LONDYN. Obyvatelia krajiny majú z jej hospodárskej politiky úžitok dodnes, hoci neskoršia barónka M. Thatcherová odišla z funkcie 28. novembra 1990.
V čase, keď sa Thatcherová ujala premiérskej funkcie, krajina mala už niekoľko rokov dvojcifernú infláciu. Štrajkovalo sa v prístavoch a v ropných rafinériách, zásobovanie plynom bolo prerušené, benzínové čerpadlá nemali čo predávať, boli zatvorené. Vodiči sanitiek štrajkovali a nereagovali na naliehavé výzvy o pomoc. Štrajkovali smetiari, ale aj hrobári. Vyskytol sa nedostatok potravín a britská železnica vydala najstručnejšie komuniké o svojej činnosti: "Dnes nevyšiel na trať ani jeden vlak".
Vláda M. Thatcherovej zrušila veľký počet kontrol a obmedzení. Prijala opatrenia na uľahčenie podnikania firiem. Úradníci v londýnskej vládnej štvrti už nemali viac rozhodovať, koľko bude stáť strihanie vlasov, alebo koľko majú zarábať klampiari či taxikári
Thatcherová sa zamerala na zníženie rastu spotrebiteľských cien. Usilovala sa o viac zdanenie výdavkov a nie príjmov.
Proti premiérke sa postavilo 341 ekonómov. Žiadali, aby podporila konjunktúru a zaviedla kontrolu miezd a cien. Michael Foot ako arcisocialista jej dal pred tvár zoznam všetkých jej oponentov a vyzval ju, aby menovala aspoň dvoch národohospodárov, ktorí ju podporujú. Odsekla mu: "Patrick Minford a Alan Walters". Neskôr v aute pri návrate na Downing Street poznamenala: "Vďaka bohu, že nechcel počuť tri mená!"
Thatcherová podporila ekonomiku brilantným programom výstavby rodinných domov. Propagovala právo na vlastníctvo domov a bytov. Vo svojom začalo bývať čoraz viac rodín a počas jej vlády sa ich počet zvýšil na tri milióny. Premiérka znížila maximálnu daňovú sadzbu z 83 % na 60 a neskôr na 40 %. Zdanenie iných príjmov dosahovalo pred jej nástupom až 98 % a na ne stanovila rovnaké sadzby ako na zdanenie platov a miezd. Podľa Heritage Foundation, tvorivej washingtonskej myšlienkovej dielne, jej zníženie daní z príjmu bolo najväčším v dejinách.
Informoval o tom nemecký denník Die Welt.
