BRATISLAVA. Takýto vývoj slovenského hospodárstva pritom podľa nich ohrozuje aj dodržanie 3-% maastrichtského limitu pre deficit verejných financií.
Aktuálna prognóza UniCredit Bank napríklad hovorí o tom, že produkcia Slovenska v tomto roku poklesne. "Odhadujeme recesiu na úrovni 0,5 %. To vytvorí tlak na deficit na úrovni 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda nepredpokladáme udržanie 3-% hranice," uviedol pre TASR hlavný ekonóm banky Ján Tóth.
Mierny rast ekonomiky, aj keď len na úrovni 0,3 %, predpokladá naopak analytička Poštovej banky Eva Sárazová. "Za revíziou nášho odhadu z 2,6 % na 0,3 % stoja predovšetkým prepadávajúce sa čísla priemyselnej výroby, tržieb, zahraničného obchodu a nezamestnanosti. Určité korekcie sme však uskutočnili aj v prípade domácej spotreby, ktorá by mala podľa nás rásť síce aj v tomto roku, avšak podstatne pomalším tempom ako v minulosti," upozorňuje.
Udržať deficit? Budú mať čo, robiť
Každý nový, nadol revidovaný odhad rastu však so sebou prináša aj potrebu zamyslieť sa nad rozsahom výpadku príjmov štátneho rozpočtu, pripomína analytička. "Na základe našich interných výpočtov sme dospeli k tomu, že pri nami odhadovanom raste slovenskej ekonomiky na úrovni 0,3 % by mohlo prísť k zníženiu príjmov do rozpočtu o približne 330 miliónov eur (9,94 miliardy Sk)," približuje Sárazová s tým, že vláda v takom prípade bude mať čo robiť, aby dodržala svoj zámer udržať verejný deficit na úrovni 3 %.
Uprostred týchto odhadov sa nachádza najnovšia revidovaná prognóza VÚB, ktorá Slovensku v tomto roku predpovedá nulový rast. "Vzhľadom na posledné revízie rastu HDP v eurozóne sme sa rozhodli pristúpiť k revízii aj nášho odhadu pre rast HDP na Slovensku smerom nadol na úroveň 0 % z predchádzajúcich 3 %," hovorí k tomu hlavný ekonóm banky Zdenko Štefanides.
Hlavným faktorom ťahajúcim slovenskú ekonomiku do negatívnych čísiel je podľa neho slabý zahraničný dopyt. "Pri klesajúcich investíciách bude finálna spotreba zrejme jediným faktorom, ktorý zabráni sklzu slovenskej ekonomiky do negatívnej oblasti, alebo ho zjemní," myslí si analytik.
Ako ešte minulý týždeň uviedol pre TASR štátny tajomník ministerstva financií František Palko, pre rozhodovanie o prípadných zmenách v štátnom rozpočte SR bude dôležité, ako z pohľadu vývoja slovenskej ekonomiky a príjmov štátu dopadne prvý štvrťrok tohto roka.
Štát vraví o výpadku percenta HDP
Aj analytici MF však už na základe očakávaného výrazného spomalenia rastu ekonomiky, ako aj prijatých legislatívnych opatrení proti dopadom krízy na Slovensko, predpokladajú oproti pôvodným očakávaniam výpadok daňových príjmov v tomto roku na úrovni 1 % HDP.
"Do úvahy budú prichádzať dve alternatívy - úspora na výdavkovej stránke rozpočtu a zvýšenie deficitu, ktorému sa asi tiež nevyhneme. Prioritou je však pre nás stále udržanie deficitu pod 3-% maastrichtskou hranicou," zdôraznil Palko.
Deficit verejných financií mal pôvodne v tomto roku dosiahnuť 2,08 % HDP, táto hodnota však bola nastavená ešte vlani na jeseň na predpoklade takmer 5-% rastu slovenskej ekonomiky. Aktuálna prognóza ministerstva financií však už hovorí len o raste na úrovni 2,4 %.
Slovensko je rovnako ako iné krajiny ovplyvnené svetovou hospodárskou krízou, ktorá spôsobuje celosvetové výrazné spomaľovanie jednotlivých ekonomík. Mnohí veľkí obchodní partneri Slovenska budú tento rok v recesii a rapídne zníženie zahraničného dopytu výrazne negatívne ovplyvní aj rast slovenského hospodárstva.
