Ak by sme peniaze fondu neposkytli, v očiach investorov by sme si mohli pohoršiť. Vyšlo by nás to napokon drahšie, ako keby sme boli ústretoví. Postoj Slovenska zatiaľ nie je jasný. Ministerstvo financií aj Národná banka o pôžičke mlčia.
BRATISLAVA. Slovensko zrejme bude musieť prispieť Medzinárodnému menovému fondu na riešenie svetovej hospodárskej krízy. Pýta od nás 440 miliónov eur (približne 13,3 miliardy korún), aby mohol pomáhať krajinám, ktoré finančná kríza úplne zrazila na kolená. My zatiaľ nie sme na tom tak zle ako napríklad Maďarsko a takúto pomoc nepotrebujeme. To je dôvod, prečo nám fond peniaze nepožičiava, ale naopak, chce si od nás požičať.
Informáciu o pôžičke nám poskytol zdroj blízky vláde s tým, že všetko je „v štádiu rokovaní“.
Ticho o úvere
Viaceré členské štáty sa nedávno dohodli, že do fondu prispejú 500 miliardami dolárov (takmer 370 miliárd eur). Po stovke by mali dať USA, Japonsko a Európska únia, zvyšok ostatní. To, akým spôsobom celá transakcia prebehne, ešte nie je jasné. Malo by sa o tom hovoriť na summite lídrov krajín G20 v Londýne na budúci týždeň.
Fond už prisľúbil, že pomôže Maďarsku, Rumunsku, Lotyšsku či Ukrajine. Na rade sú ďalší. Šéf menového fondu Dominique Strauss-Kahn o ekonomickej situácii vo svete tento týždeň povedal, že je „strašná“. Podľa predpovedí fondu by svetová ekonomika mala tento rok klesnúť o pol až jedno percento. Išlo by o prvý hospodársky prepad od druhej svetovej vojny.
Reakciu kompetentných, či poskytneme pôžičku, sme sa v piatok nedozvedeli. Slovensko v menovom fonde zastupuje guvernér Národnej banky. „MMF zatiaľ členským štátom neurčil podmienky ani harmonogram tejto pôžičky,“ povedala hovorkyňa centrálnej banky Jana Kováčová.
Národná banka je vo fonde výkonnou zložkou. O zásadných veciach rozhoduje vláda. Ministerstvo financií však bolo ešte zdržanlivejšie. K celému problému nám nepovedalo vôbec nič. Nereagoval ani Úrad vlády, ktorý nás odkázal na ministerstvo financií.
Podľa bývalého riaditeľa odboru rozpočtových analýz na ministerstve financií Jána Marušinca by sa Slovensko nemalo požiadavke fondu otočiť chrbtom. „Keďže sme členom fondu, mali by sme tiež prispieť.“
Ak by sme odmietli, mohlo by nás to poškodiť. V očiach zahraničných investorov či ratingových agentúr by nás to mohlo posunúť do pozície krajín, ktoré majú značné problémy. Klesol by nám tak rating, čiže hodnotenie schopnosti štátu splácať záväzky. To by zvýšilo náklady štátneho rozpočtu, úroky by mohli stúpnuť aj firmám a ľuďom. Nezamestnanosť by rástla rýchlejšie, životná úroveň by sa mohla viac zhoršiť. Agentúra Moody's naznačila, že s prehodnotením ratingu by nemala problémy. V piatok znížila výhľad ratingu našich štátnych dlhopisov o stupeň z pozitívneho na stabilný.
Zbytočnosti
Za poskytnutie úveru fondu sa prihovára aj Jozef Ďuračka, koaličný poslanec za SNS z rozpočtového výboru. „Slovensko musí byť solidárne. Keď sme boli na tom zle, fond požičiaval nám. Mali by sme ukázať, že cítime s inými, pokiaľ sú na tom horšie ako my,“ povedal.
Podľa Marušinca by sme v konečnom dôsledku mohli mať vyššie náklady, keby sme fondu peniaze nepožičali. Bez väčších problémov môžeme financie na úver získať na finančnom trhu, keďže náš dlh nie je v pomere k výkonu ekonomiky veľký. „Nemalo by to veľký dosah na rozpočet. Pôžičky fondu sú operácie, ktoré nezvyšujú deficit,“ povedal Marušinec. Rozpočet by znášal iba rozdiel medzi úrokmi, za ktoré by sme si peniaze požičali na trhu, a úrokmi, za ktoré by sme ich následne posunuli fondu.
Keby však vláda hospodárila so štátnymi financiami prezieravejšie, mohla by nás táto operácia vyjsť lacnejšie. V štátnych finančných aktívach totiž peňazí ubúda, odtiaľ preto peniaze na úver pre fond nezoženieme. „Stav verejných financií sa oproti minulosti zhoršuje a nie je to len pre krízu,“ povedal Marušinec. Vláda podľa neho zbytočne vyhadzuje peniaze na šrotovné alebo Cargu. „Ak by sme ho sprivatizovali, bolo by v lepšej kondícii, nemuseli by sme mu pomáhať a ešte by sme mali aj financie z predaja,“ povedal.
