BRATISLAVA: Svetová finančná kríza mala najväčší vplyv na prípravu diaľničných projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) na Slovensku. Zabezpečenie financovania, keď podmienky sa výrazne zmenili, zostáva hlavným problémom pri realizácii PPP projektov. Na utorkovom diskusnom stretnutí internetového časopisu Stavebné fórum.sk v spolupráci s Asociáciou PPP o tom informoval Rastislav Gajarský z poradenskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers, zaoberajúcej sa aj podmienkami financovania PPP projektov.
Kľúčovú úlohu pri realizácii PPP projektov majú podľa Gajarského multilaterálne finančné inštitúcie Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Európska investičná banka (EIB). Bez ich účasti by financovanie týchto projektov nebolo reálne. Komerčné banky majú záujem o financovanie PPP projektov napriek súčasnej finančnej kríze. Na začiatku prípravy PPP projektov boli ochotné poskytnúť úvery v objeme od 100 mil. € do 200 mil. €, v súčasnosti chcú poskytnúť 55 mil. € až 70 mil. €. Podmienky financovania ovplyvňujú zmeny v štruktúre úverov, výška márž ako aj dĺžka financovania
Diaľničné PPP projekty na Slovensku sú podľa Igora Snopka zo spoločnosti Skanska Infrastructure Development pripravené dobre. Prvá podpísaná koncesná zmluva na výstavbu a prevádzku úsekov rýchlostnej cesty R1 je podľa neho štandardná. "Terajšia doba je ako stvorená na realizáciu PPP projektov," tvrdí Snopek. PPP projekty sú podľa neho pre SR dôležité aj z hľadiska plnenia maastrichtských kritérií. Budúcnosť majú nielen pri výstavbe a prevádzke diaľnic, ale aj v iných oblastiach, kde účasť súkromného sektora dokáže zabezpečiť rýchlejšiu a efektívnejšiu realizáciu projektov. Dolná hranica financovania PPP projektov by podľa Snopka mala byť 80 mil. €. Za najdôležitejší moment v PPP projektoch označil správne a presné rozdelenie rizík medzi štátom a koncesionárom.
Generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného, a.s. v Žiline Ľubomír Palčák sa vyslovil za urýchlenie výstavby diaľnic práve cez PPP projekty ako najefektívnejší spôsob modernizácie zanedbanej cestnej infraštruktúry. Výstavba diaľničnej siete bez využitia súkromných zdrojov v PPP projektoch by podľa neho trvala do roku 2020 až 2025. Priamy ekonomický prínos z urýchlenia diaľničnej výstavby by podľa štúdie VÚD predstavoval okolo 3,3 mld. € a nepriamy efekt pre ekonomiku by dosiahol ďalších zhruba 10 mld. €. Palčák zároveň označil za dôležité zabezpečenie transparentnosti pri realizácii PPP projektov. Tie sú podľa neho pre SR nevyhnutné, keďže štát by ich nedokázal zabezpečiť lacnejšie.
