BRATISLAVA. Približne 18 miliárd eur, čo je viac ako päťsto miliárd korún, zaplatia daňoví poplatníci za 30 rokov za výstavbu približne 150 kilometrov diaľnice a rýchlostnej cesty cez tri balíky PPP projektov.
Ročne bude musieť štát súkromným investorom zaplatiť zo štátnej pokladnice 600 miliónov eur, čo je viac ako 18 miliárd korún. S týmto výpočtom prišiel konzultant Svetovej banky Juraj Mesík. Vychádza z faktov zverejnených ministerstvom dopravy a médiami.
Minister dopravy Ľubomír Vážny totiž v polovici marca zverejnil koncesnú zmluvu s víťazom tendra na výstavbu rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami spolu s obchvatom Banskej Bystrice.
Podľa nej si vypýtalo konzorcium Vinci Cocessions-ABN Amro Highway za výstavbu a údržbu 1,5 miliardy eur. Štát mu však za 30 rokov zaplatí až 3,46 miliardy eur, čo je až 230-percentné zvýšenie.
Príliš jednoduchý vzorec
Podľa tejto rovnice výnosnosti Mesík vypočítal, že za prvý balík PPP - úseky diaľnice D1 Dubná Skala - Jablonov a úsek Fričovce - Svinia by mal štát zaplatiť osem miliárd eur. Podľa medializovaných informácií totiž požaduje víťazné konzorcium Bouygues Tranvaux Publics za realizáciu projektu 3,3 miliardy eur.
Mesík odhaduje, že víťaz na výstavbu tretieho balíka PPP, čiže za posledných 29 kilometrov D1, by si mohol vypýtať zhruba tri miliardy. Pri 230-percentnom zvýšení by tak za 30 rokov štát zaplatil sedem miliárd eur. Spolu za tri balíky PPP je to teda zhruba 18 miliárd eur.
Ministerstvo dopravy podľa hovorcu Ľubomíra Karáska nepovažuje za vhodné komentovať Mesíkove výpočty. Pred týždňom sa však minister Vážny vyjadril, že 230-percentné zvýšenie pri R1 „kopíruje úverové podmienky komerčných bánk".
Ministerstvo financií sa k takýmto výpočtom nechce vyjadrovať. „Je to príliš jednoduchý výpočet. Do konečnej sumy totiž vstupuje mnoho faktorov, ktoré sa môžu meniť v čase," povedal hovorca ministra financií Miroslav Šmál.
Minister financií Ján Počiatek totiž v zmluvách s investormi trvá na klauzule, ktorá by umožnila do nich vstúpiť pri zmene úverových podmienok na trhu. „Ak sa zlepší situácia na úverových trhoch, otvoríme spôsob refinancovania a prikročíme k zníženiu úrokových sadzieb," povedal Vážny.
Kancelária Úradu vlády na otázku, či nepovažuje premiér splátku 600 miliónov eur ročne za pridrahé riešenie, neodpovedala.
Stavba monumentu
Opozičný poslanec SDKÚ Stanislav Janiš celkovú cenu za diaľnice postavené formou verejno-súkromného partnerstva (PPP) hodnotí kriticky: „Ak nám Fico vyčítal, že staviame diaľnice draho, tak on bude stavať dvakrát tak draho."
Podľa Mesíka síce Slovensko nie je také chudobné, aby nedokázalo splácať 600 miliónov eur ročne, ale je presvedčený, že to pôjde na úkor iných spoločenských oblastí, ako sú napríklad školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby.
„A to sa bude diať v čase demografického starnutia obyvateľstva," povedal. Dôvodom, prečo sa Fico podľa Mesíka tak ponáhľa s výstavbou diaľnic cez PPP, a nie napríklad prostredníctvom eurofondov, je volebná kampaň 2010. „Fico si stavia monument," povedal.
Zmätky pri získavaní peňazí
BRATISLAVA. Pred dvomi týždňami, keď premiér rokoval s akcionármi dôchodkových správcovských spoločností, zdôraznil, že nepotrebuje peniaze z druhého piliera na výstavbu diaľnic cez PPP.
Francois Lecavalier, šéf Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) pre Slovensko sa podľa informácií SME nad týmto vyjadrením počudoval, lebo o niekoľko dní na to mal ísť minister dopravy Ľubomír Vážny rokovať do Londýna o poskytnutí pôžičky pre prvý a druhý balík PPP tak z EBRD, ako aj z Európskej investičnej banky. Banky sa podľa Vážneho za projekty zaručili. „Pôjdu do nášho projektu na R1. Pre EIB ešte musíme doložiť niektoré podklady," povedal pre SITA.
Začiatkom minulého týždňa mal Vážny rokovať s vedením komerčných bánk, aby konzorciu Vinci, ktoré má postaviť asi 50 kilometrov R1, požičali peniaze. Potvrdil, že v Londýne hovoril o podpore PPP projektov aj s predstaviteľmi niektorých materských spoločností domácich komerčných bánk.
Výsledok rokovaní nekonkretizoval. Jeho hovorca Ľubomír Karásek k tomu prekvapujúco povedal, že nie je štandardné, aby ktorýkoľvek zo slovenských ministrov rokoval s vedením komerčných bánk.
„Financovanie projektov je starosťou víťazného uchádzača," tvrdí Karásek. Pritom medzi prvými zástupcami vlády, ktorí rokovali s komerčnými bankami, bol premiér Robert Fico.
(rag)
