BRATISLAVA. Už týždeň sa dá žiadať o príspevok na kúpu slnečných kolektorov a kotla na biomasu. Po dvoch rokoch od schválenia programu tak štát konečne na tento účel vyčlenil peniaze.
Koľko peňazí môžete dostať Na využitie slnečnej energie:
100 eur (3013 korún) za každý štvorcový meter nainštalovaných slnečných kolektorov do ôsmich štvorcových metrov plochy (vrátane) v rodinnom dome, 50 eur (1 506 korún) za každý ďalší štvorcový meter nainštalovaných slnečných kolektorov nad osem štvorcových metrov plochy kolektorov v rodinnom dome, 100 eur za každý štvorcový meter nainštalovaných slnečných kolektorov v bytovom dome, najvyššia dotácia je najviac tri štvorcové metre na každý byt v bytovom dome. Na využívanie biomasy:
na kúpu a inštaláciu jedného kotla na biomasu v rodinnom dome štát prispieva 25 % z kúpnej ceny nainštalovaného kotla na biomasu, najvyššia dotácia je 830 eur (25 005 korún). Zdroj: Program vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach
O obidva druhy dotácií sa môžu uchádzať vlastníci alebo spoluvlastníci rodinných domov. Ľuďom z bytoviek daňoví poplatníci prispejú iba na kolektory. Dotácie by mohli naštartovať trh. To by neskôr mohlo viesť k zníženiu cien.
Päťtisíc projektov
Žiadosti sa posielajú do Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Stiahnuť ich možno aj z webovej stránky ministerstva hospodárstva.
Na rozdelenie je osem miliónov eur (241 miliónov korún). To by podľa rezortu hospodárstva malo stačiť na päťtisíc projektov. Či bude žiadateľov viac, zatiaľ nevie agentúra posúdiť. „Neevidujeme ešte žiadnu žiadosť, nevieme teda posúdiť záujem ani to, či peniaze budú stačiť na jeho pokrytie," povedala Katarína Antalová z agentúry.
Financie sa budú rozdeľovať až na základe faktúr za inštaláciu. Napriek tomu, že štát tieto peniaze sľubuje už od roku 2007, dátum na nich nesmie byť starší ako 20. apríla 2009.
Byrokratické zádrhy
Čo všetko treba splniť a priložiť k žiadosti, sa dozvedia záujemcovia z textu znenia programu. Paradoxne je to byrokracia, ktorá jeho rozbehnutie môže spomaliť. Ak sa dotknuté inštitúcie medzi sebou dodatočne nedohodnú, do problémov sa dostanú žiadatelia - zamestnanci. K formuláru totiž musia priložiť aj potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, že voči nim neevidujú nedoplatky. „Ide o nedorozumenie.
Zamestnanec neodvádza poistné, takže nemôže byť ani dlžníkom," povedal hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. „Je scestné, aby predkladal takéto potvrdenia. Ak by to ministerstvo hospodárstva takto vykladalo, museli by sme sa ohradiť, pretože by sme boli zavalení absolútne zbytočnými žiadosťami," dodal.
Žiadateľ, ktorý je zamestnaný, nemá ako predložiť podobné potvrdenie zo zdravotnej poisťovne. „Všeobecná zdravotná poisťovňa vydáva takéto potvrdenie platiteľovi poistného, teda zamestnávateľovi, nie zamestnancovi," povedala jej hovorkyňa Petra Balážová. Podobne odpovedali aj z poisťovne Dôvera.
Čo robiť, zatiaľ nevedia
Potvrdenie o tom, že zamestnanec nemá na dani nedoplatok, vie dať iba daňový úrad. Stáť bude tri eurá. „Ak zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane, zodpovedá aj za odvedenie dane v správnej výške," vysvetľuje hovorca Daňového riaditeľstva Miroslav Dobák. Zamestnanec za svoju osobu nedoplatok mať nebude, lebo ani nemôže.
Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že tieto podmienky museli do programu dať, pretože im to prikazuje zákon o rozpočtových pravidlách v gescii ministerstva financií. To tvrdí, že v prípade zamestnancov si podmienky môže stanoviť rezort hospodárstva. Čo má robiť občan, včera nik nevedel povedať.
