BRATISLAVA. Od konca marca, keď sa ruská spoločnosť Surgutneftegaz stala 21 percentným akcionárom rafinérie MOL, vládne vo firme, ale aj v maďarskej vláde panika. Budapešť sa bojí, že sa Rusi budú snažiť ovládnuť podnik, ktorý vláda označuje za strategický.
Predstavenstvo MOL označilo ruskú akvizíciu za nepriateľskú. Tvrdí, že ohrozuje energetickú nezávislosť Maďarska, ale aj Chorvátska a Slovenska, kde MOL vlastní rafinérie. U nás jej patrí Slovnaft. Obavy vyústili vo štvrtok na valnom zhromaždení firmy do zmien stanov. Tie ju majú lepšie chrániť pred „skrytými pokusmi o prevzatie".
Dvojsečná zbraň
V tlačovej správe MOL uvádza, že zmena stanov bola schválená „výraznou väčšinou" akcionárov prítomných na valnom zhromaždení.
Surgutneftegaz na zhromaždenie nepustil Maďarský energetického úrad. Akcionárov sa tak zišlo menej ako 50 percent z celkového počtu a rokovali až na druhý pokus, na náhradnom valnom zhromaždení. „Po zmenách stanov firmy MOL sú šance, aby Surgutneftegaz - či iná firma, ktorá stojí za ním - prevzali MOL, prakticky nulové," povedal pre Reuters Péter Tordai, analytik KBC.
Nové stanovy v snahe zamedziť nepriateľskému prevzatiu spoločnosti významne obmedzili výkon práv majiteľov akcií. Vladimír Gürtler, odborník na obchodné právo, vraví, že akékoľvek obmedzenie akcionárskych práv vedie k zníženiu záujmu o akcie spoločnosti. To sa môže v budúcnosti prejaviť na poklese cien akcií MOL-u. Podľa slovenského obchodného práva „akcionár nesmie vykonávať svoje práva na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov". „Na Slovensku by som po prijatí stanov ako akcionár, ktorý s nimi nesúhlasí, podal súdu návrh na určenie ich neplatnosti," povedal Gürtler.
Aj analytici Patria Online sa obávajú toho, že Surgutneftegaz by sa mohol domáhať zmeny stanov. Ak by sa tak stalo a obnovia sa špekulácie o prevzatí spoločnosti, odporúčajú akcie MOL-u predať, aj vzhľadom na zlú prognózu zisku v prvom štvrťroku 2009.
So Surgutom MOL spolupracovať nebude
Väčšina ruských komentátorov pripomína, že ruské firmy sú v Európe vo všeobecnosti odmietané a „Surgut" by sa mal snažiť zmeniť rozhodnutie valného zhromaždenia.
Prijatie nových stanov je podľa portálu www.patriaonline.cz vyjadrením efektívnej kontroly manažmentu nad spoločnosťou. Keďže vedenie MOL-u má podporu aj v maďarskej vláde, šance Surgutneftegazu sa v tomto smere zdajú minimálne. V deň konania zhromaždenia sa obrátil na akcionárov MOL-u listom generálny riaditeľ ruskej firmy Vladimir Bogdanov. „Surgutneftegaz nebol pre neznáme príčiny zapísaný do zoznamu akcionárov, čo nás zbavilo možnosti vysvetliť vedeniu MOL a akcio〜nárom naše zámery a predstavy o budúcej spolupráci," uvádza. Bogdanov si pod spoluprácou predstavuje „vzájomne výhodné a dlhodobé partnerské vzťahy".
Oponoval mu po skončení valného zhromaždenia Zsolt Hernádi, generálny riaditeľ MOL: „Mám rád testovanie mozgov, preto ľutujem, že teraz neboli ostré výmeny názorov." Spolupracovať so Surgutneftegazom sa však nechystá.
Zmeny stanov vo firme MOL
- akcionári musia na požiadanie deklarovať, kto je konečný vlastník ich podielu, firma môže zabrániť hlasovaniu tomu akcionárovi, ktorého deklaráciu považuje za klamlivú,
- na odvolanie členov predstavenstva treba 75-percentnú väčšinu. Ak predstavenstvo nepodporí navrhované personálne zmeny, na zvolenie a odvolanie členov predstavenstva je potrebný súhlas vlády, ktorá má osobitné právo veta,
- nové stanovy umožňujú odvolanie iba jedného člena predstavenstva na jednom valnom zhromaždení a určujú, že odvolať člena predstavenstva možno iba raz za tri mesiace.
Vladimír Ješko
