BRUSEL. V 25 z 27 členských štátov Európskej únie môžu oddnes pracovať občania nových krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, vrátane Slovákov. V prechodných obdobiach pre prístup na pracovný trh naďalej pokračuje len Nemecko s Rakúskom.
Po rozšírení EÚ 1. mája 2004 dostala pôvodná európska pätnástka možnosť aplikovať 7-ročné prechodné obdobie pre otvorenie pracovného trhu občanom 8 z 10 nových krajín. Na Cyprus a Maltu sa obmedzenia nevzťahovali. Prechodné obdobie môžu trvať maximálne do roku 2011, pričom má podobu 2+3+2 roky.
Len Švédsko, Veľká Británia a Írsko sa rozhodli nevyužiť možnosť prechodných období a svoje pracovné trhy otvorili ihneď po rozšírení EÚ. Ostatné krajiny v obavách z prílevu lacnej pracovnej sily z východnej a strednej Európy pristúpili k obmedzeniam.
Ich prvá fáza sa skončila 1. mája 2006, keď sa k prvým trom krajinám s otvoreným trhom práce pridali ďalšie štyri - Španielsko, Portugalsko, Fínsko a Grécko. V júli 2006 tak urobilo aj Taliansko, v máji 2007 Holandsko, v novembri Luxembursko a v júli 2008 Francúzsko.
Druhá fáza prechodných období vypršala vo štvrtok. K dnešnému dňu sa rozhodlo ukončiť pracovné obmedzenia aj Dánsko s Belgickom. Tretiu fázu prechodných období tak budú uplatňovať len Nemecko a Rakúsko, čo znamená, že ich pracovné trhy budú plne otvorené pre Slovákov až od roku 2011. Toto rozhodnutie museli obe krajiny zdôvodniť Európskej komisii, ktorá ho bude podrobne analyzovať.
České predsedníctvo v Európskej únii oznámilo, že považuje tento krok Berlína a Viedne za bezdôvodný. Všetky dostupné informácie podľa Prahy jasne ukazujú, že občania nových členských krajín v žiadnom prípade nepredstavujú ohrozenie pre nemecký a rakúsky pracovný trh a okrem toho voľný pohyb pracovníkov prispel k ekonomickému rast a konkurencieschopnosti únie.
Vstupom do EÚ sa začal odlev najkvalitnejších zamestnancov
Význam vstupu do Európskej únie (EÚ) z pohľadu Zväzu hotelov a reštaurácií (ZHR) SR vnímame z hľadiska návštevnosti slovenských hotelov a reštaurácií zahraničnými klientmi a z hľadiska otvorenia veľkého jednotného trhu so svojimi zákonmi a pravidlami, ktoré musíme dodržiavať. "Vstupom SR do EÚ však začal odlev najkvalitnejších zamestnancov zariadení cestovného ruchu do cudziny," uviedol viceprezident ZHR Radoslav Grega pre TASR.
Čo sa týka návštevnosti Slovenska, vstup do EÚ podľa neho priniesol pozitíva aj negatíva. Z negatívnych stránok spomenul najmä skomplikovanie vstupu tradičným návštevníkom najmä z Ruska a Ukrajiny na Slovensko. K pozitívnym stránkam patrilo otvorenie sa západným trhom, čo prinieslo v prvých dvoch rokoch prílev nových zvedavých zahraničných návštevníkov. Prispela k tomu veľká propagačná kampaň o rozšírení integračného zoskupenia EÚ o nových členoch únie v tamojších médiách, dodal.
Z dôvodu postupného odbúravania prekážok vo voľnom pohybe pracovných síl, robil a robí veľké problémy silný odlev najkvalitnejších zamestnancov do západných krajín. "Taktiež prijímaná legislatíva členom ZHR v mnohom spôsobila zvýšené náklady na prevádzku našich zariadení," upozornil Grega. Podotkol, že na druhej strane sa zjednodušil prístup nových a kvalitných výrobkov na vnútorný trh SR, pričom trhová konkurencia EÚ znížila ceny mnohých surovín u našich dodávateľov.
Migrácia z východnej do západnej Európy posilňuje ekonomiku EÚ o 0,8 % HDP
Migrácia z východnej do západnej Európy posilňuje ekonomiku Európskej únie o takmer 50 miliárd eur (1,51 bilióna Sk) ročne alebo 0,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to britský denník Financial Times s odvolaním sa na výsledky štúdie, ktorú si objednala Európska komisia pri príležitosti piateho výročia rozšírenia únie o 10 krajín, z toho osem postkomunistických štátov z východnej Európy vrátane Slovenska.
Hospodárska kríza síce momentálne spomalila migráciu, ale keď sa ekonomika bloku začne zotavovať, presun robotníkov z Východu by mal opäť ožiť. To by mohlo prispieť k expanzii HDP únie opäť o zhruba 50 miliárd eur, tvrdí štúdia.
Podľa tejto správy úroveň migrácie z nových členských štátov východnej Európy smerom na Západ v súčasnosti dosahuje 50 % svojho potenciálu.
V rokoch 2004 až 2007 odišlo za prácou do západnej Európy približne milión občanov nových členských štátov. Ďalších 1,2 milióna robotníkov prišlo z Rumunska a Bulharska, aj keď tieto dve krajiny vstúpili do EÚ až 1. januára 2007. Celkový počet migrantov podľa štúdie dosiahol 3,8 milióna ľudí koncom roka 2007. A keď sa skončia všetky reštrikčné opatrenia voči novým členom, mohol by sa počet migrantov do roku 2020 vyšplhať na 8,4 milióna osôb.
Ale globálna kríza, ktorá zasiahla pracovné trhy v celej Európe, zredukovala aj prílev robotníkov z Východu a v krátkodobom časovom horizonte by mohla viesť aj k opačnému toku - k návratu Východoeurópanov do vlasti.
Štúdia tiež potvrdila, že v dôsledku reštrikčných opatrení, ktoré po rozšírení únie uplatnila väčšina starých členov sa migranti zamerali na tie krajiny, ktoré im okamžite otvorili pracovný trh. Británia a Írsko tak "absorbovali" približne 70 % migrantov z najväčšej východoeurópskej ekonomiky - Poľska. Španielsko a Taliansko zase pohltili 80 % všetkých migrantov z Rumunska a Bulharska.
Dokument zároveň konštatuje, že aj napriek obavám domácich bol vplyv migrácie na pracovné trhy v západnej Európe obmedzený a mal za následok len "mierny" pokles tlaku na rast platov.
Koncom roka 2007 žilo v západnej Európe približne 2,6 % obyvateľov z nových členských štátov, ktoré vstúpili do únie v roku 2004 a 6,4 % Rumunov a Bulharov. Najväčší "exodus" zaznamenalo pritom Rumunsko, odkiaľ odišlo na Západ 7,2 % populácie, po ňom nasledujú Bulharsko (4,1 %), Litva (3,8 %) a Poľsko (3,4 %). Približne 80 % východoeurópskych imigrantov v západnej Európe pochádza z Poľska a Rumunska. Budúcnosť "toku pracovníkov" však závisí od ďalšieho vývoja krízy.
