Yukos je už naozaj von z hry o Transpetrol. Dostal od štátu 240 miliónov dolárov. Odvčera už nesedia v predstavenstve firmy ani jeho zástupcovia. Ministri hospodárstva sa "natrápili“, kým dostali Transpetrol domov. Ich trápenie sa však nekončí. Je tu Ilčišin.
BRATISLAVA. Predstavitelia Yukosu boli včera na valnom zhromaždení prevádzkovateľa ropovodu Družba spoločnosti Transpetrol odvolaní z vedenia firmy.
Aby nestratilo ministerstvo hospodárstva ani deň a mohlo byť Centrálnym depozitárom zapísané ako vlastník zvyšných 49percent akcií, valné zhromaždenie odvolalo predsedu predstavenstva Štefana Czucza.
Ten totiž na valné zhromaždenie nemohol prísť. Novým šéfom predstavenstva sa stal dovtedajší finančný riaditeľ Transpetrolu Ivan Krivosudský.
Ministerstvo financií už na účet Yukosu tiež previedlo 240 miliónov dolárov. Ministerstvo hospodárstva sa tak cíti byť stopercentným vlastníkom akcií ropného prepravcu. Koľko percent akcií však štát naozaj vlastní, je veľmi sporné. Vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin, ale hlavne súdy tvrdia totiž niečo iné.
Trestné oznámenie zatiaľ minister nepodal
Štátni úradníci aj napriek viacerým rozhodnutiam a nálezom súdov odmietajú Ilčišina a spol. ako právoplatného vlastníka 34-percentného balíka akcií Transpetrolu. Tvrdí to právny zástupca ministerstva Martin Krivák.
„Domnievam sa, že Ilčišin nemá právo na akcie, ktorých sa domáha. Takéto súdne rozhodnutie ani neexistuje," povedal Krivák.
Naposledy však sudkyňa bratislavského okresného súdu rozhodla v prospech vranovského podnikateľa, keď uznala jeho právo ako akcionára zvolať mimoriadne valné zhromaždenie.
Advokát Krivák tvrdí, že pokiaľ niekto nakladá s cudzou vecou, mohol by naplniť aj niektorú skutkovú podstatu trestného činu. Ilčišin sa pritom verejne vyjadril, že do niekoľkých dní je pripravený predať inkriminovaný podiel v Transpetrole. Ministerstvo hospodárstva však pravdepodobne nekoná. Čo teda robí na ochránenie záujmov štátu v tejto kauze, zostáva stále zahmlené.
S menovanou osobou nerokujeme
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek odmieta totiž odpovedať na akékoľvek, aj nekonfrontačné otázky médií. Vraj je ochotný vyjadriť sa až potom, ako súdy rozhodnú o celej záležitosti. Lenže súdy už uznali, že exekúcia, ktorou Ilčišin a spol. prišli k akciám, je platná a jej výsledok sa nedá zvrátiť. Výsledky ďalších žalôb, ktoré sú v hre, však môžu byť otázkou niekoľkých rokov.
Ministerstvo hospodárstva s Ilčišinom debatovať odmieta: „Ministerstvo s osobou, ktorú menujete, nerokuje," povedal jeho hovorca Branislav Zvara.
Ilčišin tiež neočakáva, že by sa mu zástupcovia štátu ozvali a akceptovali návrh na mimosúdne vyrovnanie.
Za 43 miliónov získali miliardy
Od neuhradenej pohľadávky za 43 miliónov korún sa skupina podnikateľov zastúpená Ignácom Ilčišinom dostala k miliardovému podielu v Transpetrole.
BRATISLAVA. Ilčišinova cesta k akciám Transpetrolu sa začala v roku 1995. V tomto roku zriaďuje Daňový úrad vo Vranove nad Topľou záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve Ignáca Ilčišina s odôvodnením, že Ilčišin bude musieť po skončení daňovej kontroly v jeho firme ILaS doplácať dane. Na podnet daňového úradu súd predbežným rozhodnutím zakázal Ilčišinovi s nehnuteľnosťou aj nakladať.
Dva mesiace predtým, ako daňový úrad zriadil záložné právo na budovy, bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve. Podľa nej založenú nehnuteľnosť kupuje od Ilčišina Slovenka Vranov. Ilčišin sa obracia s náhradou škody za neuskutočnený predaj na Okresný súd vo Vranove nad Topľou. Súd uznáva záložné právo daňového úradu za neoprávnené a priznáva firme ILaS škodu vo výške 43 miliónov korún.
ILaS žiadal náhradu škody za neuskutočnený predaj od ministerstva financií, ktorému vtedy šéfoval Sergej Kozlík z HZDS. Ministerstvo pokladalo rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Na základe rozsudku okresného súdu vo Vranove z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. Išlo o 647 akcií firmy v nominálnej hodnote 647 miliónov, v trhovej hodnote však za viac ako dve miliardy korún. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na firmu C.S.I.-CD kontrolovanú rodinou Ilčišinovcov.
Na základe exekučného rozhodnutia obchodník s cennými papiermi Classinvest Slovakia previedol akcie Transpetrolu na účty siedmich právnických a fyzických osôb v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu. Ten sa aj uskutočnil.
Exekúciu napadol v roku 2001 generálny prokurátor. Exekučný súd podľa neho porušil zákon, keď umožnil exekvovať majetok štátu oveľa vyššej hodnoty, ako bola Ilčišinova pohľadávka. Najvyšší súd v roku 2001 však toto dovolanie prokurátora zamietol a tým uznal exekúciu za právoplatnú.
Od roku 1998 prebehlo k spornému vlastníctvu akcií veľa súdnych sporov na rôznych úrovniach. Ilčišin a ďalší šiesti podnikatelia nemajú akcie Transpetrolu fyzicky na účte, ale to, že títo podnikatelia nie sú vlastníkmi balíka akcií Transpetrolu, súdy nespochybňujú.
(vj)
