BRATISLAVA. Takzvaná milionárska daň bude ľuďom brať z ich zárobkov po druhý raz. Dotkne sa to približne 100-tisíc ľudí. Mnohí z nich budú musieť po podaní daňového priznania alebo po zúčtovaní dane, ktoré za nich urobí zamestnávateľ, doplatiť štátu na daniach za minulý rok aj niekoľko stoviek eur.
Milionárska daň v skutočnosti nie je milionárskou. Postihne aj ľudí, ktorí vlani za celý rok zarobili výrazne menej ako milión korún. Dotkne sa ľudí, ktorí vlani zarobili mesačne v priemere viac ako 49-tisíc korún v hrubom. Ročne je to teda necelých 600-tisíc korún (19 916 eur). Oni nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá bola vlani 98 496 korún.
Kým väčšine ľudí nezdaniteľná časť základu dane znížila minuloročné dane takmer o 19-tisíc korún, ľudia s priemerným príjmom nad 49-tisíc korún mesačne ušetrili oveľa menej alebo vôbec nič. Nezdaniteľná časť totiž s každou ďalšou korunou zárobku nad túto sumu klesá. Preto ten, kto vlani zarobil v priemere nad 85-tisíc korún mesačne v hrubom, nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane.
V praxi na milionársku daň doplácajú predovšetkým zamestnanci. Tí si na rozdiel od podnikateľov nemôžu svoj hrubý zárobok znížiť o nijaké daňové výdavky. Daňový základ zamestnanca napríklad s priemerným zárobkom 30-tisíc je preto oveľa vyšší ako daňový základ podnikateľa, ktorý zarába rovnako.
Vyššiu daň neplatili ľudia vlani každý mesiac. Nedá sa presne vypočítať, pretože vo väčšine prípadov nie je jasné, koľko človek zarobí. To je dôvod, že milionárska daň sa zvyčajne dopláca po priznaní alebo zúčtovaní dane. Napríklad človek s priemerným zárobkom 50-tisíc korún bude musieť doplatiť na daniach necelých 500 korún (16,60 eura). Takýto výsledok by mu vyšiel z daňového priznania alebo ročného zúčtovania.
Oboje sa ešte robí v korunách. Prípadný nedoplatok však už štátu treba doplatiť v eurách. Pri priemernom zárobku 70-tisíc korún už treba doplácať vyše 10-tisíc korún, teda zhruba 332 eur.
Sú prípady ľudí, ktorí vlani veľmi dobre zarábali (napríklad vyše 90-tisíc korún mesačne) a milionársku daň doplácať nebudú. S firmou sa mohli dohodnúť, že im pri platení preddavkov na daň z príjmov nezoberie do úvahy nezdaniteľnú časť základu dane. Milionársku daň si tak zaplatili už vlani.
Nárok na nezdaniteľnú časť má každý daňovník s ročným základom dane do 513-tisíc korún. To je stonásobok životného minima, ktoré platilo 1. januára 2008. Zodpovedá to zhruba priemernému hrubému platu 49-tisíc korún mesačne. Daňovník s vyšším daňovým základom si nezdaniteľnú časť počíta podľa vzorca:
(44,2 x životné minimum) - (1/4 základu dane)
Príklad
Peter minulý rok zarobil v priemere cez 60-tisíc hrubého mesačne. Jeho ročný základ dane bol 547 428 korún. To je viac ako zákonom určených 513-tisíc korún. Nemá nárok na celú nezdaniteľnú časť základu dane. Musí si vypočítať, aká odpočítateľná položka jeho príjmu prislúcha. Životné minimum bolo vlani 5130 korún.
Počíta nasledovne: (44,2 x 5130) - (547 428 : 4) = 226 746 - 136 857 = 89 889 korún. Nezdaniteľná časť základu dane bude 89 889 korún. Firma Petrovi každý mesiac zohľadňovala v plate 1/12 z nezdaniteľnej sumy 98 496 korún. Odviedla mu preto menej daní. Pri podaní daňového priznania bude musieť pre nižšiu nezdaniteľnú časť doplatiť daňovému úradu za vlaňajšok 54,28 eura (1635 korún).