„Doriešime to so zainteresovanými inštitúciami v najbližších dňoch a budeme verejnosť informovať," povedala Dagmar Hlavatá z ministerstva hospodárstva.
Kombinácia neobstojí
Program predpisuje aj technické parametre, ktoré musia mať nainštalované systémy. Pri slnečných kolektoroch je to v tomto roku zatiaľ len certifikát.
Pri kotloch môže žiadateľ dotáciu získať na zariadenia spaľujúce drevné pelety, brikety a štiepky alebo kusové drevo. Nesmú to byť kotly, v ktorých možno spoluspaľovať fosílne palivá. Okrem predpísaných emisných hodnôt, ochrany proti spätnému vznieteniu a bezpečnostného výmenníka tepla musia kotly zaručiť účinnosť najmenej 84 percent.
„Technické požiadavky na solárne systémy a biomasové kotly, ktoré sa môžu uchádzať o dotáciu, sú rozumné," hodnotí Vojtech Hollan z Energetického centra Bratislava.
Kotly vystavované na veľtrhu Coneco dosahovali napríklad pri peletách až deväťdesiatpercentnú účinnosť.
Tisícky eur treba dať z vlastného
Ak zrátate všetky náklady na zabezpečenie solárneho systému, dotácia pomôže, ale nepokryje ani DPH.
BRATISLAVA. Aby mohla napríklad štvorčlenná rodina ohrievať vodu pomocou solárneho systému, podľa prepočtov Energetického centra Bratislava bude v našich geografických podmienkach potrebovať tri solárne kolektory (približne šesť štvorcových metrov) a príslušenstvo pozostávajúce z akumulačnej nádrže, riadiacej jednotky, obehového čerpadla a armatúry.
Čo musia mať kolektory Certifikát Solar Keymark4 vystavený akreditovanou európskou skúšobňou pre daný typ kolektora. Po 1. januári 2010 aj potvrdenie o minimálnom energetickom
zisku 525 kWh/rok vztiahnutom na jeden štvorcový meter plochy apertúry. Zdroj: ministerstvo hospodárstva
Cena za inštaláciu takéhoto systému je asi 4000 až 5000 eur (120 500 až 150 630 korún), v závislosti od kvality materiálov. Výška dotácie v tomto prípade bude dosahovať približne 600 eur (18 076 korún), čiže viac, ako desať percent obstarávacej ceny. „Takýto systém dokáže zabezpečiť plnú dodávku ohriatej pitnej vody od apríla do októbra. Počas zimných mesiacov môže výrazne znížiť spotrebu iného zdroja energie (zemného plynu alebo elektriny) predohrevom teplej vody," vypočítava vlastnosti Vojtech Hollan z centra. Ročné náklady na prevádzku a údržbu solárneho systému budú približne 1 až 1,5 percenta obstarávacích nákladov.
„Ak by chcela rodina využiť energiu slnka aj na vykurovanie, treba zobrať do úvahy, že celá vykurovacia sústava musí byť prispôsobená na využívanie nízkopotenciálového tepla," hovorí Hollan. To znamená stenové alebo podlahové vykurovanie.
(ht)
Susedia sú žičlivejší
Náš program je chudobný. Česi prispejú vyššou sumou, ich systém je lepší.
BRATISLAVA. Česká republika rozdelí cez dotácie desať miliárd korún (374 miliónov eur). Napríklad príspevok na kúpu kotla na biomasu sa u našich susedov môže vyšplhať na 50 až 60 percent nákladov, najviac 80tisíc korún (2992 eur).
U nás je to 25 percent, najviac 830 eur. Na Slovensku oň môžu žiadať len ľudia z rodinných domov, v Česku aj z bytoviek. Program Zelené úspory oproti slovenskému programu ráta aj s dotáciami na stavbu energeticky pasívneho domu, podporuje zateplenie aj tepelné čerpadlá.
Vyrozumenie o schválení dotácie môžu žiadatelia dostať vopred, ak správne investíciu vydokladujú, budú mať istotu, že peniaze dostanú. Slovenský systém funguje bez prísľubov - necháte namontovať, zaplatíte a potom tŕpnete, či sa vám z pridelených peňazí ešte ujde. Dotačnými bonusmi v Česku motivujú ľudí ku kombináciám, napríklad zateplenie plus tepelné čerpadlo.
(ht)
