O východoslovenskom podnikateľovi IGNÁCOVI ILČIŠINOVI sa zmieňujú desiatky článkov. Jeho pohľad na získanie 34 percent akcií slovenského prepravcu ropy Transpetrol, ktoré mu štát už roky upiera, však má verejnosť možnosť spoznať až teraz.
Ako sa vám podarilo v druhej polovici 90. rokov za 43-miliónovú pohľadávku voči štátu exekvovať 34 percent akcií Transpetrolu? Vyzerá to ako veľký nepomer.
Nikdy som nesníval o tom, že budem petrolejový magnát. Dostali nás do toho. Tým, že nám daňový úrad vo Vranove zakázal nakladať s budovou, zmaril nám biznis. Možno by som nikdy nepodal žalobu na náhradu škody, videl som v tom veľa problémov, ale Mikuláš Dzurinda, ktorý vtedy bol len opozičným poslancom, ma celý čas podpichoval, že to nemôžem nechať tak. Podali sme žalobu. Je predsa nemysliteľné, aby na váš majetok daňový úrad uvalil záložné právo, lebo usúdi, že v budúcnosti možno nebudete platiť dane.
Dali ste aj žalobu na ušlý zisk?
Nie, dali sme len na náhradu škody. Najprv nám Okresný súd vo Vranove priznal 67 miliónov korún, ale krajský súd to znížil na 43 miliónov s príslušenstvom a následne v rámci dovolania aj Najvyšší súd. Riešil to teda okres, kraj aj Najvyšší súd. Mal som zadosťučinenie.
Čo znamená 43 miliónov s príslušenstvom?
Príslušenstvo bolo plus 20 percent ročne. To boli riadne priznávané úroky v roku 1997. Zastavil som sa teda za ministrom financií Kozlíkom a žiadal som ho o preplatenie svojej pohľadávky. No on končil, nechcel to riešiť. Potom sme boli za jeho nástupcom Maxonom. Nepochodili sme. Odvolal sa na zákon o rozpočtových pravidlách. Podľa neho sa nedali exekvovať hodnoty súvisiace so štátnym rozpočtom. Zistil som, že budova ministerstva financií je postavená za slovenského štátu. Ku kontinuite s ním sa nehlásime, tak sme išli predávať ju.
Exekútorka vám bola priradená súdom?
Nie, prišli sme za ňou normálne s papiermi a požiadali sme ju podľa zákona o vykonanie exekúcie.
Budovu ministerstva financií ste asi nedražili?
Ale hej, budova bola riadne ocenená, vypísaná dražba, lenže následne to stopli. Rozmýšľali sme teda, čo ďalej. Zastavil som sa na MESA 10 za Ivanom Miklošom. On mi poradil, že najlepšie by boli akcie Transpetrolu.
Takže Mikloš vám poradil, aby ste exekvovali akcie Transpetrolu?
Dzurinda ma podpichoval, aby som podal žalobu, Mikloš povedal, aby som exekvoval Transpetrol. Nevedeli sme, ako právne čisto postupovať, tak sme šli za expertom na exekučné právo doktorom Mazákom.
Bývalým predsedom Ústavného súdu?
Áno. On v tom čase napísal podrobnú knihu o exekúciách. Podrobne nám napísal, ako sa exekúcia urobí. Vystavil nám za to faktúru, my sme mu zaplatili.
Máte ju aj k dispozícii?
Ano. Exekútorka urobila exekúciu podľa týchto odporúčaní. Postúpila to obchodníkovi s cennými papiermi, keďže podľa zákona nakladať s cennými papiermi mohol len obchodník s cennými papiermi.
Aká bola úloha obchodníka?
Problém bol v tom, že akcie Transpetrolu neboli verejne obchodovateľné. Obchodník preto oslovil 57 subjektov, medzi inými banky a iných obchodníkov s cennými papiermi. Mal poverenie súdu na disponovanie so všetkými akciami, ktoré vlastnila Slovenská republika. Teda nielen akciami Transpetrolu, ale napríklad aj ZŤS Dubnica. Vrátilo sa mu 27 ponúk.
Na čo to bolo dobré?
