahí. Nechcete predsa, aby ľudia u vás žili len z nejakej minimálnej mzdy. Dánsko má jedny z najvyšších mzdových nákladov na svete. Napriek tomu tam zahraniční investori veľmi radi prichádzajú. Teším sa na deň, keď budeme mať my alebo vy drahú pracovnú silu. Vždy to funguje tak, že do krajiny najprv príde hrubá, primitívna a neotesaná vlna kapitálu, typu montážnych hál. Už sa napríklad začína vyrábať elektronika do áut a rôzne príslušenstvo. To je už o stupienok vyššie. Na začiatku sme boli len montážnou dielňou. Buďme radi, že sme ňou mohli byť. Že sme sa od toho odrazili a poďme ukázať, čo svetu naozaj môžeme ponúknuť. Hovorím o vzdelaní."
Nesúhlasíte ani s Klausovým názorom, že súčasná svetová kríza je ako chrípka. Prirovnávate ju k zlomenine nohy.
„Ak je pacient zdravý, nepotrebuje lekára. Asi je zbytočné nosiť na nohe dlahu, ak ju nemáte zlomenú. S niektorými zraneniami si ekonomika dokáže poradiť sama. Napríklad, keď zbankrotuje jedna továreň. Ak vám však padne celé odvetvie, štát by mal už zasiahnuť. Zlomená noha sa síce zrastie sama, ale vy jej musíte pomôcť tým, že ju dáte do sadry a budete nejaký čas chodiť o barlách. Barly sú rozumnejšie i menej rozumné, no časom sa musíte naučiť bez nich chodiť. Veľká chyba by bola dať do sadry obe nohy a človeka voziť autom."
Vy ste pravicový alebo ľavicový ekonóm?
„To je veľmi ťažká otázka. Považujete Keynesa za ľavicového alebo pravicového ekonóma?"
Skôr za ľavicového, lebo presadzoval zásahy štátu v ekonomike.
„Čakal som tú odpoveď. Podľa mňa Keynes je z dnešného pohľadu extrémny pravičiar. Pred pár rokmi by doslova chodil po celej Európe a kričal na vlády, aby mali prebytkové rozpočty. No na to sa neodhodlali ani tie najpravicovejšie. Dokonca pravicový exprezident Bush za posledných osem rokov nemal ani len vyrovnaný rozpočet. Ani vaša minulá pravicová vláda a ani naša. Šialene sa rozdávalo to, čo sa vybralo na daniach. Keynes by pred pár rokmi asi držal hladovku za prebytkové rozpočty. Keby sa tohto zlatého pravidla boli bývali držali, krízou by sme dnes prechádzali oveľa ľahšie. Vzali sme si od Keynesa populistickú ľavicovú polovicu. Zabudli sme však šetriť."
Takže ste pravicový alebo ľavicový ekonóm?
„Považujem sa za stredo-pravicového ekonóma."
Kríza vznikla z nadmernej spotreby, na ktorú si vlády aj ľudia vo vyspelých krajinách brali veľa pôžičiek. Vlády, medzi nimi aj naša, spotrebu kriesia novými dlhmi.
„Nemám problém s deficitným financovaním štátu v období krízy alebo hospodárskej recesie. Keby ste sa však v čase 10-percentného ekonomického rastu správali zodpovedne a v dobrých rokoch ste si vytvárali finančné rezervy, kríza by vás bolela menej. Rovnako to platí aj pre Česko. Ekonomika funguje v cykloch, a ako hovorí Keynes, v tých dobrých rokoch treba sporiť a v zlých úspory použiť. Tento princíp poznáme zo Starého zákona, keď izraelita Jozef, ktorý bol v Egypte akýmsi predsedom vlády, vyložil faraónovi jeho sen o siedmich tučných a siedmich chudých kravách takto: príde sedem bohatých rokov, v ktorých treba naplniť sýpky, zásoby sa zídu neskôr, keď príde sedem extrémnych rokov sucha. Faraón to pochopil a v teste múdrosti obstál."
Slovenská aj česká vláda v časoch rýchleho rastu ekonomík argumentovali tým, že môžeme viac míňať a zadlžovať sa, lebo tak rýchlejšie dobiehame vyspelé krajiny.
„My sme v tomto teste múdrosti neobstáli. Nie sme výnimkou. Európa a Amerika to robili rovnako. Hoci sme mali vysoké tempa ekonomického rastu, bolo nám to málo a zadlžovali sme sa ďalej. Nielenže sme nepostavili sýpky a nešetrili s obilím na horšie časy, ale my sme tie sýpky vyjedli úplne do dna. A ešte sme nechali na zemi váľať sa dlžobné úpisy z dobrých čias."
Vy ste ekonómov rozdelili na dve skupiny. Na matematických a tých, čo kecajú. Sám ste sa zaradili do druhej skupiny.
„Matematiku som zvládol relatívne dobre, ale nepríde mi to ako vhodný nástroj na interpretáciu všetkého, čo sa v ekonomike deje. Matematické modely si vážim a používam ich, ale nebaví ma to. Matematika je pre ekonómov to, čo pre doktorov latinčina. Ale latinčina nie je medicína a ani matematika nie je ekonómia. Je to iba náš dorozumievací jazyk, pretože to lepšie vyzerá, keď je to v grafe. Čísla sú pre nás dôležité. No matematické modely sú príliš strnulé, aby vysvetlili taký dynamický svet, akým je ten súčasný."
Ekonómia bola v posledných rokoch veľmi pyšnou vedou.
„Aj bankári a investori boli veľmi pyšní. Dnes sa ukázalo, že nebolo na čo."
Čo človeka nezabije, to ho posilní, hovorí príslovie. Dúfajme, že kríza nás úplne nezvalcuje. Potom sa natíska otázka, čo pozitívne nám môže priniesť?
„Niekoľko veľmi dôležitých vecí."
Ktoré?
„Ak si naozaj začneme vážiť, čo máme, lebo ani zďaleka nie sme chudobní, tak chvalabohu za krízu. Keď sa začneme správať zodpovednejšie k tretiemu svetu, ktorý sme doteraz zanedbávali, to bude druhý veľký prínos. Skrz to malé utrpenie, ktoré zažívajú z krízy ľudia v Európe, sa možno priblížime k utrpeniu ľudí, ktorí sa na rozdiel od nás naozaj majú zle a nemajú čo jesť. Keď si uvedomíme, že sú aj iné zdroje šťastia ako len konzum, tak je to výborné. Ak sa vlády začnú správať zodpovednejšie a v časoch blahobytu nebudú krajiny tak zadlžovať, bude to ďalší prínos. Kríza možno Európu stmelí dokopy a krajiny budú viac spolupracovať. Poznáte trilógiu Pán prsteňov?"
Kto by ju nepoznal.
„V nej sa znepriatelené rody trpaslíkov a elfov spriatelili nie preto, že sa im chcelo ísť na prechádzku, ale preto, že mali spoločného nepriateľa. Tým bol rozpínajúci sa Mordor. Trpaslík sa spriatelil s elfom, v ich svete úplne nemožná vec. Ak sa toto podarí v Európe, tak je dobré, že kríza bola."
Autor: Marianna Onuferová Ľuboš Jančík
