BRATISLAVA. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek ani premiér Robert Fico zatiaľ neakceptovali ponuku východoslovenského podnikateľa Ignáca Ilčišina na mimosúdne vyrovnanie v kauze 34 percent akcií Transpetrolu. Podľa Braňa Ondruša z Úradu vlády má v tomto prípade voľnú ruku minister Jahnátek.
Ilčišinov podiel v Transpetrole nie je taký, aby jeho vlastník mohol vláde brániť robiť strategické rozhodnutie.
Stĺpček Ivana Štulajtera: Galiba
Čo hovoria súdy Nebolo sporným, že Ministerstvo financií, ako aj Generálna prokuratúra sa pokúšali o zrušenie exekučného konania..., neboli však úspešní, o čom svedčia rozhodnutia Najvyššieho súdu a Krajského súdu v Bratislave. Vyplýva z toho, že sťažovateľ akcie nadobudol a že ich nadobudol v exekúcii. ... exekúcia sa stala právoplatnou a vykonateľnou...
Zdroj: Nález Ústavného súdu
z 15. januára 2009
Skutočnosť, že navrhovateľ
(Ilčišin) nie je uvedený v zozname akcionárov nemôže zakladať v žiadnom prípade predpoklad, že nie je vlastník akcií. Tento zoznam nie je
konštitutívneho charakteru, len deklaruje určité skutočnosti.
Zdroj: Uznesenie Okresného súdu BA I. z 30. marca 2009
„Má aj naďalej premiérovu plnú dôveru a podporu. Samozrejme, že sa premiér o prípad zaujíma," povedal Ondruš. Ilčišin včera tvrdil, že sa mu z ministerstva nikto neozval a „silne pochybujem, že by minister zmúdrel".
Hovorca ministra hospodárstva Branislav Zvara neodpovedal SME na konkrétne otázky, teda napríklad, či budú na Ilčišinovu výzvu vôbec reagovať.
Ilčišin je už preto pripravený pred 29. aprílom, keď sa má konať mimoriadne valné zhromaždenie Transpetrolu, akcie predať. Kupcom by mala byť ruská spoločnosť Promnefťstroj. Tá by mala potom nárok na všetky dividendy, ktoré si štát vyplatil neoprávnene, ako aj na časť ešte nevyplatených dividend.
Ústavný súd - exekúcia platí
To, že je Ilčišin a ďalší šiesti podnikatelia vlastníkom balíka akcií Transpetrolu, nespochybňujú ani súdy. Ilčišin má na svojej strane Ústavný súd. „Máme už dva nálezy Ústavného súdu, ktoré hovoria, že rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že sme majiteľmi akcií, je právoplatný a nie je možné ho opätovne otvárať," povedal Ilčišin. SME má obe rozhodnutia, posledné je pritom spred troch mesiacov - z januára tohto roka.
Len nedávno rozhodol v Ilčišinov prospech aj Okresný súd Bratislava I., ktorý ho poveril zvolať mimoriadne valné zhromaždenie Transpetrolu. Tým uznal jeho akcionárske práva.
Zaujímavosťou je, že Ilčišin a ďalší šiesti podnikatelia, ktorí sú držiteľmi 34 percent akcií spoločnosti, sa už dvakrát - v roku 1998 a 2005 - zúčastnili na valnom zhromaždení. „V roku 1998 sme požiadali o zvolanie, aj nás pozvali a akceptovali naše hlasy," povedal Ilčišin. Týmto museli uznať Ilčišina ako akcionára Transpetrolu aj ostatní akcionári, teda štát.
Centrálny depozitár tiež čelí žalobe
To, že Ilčšin nevie výpisom zo zoznamu akcionárov preukázať vlastníctvo akcií, však ani Okresnému, ani Ústavnému súdu nezabránilo uznať ho za akcionára. Je to tak preto, lebo právoplatnosť exekúcie uznal okresný, krajský aj najvyšší súd. Všetky relevantné rozhodnutia má SME k dispozícii.
Okresný súd tvrdí, že aj keď nie je Ilčišin zapísaný v zozname akcionárov, neznamená to, že ním nie je. Štátny Centrálny depozitár ho totiž odmietol doň zapísať. Ilčišin sa s ním teraz súdi.
Pred časom aj minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek uznal, že spor s Ilčišinom nemusí štát vyhrať. V rozhovore pre agentúru Sita koncom minulého roka povedal, že ak by aj súd uznal právo na 34 percent akcií Transpetrolu skupine východoslovenských podnikateľov, Slovensko by ich mohlo vyvlastniť.
„Ja upozorňujem tú skupinu z východného Slovenska, že štát má stále k dispozícii paragraf 20 Ústavy SR," zdôraznil vtedy Jahnátek. Dvadsiaty ústavný článok hovorí presne toto: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Ani prípadné vyvlastnenie by nebolo teda zadarmo.
Na počiatku sporu stál Daňový úrad, ktorý zablokoval budovu vranovskej firmy ILaS. Tá tak prišla o možnosť ju odpredať. Okresný súd vo Vranove nad Topľou uznal, že ILaSu vznikla pohľadávka vo výške 34 miliónov korún. ILaS žiadal náhradu škody od ministerstva financií v rukách HZDS, to však nereagovalo. V roku 1997 podala firma návrh na exekúciu.
Exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu práve 34-percentný podiel Transpetrolu. Štátu sa jej postup nepodarilo nikdy zrušiť.