Obchodník všetky tieto akcie štátu ponúkol na predaj. Každý záujemca mal povedať, za koľko ktorú akciu kúpi. Exekvovať mohol, pravdaže, len do výšky pohľadávky. Boli oslovené banky ako VÚB, obchodník s cennými papiermi ARDS, Prvá paroplavebná a podobne. Oslovení buď neodpovedali, alebo dali nízke ceny.
Toto bol teda spôsob, ako trhovo oceniť akcie Transpetrolu?
Presne. Pri verejne neobchodovateľných cenných papieroch to inak nejde.
A oslovení obchodníci vtedy takto ocenili akcie Transpetrolu.
Okrem tohto spôsobu je ešte jeden. Využili sme oba. Obchodník hľadá firmu primeranú odvetviu. Podmienkou je, že jej akcie sú verejne obchodovateľné a na základe obchodovania s jeho akciami je zároveň vygenerovaná cena akcie. Na Slovensku je príbuznou firmou Transpetrolu Slovnaft. Jeho akcie sa v tom čase privatizovali za 142 a 166 korún.
Slovintegre Slavomíra Hatinu?
Áno. Tisíckorunová akcia Slovnaftu sa predávala za 142 korún. V našom prípade sedem subjektov kúpilo miliónovú akciu Transpetrolu asi za 120-tisíc korún. Takto sa zo 43miliónovej pohľadávky s príslušenstvom, čo mohlo v tom čase byť už aj 70 miliónov, stalo niekoľko stoviek miliónov. Za 70 miliónov sa pripísala jedna nula. Kúpili sme akcie Transpetrolu za minimálne porovnateľnú cenu ako Slovnaft, ktorý v tom čase vyplácal dividendy. Jeho akcie ste mohli na burze bez problémov predať. Pritom Transpetrol do času, keď sme kúpili akcie my, ani raz nevyplácal dividendy a jeho akcie sme nemohli voľne odpredať.
To, čo sa dnes javí ako nepomer, bolo dané teda tým, že záujemcovia ponúkali za akcie Transpetrolu nízku cenu?
Berte do úvahy, že išlo o rok 1998 a v tom čase bol aj SAX index všetkých priemyselných podnikov na Slovensku 98 korún. My sme kupovali za 120, takže vysoko nad index burzy a porovnateľne so Slovnaftom."
Čo potom obchodník spravil s ponukami?
Vybral sedem najlepších a podpísal zmluvy o predaji akcií. Konštitutívnym aktom nadobudnutia akcií v tom čase bol zápis v Stredisku cenných papierov (SCP). Zapísaní ako majitelia akcií sme boli 9. októbra 1998. Následne na to exekútorka vrátila poverenie súdu. Pohľadávka totiž bola uspokojená. Týmto sa exekúcia právoplatne skončila.
Ministerstvo hospodárstva a financií to nechali tak?
Až vtedy sa prebrali z letargie. Ministerstvo hospodárstva podalo po rok a pol trvajúcej exekúcii, ktorá bola právoplatne skončená, návrh na vylúčenie veci z exekúcie. Bolo to na smiech, a tak žalobu vzali späť. Námietky, ktoré adresovali SCP, boli vyhodnotené ako neopodstatnené a zamietnuté. Posledný možný a existujúci opravný prostriedok bolo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti exekučnému konaniu. To bolo Najvyšším súdom v roku 2001 zamietnuté ako nedôvodné. Z uvedeného rozsudku citujem: Exekúcia prebehla v súlade s právnym poriadkom SR a v zmysle § 61 exekučného zákona, návrat v exekúcii nie je možný"
Akcie Transpetrolu kúpilo sedem firiem.
Spoločnosť CSI-CD mala pohľadávku a uspokojilo ju sedem iných subjektov. CSI-CD dostala peniaze a sedem subjektov akcie Transpetrolu, ktoré sme exekvovali.
Boli ste medzi nimi aj vy?
Moja spoločnosť Tradeunion.
S ďalšími šiestimi subjektmi nie ste majetkovo poprepájaný?
Majetkovo ani nie. Zo začiatku vôbec. Len som vedel, že majú peniaze a môžu pohľadávku zafinancovať. Boli to moji známi.
Čo nasledovalo?
