BRATISLAVA. Milionárska daň v súčasnosti robí vrásky tisícom ľudí. Po roku opäť prichádza „deň zúčtovania". V marcovej výplate, ktorú firmy vyplácajú v týchto dňoch, zvyknú učtárne strhávať nedoplatky dane z príjmov za minulý rok. Nedá sa to totiž robiť priebežne v každej výplate, preto sa to robí naraz či po častiach až po skončení roka, keď je jasné, kto koľko zarobil.
Okrem manažérov budú v týchto dňoch na vyššie dane najviac „nadávať" rôzni špecialisti v informačných technológiách, finančníci, projektoví pracovníci či architekti. Vyplýva to z internetového prieskumu Merces.sk, ktorý robí firma Profesia. Celkovo takzvaná milionárska daň postihne zhruba osem percent z vyše dvojmiliónového zástupu zamestnancov.
„Milionári" v počítačoch
Najväčší podiel zamestnancov z milionárskou daňou je v oblasti informačných technológií. Až 22 percent z nich totiž podľa prieskumu zarábalo vlani v priemere mesačne nad 49,3-tisíca korún. To je suma, od ktorej sa platí vyššia daň.
Vysoký podiel „milionárov" je aj v telekomunikáciách, bankovníctve, leasingu či farmácii. Naopak, na milionársku daň pre nízke zárobky prakticky nedosiahli ľudia v textilnom priemysle, školstve či vo verejnej a štátnej správe. Napríklad v školstve bolo vlani touto daňou postihnutých ani nie pol percenta pracovníkov.
Vyššie platy majú, a teda aj vyššie dane platia viac muži ako ženy. „Postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane sa dotýka 12 percent mužov, čo je trikrát viac ako žien," povedal projektový manažér Profesie Miroslav Dravecký.
Milionárskou daňou budú najviac postihnutí ľudia z Bratislavského kraja, kde sú platy dlhodobo vyššie ako v iných regiónoch.
Z pohľadu vzdelania dominujú zas vysokoškoláci. Nad 49,3-tisíca korún v priemere mesačne minulý rok zarábali tri percentá ľudí so stredoškolským vzdelaním. Absolventov vysokých škôl bolo až päťkrát viac. „Platí, že čím vyššie vzdelanie, tým väčší podiel zamestnancov zaplatí na daniach viac eur," povedal Dravecký.
Aj na splátky
Takzvanú milionársku daň platí každý, kto vlani zarobil viac ako 49,3-tisíca korún v hrubom (1636 eur). Ľudia, ktorí zarobia viac, nemajú nárok na celú sumu nezdaniteľného minima. S každou ďalšou korunou nad touto hranicou nezdaniteľná časť základu dane klesá. To spôsobí, že ten, kto vlani zarobil v priemere nad 85-tisíc korún mesačne v hrubom, nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vôbec.
Napríklad človek, ktorý vlani zarobil v priemere 50-tisíc korún, bude musieť doplatiť na daniach necelých 16 eur (takmer 500 korún). Pri priemernom zárobku 60-tisíc už treba doplácať 183 eur (vyše 5,5-tisíca korún). Ľudia s platom nad 85-tisíc korún prídu pre vyššie dane o vyše 620 eur (takmer 19-tisíc korún).
Niektorým môže daňový nedoplatok spôsobený milionárskou daňou spôsobiť problémy v rodinnom rozpočte, napríklad preto, že majú vysokú splátku hypotekárneho úveru. Zákon na podobné veci prihliada. „Zamestnanci sa môžu dohodnúť, že firma im nedoplatok bude strhávať po častiach až do konca roka," povedala Beáta Uhrinová z Daňového riaditeľstva. Ak tento postup zamestnanci využijú, stratia možnosť darovať niektorej z neziskoviek dve percentá zo svojich vlaňajších daní.
