V roku 1996 si 16-ročný Milan Dubec vypýtal od rodičov za výpomoc vo firme prístup na internet. Už o niekoľko mesiacov vytvoril svoj prvý portál - Zoznamku. „Vtedy bolo v sieti 0,6 človeka. Bol to skôr priestor akademickej sféry a pre pár veľkých firiem, inak úplne prázdno," rozpráva Dubec. Zorientovať sa dalo len pomocou Seznamu, na ktorom bol katalóg asi stovky firiem. „Zo začiatku to nebolo ani len kategorizované. Len tam napísali: „Toto je československý internet."
Chýbala mu však služba, vďaka ktorej by sa mohol spoznať s ďalšími ľuďmi na internete. Vznikla Zoznamka. „Najprv bola na takej šialenej adrese - www.geocities.com/southbeach/south/4802. Dal som na ňu odkaz na seznam.cz a začali mi e-mailom chodiť inzeráty. Takto si nás ľudia našli," hovorí Dubec. Vtedy totiž neexistoval Google tak ako teraz. „Predstavte si, že ste uprostred mora. Nič nevidíte a zrazu vrazíte na ostrov a na tom ostrove vám povedia, kde sú ďalšie. Ja som urobil taký druhý ostrov, kde nájdete ľudí," spomína.
Začínal iba 19ročný
Na Zoznamke sa prvé dva roky inzeráty mechanicky hádzali na web. Stále ich však pribúdalo, a tak sa Dubec naučil programovať a Zoznamku zautomatizoval. Napokon si povedal, že len to pomalé posielanie e-mailov už nie je ono, a tak v roku 1999 vznikol Pokec. Četovacích stránok bolo v tom čase už viac, ale Pokec bol iný. „Všetky podobné služby boli založené iba na nejakom tom čete, kde vám pribúdajú odkazy, ktoré sa však strácajú. Neexistovalo napríklad niečo ako evidencia priateľov. Nemohli ste si ich pridať do kontakt listu, vidieť, kedy sú on-line, nedali sa vyhľadávať. To, s čím sme prišli my, bolo naozaj inovatívne."
Vznikalo to spontánne, podľa toho, čo mu ako užívateľovi internetu chýbalo. „Tento užívateľ mi píše už tretí deň a zakaždým si spolu dobre podebatíme. Hovorím si, ako sa dozviem, že je online? Budem čakať? Dohodnem sa s ním?" opisuje Dubec proces, akým vznikali novinky. Ľudia za ním chodili a pýtali sa napríklad: „Prečo nemáte také farebné písanie ako ostatní?" Pritom práve to, že Pokec bol úplne iný než ďalšie portály, stojí podľa Dubeca za tým, že sa naň ľudia hrnuli aj z ostatných portálov. Možno niektoré z jeho nápadov už predtým vymysleli vonku, Dubec to však neskúmal. Uprednostňoval prácu na svojom serveri pred surfovaním po zahraničných stránkach. „Sám pre seba som si vymýšľal nové veci." Inšpirovali ho aj ostatní užívatelia, s ktorými si písal.
Pokec sa ľuďom páčil stále viac, až sa naň napokon nemohli „zmestiť". V roku 2000, rok po vzniku Pokecu, sa stalo, že v jednom momente bolo na ňom naraz „až" 300 ľudí. To bol problém, pretože server na to nebol pripravený.
Chcelo to investície
„Jeden známy z Pokecu, ktorý mal vtedy 35 rokov, čím bol pre mňa v tom čase starší pán, ma spojil so spoločnosťou Asset," hovorí Dubec. Firmu zrejme presvedčilo nadšenie mladíka tesne po maturite: „Keď tam pred nimi stál 19-ročný chalan, videli, že je nadšený, že zrejme rozumie tomu, čo robí. Rozhodli sa ma podporiť . Vtedy sme boli osmička v návštevnosti."
Investícia, ktorú takto získal, však nebola v tom čase bežná: „Väčšinou to bolo tak, že vám dali 30 miliónov korún s tým, že postavte tu niečo veľké. To však nebol môj prípad. Ja som povedal, čo budem potrebovať. Servery, ľudí či nejaké priestory, lebo to nezvládnem celé naprogramovať sám."
Peniaze teda neprišli vo forme obrovského balíka, ale uvoľňovali sa postupne, čo je jeden z dôvodov, prečo Dubecova internetová firma nespadala medzi „spaľovače peňazí", ako sa vtedy internetovým firmám hovorilo. „Tie fungovali tak, že sa zobral veľký balík peňazí, urobila sa veľká firma a povedalo sa: Teraz budeme robiť portál, e-mail, vyhľadávač, lebo v Amerike to tak robia. Veľa internetových firiem vzniklo úplne bezducho. My sme si povedali, že máme nápad, išli sme po ňom a rozvíjali ho. Keď v tom vidíte len peniaze, a nemáte nápad, nebudete úspešný."
Počas svojej 12-ročnej kariéry videl veľa prípadov, keď na takomto prístupe firmy pohoreli. On sám vtedy nad zárobkom príliš nerozmýšľal a ani nebolo veľmi nad akým. Do roku 2003 až 2004 prichádzalo do internetu minimum peňazí z reklamy, takže investície sa nevracali rýchlo. Firma sa z červených čísel dostala v roku 2003, všetky sa však každým rokom preinvestovali do rozvoja - aby sa na Pokec zmestilo stále viac užívateľov.
V tom čase sa investor rozhodol zamerať na vlastné projekty a svoj podiel odpredal dnešným Dubecovým partnerom.
„Aj ja som mal niekoľko ponúk na odpredaj, ale veril som vo výrazný rast, no nikto nevedel, kedy nastane. Bolo to viac o viere ako o nejakých reálnych číslach. Očakávalo sa, že veľkí inzerenti prídu na internet, ale stále to tak nebolo," rozpráva Dubec o vtedajšej takzvanej internetovej depresii. Veľkí inzerenti vtedy síce hovorili, že sa do internetu pustia na budúci rok, ale to isté povedali aj o rok neskôr. Pritom záujem užívateľov o firmu bol obrovský, od roku 2000 každoročne narastal ich počet o sto percent. Firme pomohli zdolať fázu nedôvery inzerentov najmä nízke náklady. „Inzertné ľady" sa napokon roztopili v rokoch 2005 a 2006.
Viac na www.leaders.sk