Požiadali sme predstavenstvo Transpetrolu o zvolanie valného zhromaždenia. Bolo zvolané na 26. novembra 1998. Hlasovali sme, naše hlasy uznali. Takže, ako môže niekto rozprávať, že nás neuznal za akcionára. Z účtov v SCP nám však po kontrole ministerstva financií zrušili zápis k akciám. Výkonom štátnej kontroly však nemožno zasiahnuť do práv tretích osôb. Toto rozhodnutie ministerstva financií bolo zrušené Najvyšším súdom v roku 2002.
Stredisko cenných papierov nikdy neurobilo nápravu?
Ani nemohlo. Zmenila sa totiž podoba akcií zo zaknihovanej na listinnú a zanikol register akcionárov. Dnes sa už len vedie zoznam akcionárov za Transpetrol a Centrálny depozitár môže zapisovať už len také zmeny, ktoré mu predstavenstvo Transpetrolu pošle. Zápis, že my máme 34 percent, predstavenstvo firmy zaslať odmieta. Aj o to sa súdime od roku 2002.
Rozhodlo sa už v tomto prípade?
Nie, hoci sa to dá urobiť na prvom pojednávaní. Rozhoduje sa totiž bez výsluchu svedkov, len z predložených dôkazov.
Napriek tomu ste chceli zvolať valné zhromaždenie..
V roku 2002 sme požiadali Okresný súd Bratislava I. o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia Transpetrolu. Súd náš návrh zamietol. Odvolací krajský súd však povedal, že je nepochybné, že Tradeunion je akcionárom Transpetrolu, hoci nie je zapísaný v SCP. Okresný súd ma teda nakoniec v roku 2004 poveril zvolaním valného zhromaždenia.
A prebehlo ?
Áno, 27. decembra 2004 vo Vranove nad Topľou. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia Yukos Finance, ministerstva hospodárstva, všetci členovia predstavenstva i dozornej rady. Je preto udivujúce, že minister Jahnátek sa tvári, ako keby o tom nikdy nepočul a problém Ilčišin spadol z neba v roku 2008.
Ako reagoval štát?
Generálny prokurátor podal po pol roku voči nemu mimoriadne dovolanie a, čuduj sa svet, Najvyšší súd v tomto konaní začal riešiť otázku, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté a to, či sme sa stali v roku 1998 akcionármi.
Najvyšší súd rozhodol v prospech generálneho prokurátora?
Áno. Keďže však išlo o tak flagrantné porušenie všetkých zásad právneho štátu, obrátili sme sa na Ústavný súd. Sťažovali sme sa na to, že pokiaľ raz senát Najvyššieho súdu zamietol dovolanie generálneho prokurátora a potvrdil, že exekúcia je právoplatná, nemôže iný senát Najvyššieho súdu o šesť rokov v rámci iného konania opätovne preskúmavať túto raz a navždy právoplatne rozhodnutú vec. Ústavný súd nám dal za pravdu.
Aký mal nález Ústavného súdu vzťah k vášmu vlastníctvu akcií Transpetrolu?
Akcie sme nadobudli zápisom do zoznamu akcionárov 9. októbra 1998, čo potvrdil Najvyšší súd v roku 2001. Ústavný súd len konštatoval, že pokiaľ v exekučnom konaní raz a navždy Najvyšší súd rozhodol, nemôže súd v inom konaní túto otázku opätovne riešiť.
Kauzu teda dostal znova Najvyšší súd. Aký bol výsledok?
Stalo sa to, že sudcovi Najvyššieho súdu Štefankovi predĺžili mandát a následne tento sudca vyhlásil, že Najvyšší súd považuje nález Ústavného súdu za protiústavný. Pritom do našej legislatívy už vtedy bol vsunutý paragraf, že ak súdy odmietnu rešpektovať Ústavný súd, ide o trestný čin.
Znova ste šli na Ústavný súd.
A znova sme boli úspešní. Ústavný súd potvrdil, že sme akcie exekvuovali zákonným spôsobom, že toto rozhodnutie je už nezrušiteľné a že tým, že sa Najvyšší súd opäť zaoberal touto otázkou, boli porušené naše práva na spravodlivý proces. Ústavný súd zároveň skonštatoval, že Najvyšší súd je povinný postupovať v intenciách jeho nálezu, a nie s ním polemizovať.
Aké iné kroky ste podnikli?
