Kríza, neochota vlády šetriť a niektoré jej sporné opatrenia môžu zvýšiť dlh na vyše 24 miliárd eur. V prepočte je to vyše 700 miliárd korún. Ficova vláda pritom prevzala od Dzurindovej ekonomiku s dlhom asi 500 miliárd korún.
BRATISLAVA. S ekonomikou to ide dolu vodou, štát preto prichádza o stovky miliónov eur. Dane totiž neplnia štátnu kasu ako po iné roky. Inak je to s výdavkami štátu. Tie neustále rastú, či je kríza, alebo nie. To je aj dôvod, prečo verejný dlh štátu až na výnimky z roka na rok stúpa bez ohľadu, či je pri moci ľavicová, alebo pravicová vláda.
Vláda s dlhom problémy nemá. Zatiaľ
Aj vinou hospodárskej krízy sa verejný dlh Slovenska dostane v roku 2010 k hranici 24 miliárd eur, čo je vyše 700 miliárd korún. Na jedného obyvateľa Slovenska tak pripadne 4400 eur. Vyplýva to z predpovedí, ktoré tento týždeň zverejnila Európska komisia.
Komentár Petra Schutza: Voľným pádom - kliknite
Nárast dlhu nám v budúcnosti môže spôsobiť problémy. Už v súčasnosti platíme zo štátneho rozpočtu úroky z tohto dlhu vyše jednej miliardy eur ročne. Táto suma môže pre nárast zadlženia v nasledujúcich rokoch stúpnuť až o desať percent.
„Daňové príjmy použité na splátku úrokov nemôžu byť použité napríklad na pomoc sociálne slabším," upozorňuje na odvrátenú stranu ekonóm inštitútu Iness Radovan Ďurana.
Napriek nárastu dlhu pre možných veriteľov je Slovensko zatiaľ spoľahlivý dlžník. V eurozóne sú takmer všetky štáty v pomere k veľkosti ekonomiky zadlžené oveľa viac ako my. Nižší dlh má len Slovinsko. V rámci celej únie sme ôsmym najmenej zadlženým štátom.
Kroky vlády však naznačujú, že sa spolieha práve na to. Nesnaží sa v rozpočte veľmi šetriť, skôr naopak prijíma opatrenia, ktoré zvyšujú dlh. Napríklad železničným firmám požičala vyše 230 miliónov eur, no firmy sú stratové a ťažko tieto peniaze štátu vrátia. V budúcnosti sa preto o túto sumu zvýši vládny dlh. Pomôcť sa chystá aj zadlženým nemocniciam, pre ktoré chystá pôžičku 200 miliónov eur. Štátne lesy by mali dostať 100 miliónov eur. Spolu s narastajúcim deficitom tak môže tento rok vzniknúť v rozpočte diera za vyše 4 miliardy eur. O túto sumu sa tak tento rok môže zvýšiť aj verejný dlh.
„Fakt, že máme pomerne nízku úroveň dlhu, lepší rating a teda oveľa menšiu, aj keď rastúcu rizikovú prirážku na pôžičky, ako napríklad Maďarsko, nevytvára teraz taký silný tlak na vládu, ako je to v prípade nášho južného suseda," povedal ekonóm UniCreditBankJán Tóth.
Proti dlhu po kríze
Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál nesúhlasí s tým, že nízky dlh znižuje disciplínu vlády, a tá nemá zábrany stále viac zadlžovať Slovensko. „Dlh nám rastie, pretože je mimoriadna krízová situácia. Ak kríza pominie, budeme sa snažiť o stabilizáciu verejného dlhu, lebo nebude dôvod na jeho ďalšie zvyšovanie," povedal.
Medzi ekonómami však kroky vlády nevytvárajú dôveru. „Doterajšie opatrenia vlády budia zdanie, že už v druhom polroku očakáva oživenie hospodárstva. To je nepravdepodobné," povedal Ďurana.
Ako vzniká verejný dlh štátu
Dlh verejnej správy, teda vlády, samospráv, štátnych fondov a iných inštitúcií vzniká tým, že každoročne minú viac peňazí, ako majú k dispozícii z daní či iných zdrojov. Každý rok teda vzniká vo verejnom rozpočte deficit. Súčet deficitov tvorí dlh. Zadlžovať štát, a tým aj jeho občanov, si vlády vo svete zvykli, či sa ekonomike darí, alebo nie. Vlády u nás nie sú výnimkou.
Kritériá únie na zavedenie a používanie eura povoľujú členským štátom dlh do 60 percent hrubého domáceho produktu. Väčšina štátov eurozóny je však zadlžená oveľa viac, ako pripúšťa únia. Zatiaľ však za to žiaden trest nedostali, čo znižuje rozpočtovú disciplínu ich vlád.
Dlh vlády väčšinou splácajú novým dlhom. Je to prax bežná vo vyspelých ekonomikách. Výnimkou bol u nás rok 2002, keď slovenská vláda použila časť výnosov z predaja SPP na splatenia schodku rozpočtu (36,3 miliardy korún) a časti štátneho dlhu (20 miliárd korún).
Ľuboš Jančík