BRATISLAVA. Verejne publikované iniciatívy, upozorňujúce na riziká bánk zo starých členských štátov Európskej únie (EÚ) vyplývajúce z ich veľkých expozícií v krajinách strednej a východnej Európy (SVE), predstavujú vysoké reputačné riziko nielen pre orgány dohľadu v týchto krajinách, ale predovšetkým pre finančné systémy, ktoré dohliadajú.
"Zverejnené informácie sprevádzajúce tieto iniciatívy sú často zjednodušené a zavádzajúce, čo môže mať negatívne dopady na banky, ktoré pôsobia v týchto krajinách. Takéto vlastný záujem sledujúce špekulácie úplne znevažujú základný ekonomický vývoj v krajinách SVE a vytvárajú nesprávne predstavy, ktoré by mohli samozrejme byť škodlivé pre región a celú Európu," píše sa v spoločnom vyhlásení orgánov dohľadu Českej republiky, Slovenska, Poľska, Rumunska a Bulharska, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Národnej banky Slovenska (NBS) Jana Kováčová.
Podľa stredoeurópskych kontrolných inštitúcií má každá z členských krajín SVE svoju vlastnú špecifickú ekonomickú a finančnú situáciu a tieto krajiny netvoria homogénny región. "Preto je dôležité rozlišovať predovšetkým medzi členskými a nečlenskými krajinami EÚ a taktiež upresniť problémy špecifické pre jednotlivé krajiny alebo jednotlivé bankové skupiny," upozorňujú v spoločnom stanovisku.
Orgány dohľadu každého členského štátu SVE sú plne zodpovedné za dohľad nad bankami pôsobiacimi vo svojich krajinách a spolu s centrálnymi bankami taktiež za finančnú stabilitu každej krajiny. Dcérske spoločnosti bánk z ostatných krajín únie pôsobiace v členských štátoch SVE sú taktiež dohliadané na konsolidovanom základe orgánom dohľadu materskej spoločnosti. Spolupráca medzi orgánom dohľadu materskej spoločnosti a dohliadacími orgánmi dcérskych spoločností v kolégiách predstavuje dôležitú súčasť práce dohľadu a mala by umožniť všetkým príslušným orgánom dohľadu získať informácie o celej bankovej skupine, upozorňuje sa v stanovisku.
"Súčasné právne usporiadanie EÚ umožňuje vládam každej krajiny únie primerane reagovať na individuálnu situáciu vo finančnom sektore každého členského štátu. Vlády sú plne zodpovedné za prijímanie špecifických opatrení na základe špecifických potrieb finančného systému každého členského štátu, vrátane individuálnych opatrení zameraných na dcérske spoločnosti materských spoločností EÚ," pripomínajú stredoeurópske kontrolné inštitúcie.
Orgány dohľadu členských štátov SVE by preto podľa spoločného vyhlásenia privítali, keby budúce iniciatívy hodnotiace riziko krajín SVE a jeho možného dopadu na ekonomiky európskych krajín rešpektovali dané úlohy a zodpovednosti orgánov dohľadu a vlád každého členského štátu, ktoré zahŕňajú zváženie všetkých možných opatrení zameraných na zachovanie stability jednotlivých finančných inštitúcií a finančného sektora každého členského štátu. "Je tiež dôležité zdôrazniť, že orgány dohľadu členských štátov SVE podporujú úzku spoluprácu orgánov dohľadu zameranú na koordinovaný prístup, ktorý rieši aktuálne otázky finančnej krízy," uzatvára sa v stanovisku.
V poslednom čase sa začali objavovať vyhlásenia upozorňujúce na veľké riziká vo fungovaní bankového sektora v strednej a východnej Európe. Naposledy v utorok eurokomisár pre menové záležitosti Joaquín Almunia v Bruseli uviedol, že bankový priemysel vo východnej Európe predstavuje riziko, keďže globálna finančná kríza otriasa bankami v bývalých komunistických krajinách, ktorých hospodárstvo buď spomaľuje, alebo upadlo do recesie.
Kolaps bankového priemyslu v regióne by sa pritom prelial aj na Západ. Rakúska Erste Bank, talianska UniCredit, belgická KBC a ďalšie veľké západné banky majú totiž pod kontrolou 80 % východoeurópskych finančných ústavov. Preto teraz tlačia na EÚ, aby poskytla ich dcérskym spoločnostiam pomoc.
