Rakúsko konečne spoznalo rozpočet na tento rok a východiská rozpočtu na rok 2010. Nespĺňajú však maastrichtské kritériá. Po štvrťstoročí sa krajina dostane do recesie. Odôvodňuje to globálnou ekonomickou krízou.
BRATISLAVA. Rakúsky rozpočet prejde zaťažkávacou skúškou. Výška štátneho dlhu by v tomto roku mala dosiahnuť rekordných 68,4 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v utorok v parlamente prestavil minister financií Josef Pröll.
Očakáva sa pritom, že v roku 2013 môže byť výška rakúskeho štátneho dlhu ešte o desať percent vyššia. „Deficit štátneho rozpočtu prekročí v nasledujúcich rokoch hranicu stanovenú Európskou úniou. Udrží sa však pod priemernou úrovňou očakávanou v eurozóne," povedal Pröll pre agentúru Reuters.
Na rozpočet vplýva globálna finančná a ekonomická kríza, pre ktorú sa krajina prvý raz od ropnej krízy v 70. rokoch dostane do recesie.
Verejný dlh na úrovni priemeru Európskej únie
Deficit rozpočtu sa má podľa ministra financií tento rok zvýšiť na 3,5 percenta HDP a budúci rok na 4,7 percenta HDP. Vlani predstavoval rakúsky rozpočtový deficit 0,4 percenta.
Maastrichtské kritériá Európskej únie (EÚ) stanovujú pre deficity verejných financií hranicu troch percent HDP. „Výška verejného dlhu Rakúska je približne na úrovni priemeru krajín EÚ. Ani jeho očakávaný nárast sa pravdepodobne nebude vymykať z vývoja ostatných krajín.
Schopnosť splácať záväzky Rakúskom najlepšie odzrkadľuje nedávno potvrdený rating na najvyššej možnej úrovni AAA," komentuje rakúsky rozpočet Boris Fojtík, analytik Tatra banky.
Strašiak bankrotu je prehnaný
Rozpočty na tento a budúci rok rok rakúska vláda predstavila v situácii, keď krajinu označil americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny Paul Krugman za potenciálneho kandidáta na bankrot. Ohrozenie Rakúska pramení podľa neho z úverov poskytnutých krajinám východnej Európy, ktoré majú pre recesiu problémy so splácaním zahraničných úverov.
Krugmanovo vyjadrenie vyvolalo v Rakúsku búrlivé reakcie. Okrem Prölla sa ku Krugmanovým odporcom pridal okamžite aj guvernér Rakúskej národnej banky Ewald Nowotny. Obidvaja sa ohradili proti vyjadreniam nositeľa Nobelovej ceny s tým, že nepravdivo zdeformovali obraz o stave rakúskeho hospodárstva.
Rakúšanov podporil aj šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn, ktorý uviedol, že rizikovosti rakúskych bánk sa netreba obávať. „Situácia v krajine je dobrá, nemám v týchto dňoch žiadne obavy o jej ekonomiku," povedal pre agentúru Bloomberg.
Nové kolo krízy vo východnej Európe?
Analytici varujú pred novým kolom úverovej krízy v našom regióne. Podľa TASR už najbližšie štvrťročné výsledky európskych bánk poznačí hospodárska kríza.
Banky z Rakúska, Talianska, Škandinávie a z Nemecka budú trpieť v dôsledku bankrotov v krajinách strednej a východnej Európy. „Možno nás čaká najťažšie obdobie," povedal Herbert Stepic, šéf Raiffeisen International pre nemecký denník Handelsblatt.
„Medializovaná výška pôžičiek Rakúska krajinám strednej a východnej Európy vo výške 75 percent HDP zahŕňa aj úvery poskytované dcérami rakúskych bánk, ktoré sú kryté ich domácimi vkladmi. Čistá miera angažovanosti rakúskych bánk v regióne je preto výrazne nižšia," spresňuje pozíciu bánk Fojtík. Marion Brachvogelová, analytička v brokerskej spoločnosti Cheuvreux, očakáva najhoršiu situáciu na Ukrajine, v Maďarsku a v Rumunsku. Banky ako Raiffeisen International, ale aj Commerzbank či talianska UniCredit sa tam musia pripraviť na väčšie ťažkosti.
