BRUSEL. Predchodcom Európskej hospodárskej a menovej únie (EHMÚ), často skracovanej na Európsku menovú úniu (EMÚ), bol Európsky menový systém (EMS). Stal sa realitou pred 30 rokmi 13. marca 1979. Členmi EHMÚ je 27 krajín Európskej únie.
EMS bol druhým krokom na ceste k spoločnej mene. Prvým bolo zreťazenie mien (snake system - menový had), ktorým sa malo zabrániť veľkým výkyvom vo výmenných kurzoch európskych mien. Prvý pokus skrachoval v období turbulencií počas prvej ropnej krízy v roku 1973.
Na stretnutí predstaviteľov EÚ v Brémach v júni 1978 prijali iniciatívu nemeckého kancelára Helmuta Schmidta a francúzskeho prezidenta Valery Giscarda d'Estainga o vytvorení EMS.
Okrem mechanizmu výmenných kurzov, ktorý vytváral fluktuačné pásmo plus/mínus 2,25 % od stanovenej centrálnej hodnoty, obsahoval aj povinnosť centrálnych bánk intervenovať v prospech svojich mien. Vytvárala sa aj európska zúčtovacia jednotka ECU (European Currency Unit).
Umelá košová mena sa zostavila podľa ekonomickej sily členských štátov.
V poslednom desaťročí 20. storočia sa integračný finančný a hospodársky proces západnej Európy zdynamizoval a prehĺbil.
1. júla 1990 - boli v EÚ úplne liberalizované kapitálové transakcie.
1992/1993 - Maastrichtská zmluva bola podpísaná 7. februára 1992 a vstúpila do platnosti 1. novembra 1993. Zmenila Európske spoločenstvo na Európsku úniu (EÚ). Okrem iného obsahovala aj kritériá pre vstup do EMÚ.
1. januára 1994 bol vytvorený Európsky menový inštitút (EMI) s cieľom posilňovať menovú spoluprácu medzi členmi EÚ.
- 16. decembra 1994 boli dokončené detaily projektu budúcej spoločnej meny, napríklad jej názov euro.
16.-17. júna 1997 rozhodla Európska rada na zasadnutí v Amsterdame o vytvorení Paktu stability, ktorý mal zabezpečiť rozpočtovú disciplínu krajín po prijatí eura. Na tom istom summite bol vytvorený systém ERM II, ktorý zaviedol naviazanie na menu euro namiesto ECU.
3. mája 1998 bolo vybraných 11 krajín, ktoré mohli vstúpiť do tretieho štádia vytvárania EMÚ. Zakladajúcimi členmi eurozóny sa stali: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Írsko, Portugalsko, Rakúsko, Fínsko.
1. júla 1998 bola vytvorená Európska centrálna banka (ECB).
31. decembra 1998 sa zaviedli pevné pomery medzi menami 11 krajín, ktoré vstúpili do tretieho štádia EMÚ.
1. januára 1999 začala ECB uskutočňovať spoločnú menovú politiku.
1. januára 2001 vstúpilo Grécko do tretej fázy EMÚ.
1. januára 2002 prišli do obehu euromince a eurobankovky.
1. januára 2007 vstúpilo Slovinsko do tretej fázy EMÚ.
1. januára 2008 vstúpili do tretej fázy EMÚ Malta a Cyprus.
1. januára 2009 vstúpilo Slovensko do tretej fázy EMÚ.
Členmi Európskej menovej únie sú všetky členské štáty Európskej únie, ktorých je 27. Vyššie uvedených 16 štátov používa euro a tvorí eurozónu, 11 krajín ešte euro ako svoju menu nezaviedlo, buď nechcelo, alebo nemohlo, lebo nedokáže splniť maastrichtské kritériá. Euro nechceli zaviesť Veľká Británia, Švédsko a Dánsko. Pričom britská vláda doteraz nerozhodla o termíne referenda, ktorým by obyvatelia krajiny mali schváliť nahradenie národnej meny eurom. Švédi a Dáni prijatie eura v referende zamietli. Krajiny, ktoré nedokážu splniť maastrichtské kritériá sú Česko, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Dánsko, Lotyšsko, Litva a Estónsko sú zároveň členmi ERM II. Menové kurzy v ERM II sa môžu pohybovať +/- 15 % od kurzu eura. Dánsko sa dobrovoľne zaviazalo, že bude dodržiavať fluktuačné pásmo +/- 2,25 %.
Štáty a územia, kde sa používa euro, sú Monako, San Marino a Vatikán. Tieto štáty na základe dohôd používajú euro ako vlastnú menu. Majú právo raziť vlastné euromince. Andorra tak isto používa euro ako vlastnú menu, vlastné euromince však nerazí. Kosovo a Čierna Hora sa jednostranne rozhodli používať euro ako vlastnú menu. Britské suverénne vojenské základne Akrotiri a Dhekelia na Cypre jednostranne prijali euro 1. januára 2008. Toto územie je pod britskou korunou, ale nie je súčasťou EÚ.
Okrem vyššie uvedených krajín, ktoré majú naviazané meny na euro, sú pod vplyvom spoločnej meny aj platidlá Čadu, Benin, Burkina Faso, Gabunu, Guiney-Bissau, Kamerunu, Konga, Mali, Nigeru, Pobrežia Slonoviny, Rovníkovej Guiney, Senegalu, Stredoafrickej republiky, Toga, Francúzskej Polynézie, Novej Kaledónie. Komorské a Kapverdské ostrovy majú svoje meny naviazané v pevnom pomere k euru.
Euro sa postupne stáva aj rezervnou menou. Mnohé štáty zvyšujú podiel eur vo svojich devízových rezervách. Spoločná mena eurozóny vytláča z nich americký dolár a britskú libru.
Euro za desať rokov svojej existencie dosiahlo vďaka dodržiavaniu opatrení na jeho stabilitu významné úspechy na ceste k všeobecne uznávanej a váženej svetovej mene. Pri rozumnej menovej politike eurozóny ako celku a každej jej členskej krajiny v súčasnej kríze môže spoločná európska mena prejsť do obdobia novej fázy konjunktúry významne posilnená.
Zdroje: DPA, wikipedia
