Podľa informácií TASR boli už v januári tohto roka zodpovední pracovníci Štátnej veterinárnej správy (ŠVS) upozorňovaní na možné komplikácie v kafilérii v Drienove pri Prešove. Navrhované riešenie problému, posunutie regionálnej pôsobnosti funkčných kafilérií (Kafiléria Senec, a. s., N-Adova, s.r.o., Nitra, Veterinárna asanačná spoločnosť, s.r.o., Žilina - Mojšova Lúčka) smerom na východ, však nebolo zo strany štátnej správy akceptované.
Problém nevyhovujúcich technológií v Drienove bol pritom známy už niekoľko rokov a nikto nemal záujem riešiť ho. Zákazu výrobnej činnosti kafilérie v Drienove od 1. decembra minulého roka predchádzal avizovaný záujem kafilérie v Žiline o odkúpenie obchodného podielu Drienova a následnom oživení výroby. Na základe tohto pripravovaného projektu ŠVS výrobu v Drienove odstavila, VAS však od svojho zámeru odstúpila. Príčiny odstúpenia predseda predstavenstva Kafilérie Drienov, a. s. Ján Horgoš podľa vlastného vyjadrenia nepozná. Postup Žiliny je podľa predstaviteľov ďalších slovenských kafilérií výsledkom jej expanzívnej politiky s cieľom zabrať regionálne spádové oblasti konkurencie, pričom podobný scenár mala i likvidácia kafilérie v Lieskovci pri Zvolene. Podľa výpisu z obchodného registra je konateľom kafilérie VAS Mojšova Lúčka a Lieskovec rovnaká osoba - Dobromír Skutecký, súčasný riaditeľ kafilérie v Žiline-Mojšovej Lúčke. Po jeho vstupe do Lieskovca sa kafiléria dostala do likvidácie a v súčasnosti je v konkurze. Spádové oblasti jej pôsobenia prevzala Žilina.
Po vydaní zákazu spracovania odpadov v Drienove Štátnou veterinárnou správou oslovila východoslovenská kafiléria Senec, Nitru a Žilinu. Vo svojom návrhu ponúkla zabezpečovať asanačné práce (zber a zvoz) vlastnými kapacitami, jeho ďalšie spracovanie by zabezpečovali funkčné kafilérie. Nitra návrh odmietla, pretože je v rozpore so Zákonom č. 337/98 Zb. o veterinárnej starostlivosti, ktorý nepripúšťa oddeľovanie zberu, zvozu a spracovania odpadov. Senec akceptoval ponuku, pričom za tonu odpadu platil Drienovu 1 800 Sk. Spracovanie odpadu zabezpečoval v decembri 2000 a januári 2001. Žilina sa s Drienovom dohodla na cene 1 500 Sk za tonu odpadu, už vo februári však platby zastavila. Podľa slov J. Horgoša predstavuje súčasný dlh Žiliny za odpad 2,3 milióna Sk. D. Skutecký argumentuje tým, že VAS, s.r.o. uzatvorila dohodu s Ministerstvom pôdohospodárstva SR a tamojšou štátnou správou o zvážaní a neškodnom odstránení živočíšneho odpadu v žilinskej kafilérii do 30. marca tohto roka. Po tomto termíne podľa Skuteckého prestala Drienovu platiť za odpad. J. Horgoš však potvrdil, že už vo februári VAS neuhradila 900 tisíc Sk a dlhy narastali i v marci. Zavádzajúcou informáciou je vyjadrenia D. Skuteckého, podľa ktorej Žilina musela za odpad platiť a asanovala na vlastné náklady. Na Slovensku konkurenčné prostredie, predimenzované spracovateľské kapacity a nedostatok suroviny spôsobili, že všetky kafilérie platia producentom odpadov a asanujú ho na vlastné náklady už takmer päť rokov. Tieto náklady vzápätí vykryje zisk z predaja druhotných surovín.
Zástupcovia kafilérií na Slovensku sa zhodujú v názore, že problémy spôsobuje predovšetkým neseriózny postup kafilérie VAS v Mojšovej Lúčke, ktorá vďaka podpore rezortu výrazne rozšírila svoje spracovateľské kapacity.
* Dagmar Švelková pop zll