Podali sme žalobu na absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Tvrdíme, že zmluva medzi štátom a Yukosom Finance je absolútne neplatná. V čase privatizácie v roku 2002 musel totiž štát podľa zákona o strategických podnikoch vlastniť v Transpetrole 51 percent. Podľa rozhodnutia súdov sme my mali 34 percent. Ako teda mohol štát odpredať 49 percent Yukosu?
Mohol. Tie vaše.
Je to absolútne neplatný úkon. Vtedy som na to upozornil Yukos, poradenské firmy Deloitte a White and Case. Na základe toho sa do kúpnej zmluvy dostalo, že štát sa zaväzuje vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu, nahradiť náklady na financovanie kúpnej ceny a poskytnúť odškodnenie 20 percent v prípade akéhokoľvek rozhodnutia o neplatnosti procesu privatizácie. Táto žaloba je na krajskom súde od roku 2002.
Od vtedy sa nič neudialo?
Bolo dvakrát vytýčené pojednávanie, ale vždy to odložili. V privatizačnej zmluve sa píše aj to, že kupujúci neprevedie priamo alebo nepriamo bez súhlasu Slovenska tieto akcie. Na materskú spoločnosť Jukos Oil v Rusku bol vyhlásený konkurz a Yukos Finance následne bez súhlasu Slovenska previedol akcie Transpetrolu na holandskú spoločnosť Yukos International, aby ich ochránil pred konkurzným správcom. Yukos mal preto zaplatiť zmluvnú pokutu 50 percent z kúpnej ceny. K ničomu takému ale nedošlo. Naopak podiel Yukosu vláda teraz odkúpila za 240 miliónov dolárov. A kúpila ho od Yukos International, ktorá ich však nevlastí, ale má len právo ich spravovať. Okrem toho Yukos Finance sto percentne podliehala Jukos Oil. Pri konkurze spoločnosti Jukos Oil kúpila Yukos Finance ruská spoločnosť Promnefťstroj. Takže ona je vlastníkom akcií Transpetrolu. Len ona ich môže predávať. Nie Yukos International, od ktorého štát odkúpil akcie späť.
O tomto sa vedú spory. Ale podľa vás Slovenská vláda uzavrela zmluvu so správcom, ktorý akcie nevlastní?
O tom, že môže byť problém, svedčí aj to, že peniaze za kúpu akciového balíka boli uložené peniaze do úschovy holandského súdu. Povedal to sám Jahnátek. Takáto vec sa robí vtedy, keď nie je jasný vlastník. Preto bolo narýchlo zvolané valné zhromaždenie Transpetrolu, pričom zástupcovia Yukosu neboli na ňom prítomní, aby dali pokyn do centrálneho depozitára na zmenu vlastníka.
Tak majú tie akcie alebo nie?
Nie. Tie sú v súdnej úschove v Londýne, kým nerozhodne súd.
Na koniec apríla ste zvolali ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie. Opäť z poverenia súdu. Čo sa tam udeje?
Zástupca ministerstva hospodárstva príde a bude sa preukazovať výpisom z centrálneho depozitára. Na valné zhromaždenie sa však dostaví aj zástupca Promnefťstroja.
Aká bude reakcia ministerstva hospodárstva?
Generálny prokurátor vraj podal mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, aby pozastavil výkon súdneho rozhodnutia, ktorým som bol poverený zvolať toto valné zhromaždenie. Lenže valné zhromaždenie bude. Nemôže sa totiž odložiť niečo, čo sa už stalo. Ja som valné zhromaždenie už zvolal. A o tejto mojej povinnosti rozhodol súd. Nie o priebehu valného zhromaždenia.
Vy tam prídete a nastane úplný zmätok.
Nie, tu sa začne panika. Nepoviem prečo. Esá sa ťahajú na konci. Doteraz som hral s dolníkmi, začnem hrať s vyššími kartami.
Aký bude záver?
Veľa ľudí sa bude čudovať, čo sa udeje na valnom zhromaždení. Z tohto boja môže vyjsť len jedno: Buď ja skončím vo väzbe a Slovensko bude mať svojho Chodorovského, alebo minister Jahnátek položí mandát. Ja tvrdím, že ho premiér bude brať na zodpovednosť, že neudržal Transpetrol. Ale či už bude Ilčišin vo väzbe, alebo nie, veci už pôjdu svojím smerom.
Akým smerom, chcete akcie predať Promnefťstroju?
