Cesta úpadku sa v Maďarsku, ktoré bolo nedávno na pokraji bankrotu, začala tým, že vláda ľuďom sľubovala to, na čo nemala. A platila to z dlhu. Niečo podobné si dnes ekonómovia všímajú aj na počínaní vlády Roberta Fica.
BRATISLAVA. Pred desiatimi rokmi musela prvá Dzurindova vláda prijímať opatrenia na záchranu ekonomiky, aby nezbankrotovala. Žili sme si totiž nad pomery. Po desiatich rokoch, len s mesačným posunom, musí podobný balíček prijímať nová maďarská vláda premiéra Bajnaia. To jej výrazne zväzuje ruky v boji s krízou. Namiesto toho, aby ľuďom krízu zmierňovala, musí zvyšovať dane, rušiť niektoré sociálne dávky a znižovať platy vo verejnej sfére, aby sa jej nerozpadol verejný rozpočet.
Dvaja exministri financií sa úplne zhodli v tom, čo by mal bezodkladne urobiť dnešný minister. Na rozdiel od Sergeja Kozlíka a Ivana Mikloša, ktorí považujú za nevyhnutné, aby sa štátny rozpočet čo najskôr prehodnotil, Ján Počiatek s tým chce niečo urobiť najskôr až v júni. Čítajte viac v komentári Mariána Leška: Čakanie na Počiatka
To zatiaľ u nás nehrozí, no viacerí ekonómovia sa obávajú, že slovenská vláda sa vydáva maďarskou cestou. „Politika založená na populárnych krokoch bez ohľadu na ich dlhodobú prospešnosť a na odmietaní nepopulárnych riešení problémov priviedla Maďarsko na pokraj bankrotu. Rovnaká politika je dnes realitou na Slovensku," povedal analytik inštitútu Ineko Peter Goliaš.
So slávou zaviedli, s hanbou rušia
Aj v Maďarsku pred rokmi rušili rôzne poplatky či už v zdravotníctve, alebo školstve, zavádzali trináste dôchodky či hľadali spôsoby, ako minúť peniaze tak, aby sa to nezarátalo do rozpočtového deficitu.
Ficova vláda hneď po nástupe zrušila poplatky za návštevu lekára a pobyt v nemocnici. Zachovala štedré zvyšovanie penzií, ku ktorým pripojila aj vianočné dôchodky. V súčasnosti, hoci na to nemá, poskytla štátnym železničným firmám pôžičku 235 miliónov eur (vyše sedem miliárd korún) na prekonanie krízy.
Pôžičku 100 miliónov eur (vyše tri miliardy korún) majú dostať aj štátne lesy. „Vláda vo verejných financiách klame. Dáva firmám dotáciu a nazýva to pôžičkou. Aj podpriemerný ekonóm vie, že železničné firmy úvery nevrátia," hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.
Musel zasiahnuť fond
V Maďarsku, ktoré pred krachom zachránil 25-miliardový úver od Medzinárodného menového fondu a únie, dnes nediskutujú o tom, komu vláda z rozpočtu pomôže, ale rušia trináste dôchodky, trináste platy vo verejnej správe, zvyšujú DPH a predlžujú odchod do penzie. Sú na tom tak zle, že podobné opatrenia už robí aj ľavicová vláda.
Zadlžovanie vlády však podkopávalo tamojšie firmy. Vysoké rozpočtové deficity a narastajúci dlh v Maďarsku odčerpávali peniaze zo súkromného sektora a firmy museli prepúšťať. Nedostali sa totiž k bankovým úverom, lebo banky uprednostňovali výhodné kúpy štátnych cenných papierov, ktorými vláda financovala svoj dlh.
„Ak by u nás pokračovala rozpočtová politika založená na populizme aj v najbližších rokoch, čakajú nás podobné problémy," povedal Goliaš. Cesta k úpadku v Maďarsku trvala osem rokov. Nám to nemusí trvať až tak dlho. „Súčasná kríza však môže tento vývoj podstatne zrýchliť," povedal Goliaš.
Kurz Maďarsko
Podobnosti s rozšafnou rozpočtovou politikou v Maďarsku vidia aj iní analytici. „Ešte zďaleka nie sme na tom tak zle ako Maďarsko, ale naberá to ten kurz, ak sa aj naďalej budú prijímať sociálne opatrenia aj za cenu zadlžovania sa štátu," myslí si Eva Sárazová z Poštovej banky.
Podobný názor má aj analytik ČSOB Marek Gábriš. „Dochádza u nás k výraznému uvoľneniu rozpočtovej politiky. V tom môžeme nájsť určité podobnosti s politikou, ktorá posunula Maďarsko tam, kde sa nachádza dnes," povedal.
Ekonóm SAV Viliam Páleník nesúhlasí s tým, že sa uberáme maďarskou cestou. Aj on má však výhrady k tomu, ako vláda nakladá s peniazmi daňových poplatníkov. „Práca ministerstva financií pre mňa nie je dosť jasná, transparentná a cieľavedomá."
