DAR ES SALAAM, BRATISLAVA. Keby americký finančník Bernard Madoff dal africkým krajinám len polovicu z 50 miliárd spreneverených dolárov, pomohol by im prekonať ekonomickú krízu, ktorej teraz podľahli aj ony. Na minulotýždňovej konferencii 300 afrických lídrov a bankárov v Tanzánii si takto posťažoval šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn.
Kým prvá a druhá vlna svetovej krízy nivočia bohatšiu polovicu sveta, tretia vlna patrí Afrike. „Veľká recesia" podľa Strauss-Kahna spôsobí, že ekonomický rast čierneho kontinentu sa prepadne z 5,4 percenta v roku 2008 na tohtoročné 3 percentá.
Zúri tam cholera Ekonomický motor celého kontinentu, Južná Afrika, zažíva najväčší prepad výroby za posledných 50 rokov. Produkcia zlata sa vrátila späť do roku 1922. Ak sa nedarí Južnej Afrike, odkiaľ sa vyváža a posielajú peniaze príbuzným do iných krajín, nemôže sa dariť ani im.
Kríza v Afrike Finančné cunami zasiahne 22 krajín v lepšom, 48 krajín v horšom prípade. Na ich záchranu žiada MMF 25 miliárd dolárov, resp. 148 miliárd dolárov. Krízu najviac pocítia Angola, Východné Kongo, Sudán a Nigéria.
Zdroj: MMF
Kým v Spojených štátoch či Európe sa kríza prejavuje v tom lepšom prípade prepúšťaním zamestnancov, v tom horšom krachom fabrík, rozvojovému svetu hrozia hlad a choroby.
OSN už vo februári varovala, že najväčšími obeťami krízy sú ľudia, ktorí musia polovicu svojho príjmu minúť na jedlo. Subsaharská Afrika spolu s Južnou Áziou patria medzi dva najchudobnejšie regióny sveta.
Hoci kríza priamo choroby nespôsobuje, vládam a medzinárodným organizáciám zväzuje ruky pri boji proti nim. V Angole po minulotýždňových záplavách 20-tisícom ľuďom, ktorí stratili strechu nad hlavou, hrozí nákaza cholerou. Tá si v Zimbabwe už vyžiadala 4-tisíc životov. V Nigérii sa zase po niekoľkých rokoch znovu šíri zápal mozgových blán - meningitída. Od januára naň zomrelo 333 ľudí, ďalších 5-tisíc je nakazených.
Obama zrušil sľub Dôvodov, prečo kríza dobehla nakoniec aj málo rozvinutú Afriku, je niekoľko. S výnimkou zlata a kakaa sa úplne prepadli svetové ceny surovín, ktorých predaj napĺňa mnohé štátne kasy. Potom sa pridali klesajúce priame investície. Tie sa majú podľa Newsweeku scvrknúť v rozvojových krajinách vrátane Afriky o 80 percent. Všetko to zaklincoval pokles pomoci z bohatých krajín, ktoré teraz šetria. Nový americký prezident Barack Obama už v tichosti zrušil svoj predvolebný sľub, že zdvojnásobí pomoc Afrike. Nasledovať ho budú podľa analytikov ďalší.
„V našich krajinách sme dali stovky miliárd eur na záchranné balíčky a pomoc bankám," povedal na konferencii v Tanzánii známy ekonóm Jeffrey Sachs televízii France24. „Ale zatiaľ sme nedali ani cent chudobnému svet." Okrem 25 miliárd môže podľa Sachsa neporovnateľne bohatší západ čiernemu kontinentu pomôcť napojením záchranných opatrení na africké ekonomiky. „Chce to len trochu organizácie," povedal.
Krízu však podľa niektorých treba považovať za príležitosť. Umožní prehodnotiť, prečo pomoc ani v minulosti nedokázala Afriku vytrhnúť z biedy a často putovala do vrecák skorumpovaných vládnych úradníkov.
Peňazí na rozvoj je veľmi málo
O tom, ako svetová kríza zasiahla už i beztak chudobnú Afriku, sme sa rozprávali s GERALDINE FRASER-MOLEKETI, riaditeľkou pre demokratizáciu v Rozvojovom programe OSN (UNDP).
Ako celosvetová recesia ovplyvňuje prácu UNDP?
„Ekonomická a finančná kríza nás všetkých vyjedá, globálne. Musíme sa uistiť, že rozvojová agenda sa nestane ich obeťou. V porovnaní s programami obnovy, ktoré zavádzajú rôzne vlády, je množstvo peňazí pre rozvojové ciele minimálne. Zatiaľ nepozorujeme negatívne dopady na rozpočet rozvojovej pomoci."
V dôsledku krízy na Západe krachujú fabriky. Čo sa deje v Afrike?
„Tam, kde ľudia migrujú za prácou a sú závislí od peňazí od príbuzných zo zahraničia, pocítili dopady okamžite. To, či chudobní ľudia budú ešte chudobnejší, vôbec nie je otázkou."
Hrozí najchudobnejším africkým krajinám opäť hladomor?
„Nechcela by som počítať s najhorším scenárom, ale je veľmi dôležité, aby Potravinový program OSN a ďalšie programy vnímali to, čo sa deje. Už pred globálnou finančnou krízou bola vo viacerých krajinách potravinová kríza. Niektoré krajiny vtedy úplne prestali vyvážať ryžu, pretože sa báli, že samé jej budú mať nedostatok."
Pavol Szalai