Nám je bližší americký rizikový kapitál. To sú tí, ktorých majú banky ako rizikové divízie.
Oni to teda kúpia aj s rizikom, že je to právne veľmi zamotané?
Vlastníctvo je jasné, ďalší postup bude zamotaný, to áno, ale oni už pôjdu na arbitrážne konanie. Zmluvy sú už podpísané.
Už teda nie ste vlastníkom?
Zmluvy sú platné, ale nie sú ešte účinné.
A kedy budú účinné?
Je tam odkladacia podmienka. Nechcite vedieť, čo to je, lebo keby ma aj opätovne zobrali do väzby, prihlási sa ako vlastník niekto iný - zahraničný kapitál, a to už bude iná káva.
A tí, ktorí to majú, sa ohlásia vláde?
Vyzvú vládu, aby zabezpečila ochranu investícií. Vláde nezo〜stane potom ani tých 17 percent akcií. Existuje smernica Európskej únie o vytesňovaní drobného kapitálu. Dajte sa prekvapiť, do akých detailov je prepracovaný postup. Budú híkať.
Ako ste našli budúcich majiteľov?
Vyzeráme síce pofidérne a nosíme nemoderné kravaty, ale verte, na tom obchod nestojí.
Oni sa s vami spojili?
Urobil som viacej deblokácií ruského dlhu ako v minulosti celá Devín banka a za lepšie percentá ako ministerstvo financií. Veď som aj bol trestne stíhaný za neoprávnené obchodovanie s devízovými prostriedkami.
Kto deblokuje v Rusku, musí tam mať úžasné vzťahy.
Od roku 1998 som zastavil akékoľvek kontakty, lebo by som bol aj ruský mafián. Mimochodom, to trestné stíhanie bolo stiahnuté po šiestich rokoch. Zistili, že nešlo o trestný čin.
Toto bolo jediné trestné stíhanie voči vám?
Bolo mi vznesených 27 obvinení. Už sú len štyri.
Máte pocit, že vás štát šikanuje?
Mám asi päť rozsudkov, že mi má ministerstvo vnútra vyplatiť nemajetkovú ujmu približne 600-tisíc korún za cieľavedomú diskreditačnú kampaň. Sedel som sedem a pol mesiaca vo vyšetrovacej väzbe. Nakoniec zistili, že trestný čin sa nestal. Každý z nás siedmich majiteľov, čo vlastníme spolu 34 percent akcií Transpetrolu, bol trestne stíhaný. Každý pre inú vec.
Ako je to s dividendami v Transpetrole?
Od roku 2002 je zablokovaných 5,1 miliardy korún, čo je asi 180 miliónov dolárov. Máme nárok na vyše tretinu tejto sumy. Oslovili sme ministra Jahnátka i premiéra Fica s ponukou na mimosúdnu dohodu s tým, že rozhodnutím súdu o neplatnosti privatizácie by získali 49 percent akcií za 94 miliónov dolárov, od nás by odkúpili 34 percent za nevyplatenú časť dividend a ešte by im zostala 1 miliarda korún z dividend Transpetrolu. Namiesto toho vyplatili 240 miliónov dolárov nevlastníkom, majú nás na krku a prídu aj o 17 percent akcií.
A čo oni?
Nič.
Kto je Ilčišin
- Má 45 rokov.
- Má tri vysoké školy: Technickú univerzitu v Košiciach, odbor ekonomika a riadenie, Prešovskú univerzitu, odbor politológie a masmediálnej komunikácie, Právnickú fakultu P. J. Šafárika;
- V prvej vlne kupónovej privatizácie získal 425 akcií textilnej firmy Slovenka Vranov tak, že svojim 200 zamestnancom zaplatil kupónovú knižku a ovládol závod;
- V roku 1998 exekvoval 34 percent akcií slovenského prepravcu ropy - Transpetrol;
- Štát jeho akcionárske práva neuznáva;
- V spore okolo Transpetrolu sa vedie okolo 150 súdnych sporov. V polovici apríla ministerstvo hospodárstva vyčlenilo 12 miliónov korún na súdne spory proti Ilčišinovi;
- Z 27 trestných stíhaní ho v 23 prípadoch oslobodili;
- V súčasnosti podniká v oblasti pekárenskej výroby a zamestnáva približne 500 ľudí.
Katarína Ragáčová, Ivan Štulajter
