BRATISLAVA. Kríza ukrojí zdravotným poisťovniam na príjmoch 128 až 345 miliónov eur. To sú zdroje z povinných odvodov. Podľa analytika Karola Morvaya je dôvodom klesajúca zamestnanosť či pomalší rast miezd. Hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth očakáva tiež prudké zvýšenie neplatičov v podnikovom sektore.
Menej potečie od ľudí aj lekárňam či predajniam zdravotníckych potrieb. „Ľudia budú nakupovať menej liekov, ktoré nie sú hradené zdravotnými poisťovňami," predpokladá analytik HPI Peter Pažitný. Tie by teda mali zarobiť od dvoch do 78 miliónov eur menej, ako sa pôvodne predpokladalo.
Poplatky sú alfou aj omegou
Pomôcť by mohlo, keby vláda bola ochotná prijať viacero „nepopulárnych" opatrení. Návrat poplatkov za návštevu lekára by „zabilo dve muchy jednou ranou". Do zdravotníctva by natieklo viac peňazí a odstránilo by sa nelegálne vyberanie poplatkov. „Lekári totiž našli iný spôsob zárobku. Ide o tzv. telefonické či prednostné objednávky, ktoré sú často drahšie ako predchádzajúce poplatky," povedal analytik HPI Tomáš Szalay.
Pacient sa voči takýmto poplatkom nedokáže vôbec brániť. HPI navrhuje zaviesť štyri druhy poplatkov. Za lekársky predpis a návštevu ambulancie by pacient zaplatil jedno euro, za pobyt v nemocnici dve eurá za deň a za pohotovosť päť eur.
Podľa HPI by sa mohol zaviesť „ochranný limit na spoluúčasť", napríklad do výšky 240 eur ročne. Fungovalo by to jednoducho. Pacient by za každú návštevu lekára zaplatil poplatok. Ak by dosiahol túto hranicu skôr, vďaka ochrannému limitu by už do konca roka poplatky neplatil.
Pažitný nepredpokladá, že by pacienti túto možnosť zneužívali. „V Česku to funguje rovnako. Na začiatku síce očakávali prekračovanie limitu, to sa však nepotvrdilo," povedal. Poplatky by sa pritom mohli zaviesť veľmi rýchlo, pretože vyhláška existuje ešte z čias Dzurindovej vlády. Znovuzavedenie poplatkov však ministerstvo zdravotníctva absolútne odmieta.
„Nebudeme riešiť hospodársku krízu cez peniaze našich pacientov. Tým oslabíme tú najcitlivejšiu skupinu," povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. Podľa opozičného poslanca Viliama Novotného však bude veľmi dôležité po tom, ako kríza v zdravotníctve naplno prepukne, limitovať zbytočné čerpanie starostlivosti. Toto v minulosti vyriešili práve poplatky.
Zabudnite na zvyšovanie
V čase krízy by tiež mal nemocničný zdravotnícky personál podľa HPI zabudnúť na zvyšovanie miezd. „Nemocnice by tiež mali prijímať protikrízové opatrenia," myslí si Pažitný, ktorý v minulosti pôsobil v tíme ministra Rudolfa Zajaca.
Práve dnes majú začať Asociácia fakultných nemocníc aj Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje menšie nemocnice, kolektívne vyjednávanie s odborármi o výške platov. Tie napríklad v roku 2007 rástli vo fakultných nemocniciach až o 20 percent.
Podľa HPI by akceptovateľné zvýšenie bolo maximálne na úrovni inflácie. Podľa podpredsedu zdravotníckych odborov Andreja Kučinského zmrazenie miezd nepripadá do úvahy. Uvedomuje si však situáciu, a preto budú žiadať zvýšenie miezd iba o päť percent. Minulý rok bola inflácia na úrovni 4,7 percenta.
Z 30 opatrení, ktoré by podľa HPI mohli pomôcť slovenskému zdravotníctvu, je možné reálne očakávať, že si vláda osvojí len pár z nich. „Apolitické sú napríklad limity na lieky či generická preskripcia, teda recept len na účinnú látku a nie na konkrétny liek," myslí si Pažitný.
A možno aj tie ministerstvo zdravotníctva z princípu odignoruje. „Odporúčaniami HPI sa riadiť nebudeme," povedala Čižmáriková.
Ministerstvo je totiž presvedčené, že ich prepočty, ktoré budú mať v apríli, budú presnejšie. „Až potom bude jasné, ako konkrétne sa prejaví kríza v rezorte," povedala Čižmáriková.
