Žiadosti o odklad na priznanie dane úrady vyhovieť nemusia. Zväčša sa však nad podnikateľmi či zamestnancami zľutujú. Ak daňovníci nestihnú požiadať o odklad, musia podať priznanie najneskôr do konca marca, inak im hrozia pokuty.
BRATISLAVA. Máte dlhodobo chorú účtovníčku, neviete bez nej vyplniť daňové priznanie a hrozí, že to nestihnete do konca marca, ako to prikazuje zákon? Pracovali ste v zahraničí, nemáte čas zariadiť si potrebné formality a zhromaždiť všetky doklady, aby ste včas priznali daň?
Situácia nie je úplne beznádejná. Môžete požiadať o odklad priznania dane. Ak vám daňový úrad vyhovie, automaticky sa posunie aj lehota, v ktorej musíte zaplatiť prípadný nedoplatok z dane alebo dostať od štátu späť peniaze, ak ste zaplatili viac daní, ako ste mali.
Zahraniční do septembra
Podnikateľom či zamestnancom, ktorí vlani pracovali na Slovensku, môže daňový úrad predĺžiť čas na podanie daňového priznania najviac o tri mesiace, teda najneskôr do konca júna. Výhodou je, ak niekto pracoval v zahraničí. Môže dostať až šesťmesačný odklad a predĺžiť si tak čas na priznanie dane do 30. septembra.
Na prípadnú žiadosť o odklad priznania dane už veľa času nezostáva. „Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie priznania k dani z príjmov je potrebné podať najneskôr 16. marca," upozorňuje hovorca Daňového riaditeľstva Miroslav Dobák. Zostáva teda na to len jeden pracovný deň. Ak do pondelka žiadosť nepodáte, musíte dane priznať do konca tohto mesiaca.
Žiadosť o odklad treba na daňový úrad priniesť osobne alebo poslať poštou. V tom druhom prípade daňový úrad berie do úvahy dátum, ktorý je na poštovej pečiatke. Ak je na nej 16. marec a úradník ju otvorí neskôr, žiadosť je aj tak platná.
V žiadosti musí daňovník okrem základných údajov, ako sú meno, adresa či daňové identifikačné alebo rodné číslo uviesť dôvod, pre ktorý chce dane priznať neskôr, a aj termín odkladu. „Za podanie žiadosti sa neplatí žiaden správny poplatok," povedal Dobák.
Bez odvolania
Daňové úrady zvyknú žiadateľom väčšinou vyhovieť. Samozrejme, ak neuvádzajú argumenty typu - pokazil sa mi počítač či ukradli mi doklady a nemajú pritom potvrdenie od polície. Vyhovieť sa nedá ani žiadosti, v ktorej daňovník neuvedie dôvod, prečo chce čas na podanie daňového priznania predĺžiť.
Vo väčšine prípadov sú daňové úrady ústretové a žiadosť o odklad odklepnú. Vlani takto vyhoveli vyše 20-tisíc daňovníkom. Ďalších zhruba tritisíc zamietli.
Ak úrad nevyhovie a lehotu nepredĺži, rozhodnutie je konečné. Daňovník sa nemôže proti rozhodnutiu odvolať a daň musí priznať do konca tohto mesiaca. K žiadosti sa daňové úrady vyjadrujú zvyčajne do niekoľkých dní, aby mal daňovník v prípade odmietavého stanoviska čas zariadiť si veci tak, aby stihol riadny termín na priznanie dane.
Posledný deň na odklad je 16. marec
Úrad zvykne žiadosť uznať:
- l ak priznanie daňovníkovi robí daňový poradca,
- l ak sú súčasťou príjmov aj zárobky zo zahraničia,
- l ak máte veľké množstvo dokladov, ktoré nie je možné správne a včas zaúčtovať,
- l ak je odklad odporučený audítorom,
- l ak nečakane musíte odísť do zahraničia,
- l ak máte vážnu chorobu, ktorá si vyžiadala hospitalizáciu,
- l ak doklady potrebné na výpočet zadržala polícia.
Úrad žiadosť nemusí uznať:
- l ak je konateľ dlhodobo v zahraničí a nemá kto podpísať daňové priznanie,
- l ak účtovníčka nebola schopná zostaviť účtovnú závierku a podať daňové priznanie,
- l ak sa počítač, v ktorom sa viedlo účtovníctvo, pokazil,
- l ak sa stratili alebo boli odcudzené podklady.
Ľuboš Jančík
Zahraničné príjmy sa zdaňujú dvojako
BRATISLAVA. Najčastejšími žiadateľmi na odklad daňového priznania sú ľudia, ktorí pracujú alebo pracovali v zahraničí. Ešte predtým, ako s takouto žiadosťou na úrad prídu, mali by si zistiť, či vôbec musia podávať daňové priznanie. Platí pre nich podmienka, akoby pracovali na Slovensku. Ak vlani zarobili v prepočte menej ako 49 248 korún, daňové priznanie podávať nemusia.
Keď niekto zarobil viac, priznanie podať musí, ale len vtedy, ak je u nás takzvaným daňovým rezidentom, teda „daňovým občanom“ Slovenska. Väčšina našich ľudí, ktorí pracujú v zahraničí, tento štatút spĺňa, keďže majú na Slovensku trvalý pobyt. Daňové priznanie však nemusia podávať naši občania, ktorí boli zamestnaní v inštitúciách únie a ich príjmy boli podľa zákona o dani z príjmov „preukázateľne zdanené v prospech rozpočtu EÚ“.
Daňovník s príjmami zo zahraničia k priznaniu prikladá aj potvrdenie od zamestnávateľa o zárobku, dani a povinných odvodoch, ktoré mu zrazil.
K tomu, aby nebol zdanený dvakrát, teda v cudzine aj doma, mu pomáhajú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré Slovensko uzavrelo s väčšinou štátov, kde naši občania pracujú. Zmluva určuje, či treba použiť metódu vyňatia príjmov, alebo metódu zápočtu. Výber metódy teda nie je na daňovníkovi.
Pri metóde zápočtu si daňovník porovná daň, ktorú zaplatil v zahraničí, so sumou, ktorá mu vyšla, keď daň vypočítal podľa slovenských zákonov. Keď mu vyjde daň u nás nižšia ako v zahraničí, nemá nárok na vrátenie rozdielu. Prípadný nedoplatok však musí zaplatiť. Ten musí z korún potom znovu prepočítať na eurá konverzným kurzom (30,1260 koruny za euro). Túto metódu používa napríklad ten, kto pracoval v Česku, Maďarsku, Poľsku, USA, Austrálii, Kanade či Írsku.
V prípade metódy vyňatia daňovník v priznaní uvádza aj príjmy, ktoré zarobil v zahraničí a ktoré mu tam zdanili, ale nespočítava ich s tým, čo zarobil u nás. Zdaňuje len to, čo zarobil na Slovensku. Ak u nás nezarobil nič, nič ani nezdaňuje,“ povedala Mária Tolnaiová z Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici. Táto metóda platí pre Veľkú Britániu, Holandsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko alebo Taliansko.
Aký kurz použiť
- Príjmy zarobené v zahraničí daňovník prepočítava kurzom, ktorý je pre neho výhodnejší.
- Môže použiť priemerný kurz za mesiac, keď zárobok zinkasoval.
- Takisto kurz, ktorý platil v ten deň, keď platbu prijal alebo mu ju banka pripísala na účet.
- Potom je to priemerný kurz za minulý rok.
- Môže použiť aj priemer z priemerných mesačných kurzov za mesiace, keď v zahraničí pracoval a zarábal.
Ľuboš Jančík
