Za historickým poklesom našej ekonomiky je svetová hospodárska kríza. Slovensku priťažila aj plynová kríza z januára. Ekonómovia a opozícia istý podiel pripisujú aj nečinnosti vlády.
BRATISLAVA. Slová premiéra Fica z pred niekoľkých mesiacov, že budeme najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v únii, nenávratne odišli do minulosti. Neplatí ani to, čo hovoril neskôr, keď kríza začala vyčíňať viac: že budeme síce klesať, ale najpomalšie v únii. Včerajšie údaje Štatistického úradu spravili obom Ficovým predpovediam škrt cez rozpočet.
Z tigra mačka
Ekonomika sa prepadla o 5,4 percenta. Zamestnanosť sa od decembra znížila o vyše 50-tisíc osôb. Je to najhorší výsledok v novodobej histórii Slovenska. Takto zle sme neboli na tom ani v čase, keď prvá Dzurindova vláda riešila problémy nezodpovednej hospodárskej politiky poslednej Mečiarovej vlády.
Ešte donedávna sme patrili k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám v Európskej únii. Dnes to už nie je pravda. V prvom štvrťroku boli na tom lepšie Česi, Poliaci, a do istej miery aj Maďarsko. Ak by sme totiž vzali do úvahy čísla, ktoré sú očistené o sezónne vplyvy, teda napríklad o iný počet voľných pracovných dní, či napríklad predzásobenie sa našich obchodníkov cigaretami pre zvýšenie spotrebnej dane, sme na tom horšie ako Maďari.
Ministerstvo financií podľa vlastných odhadov očakávalo pokles ekonomiky o 5,2 percenta, premiér Fico dokonca až o 7 či 8 percent. O týchto číslach však nikdy nehovorili.
Ekonómovia, vláda aj opozícia sa zhodujú: na hlboké dno nás poslala predovšetkým svetová kríza a plynová kríza. Napríklad nemecká ekonomika, náš hlavný obchodný partner, sa prepadla medziročne o takmer sedem percent.
Do rozporu sa vláda s opozíciou a analytikmi dostáva, keď sa hovorí o tom, či by pád ekonomiky bol „mäkší", ak by vláda konala rýchlejšie a razantnejšie. „Tie zlé čísla nie sú len pre svetovú krízu, ale aj pre nečinnosť a nekompetentnosť vlády," myslí si poslanec SDKÚ Ivan Mikloš.
Prvý skutočný balíček proti kríze prijala až tento rok, hoci opozícia aj ekonómovia ju už na jeseň upozorňovali, že situácia v tomto roku nebude ružová. Jeho nástupca v kresle ministra financií Ján Počiatek sa bráni: „Prepad rastu je spôsobený prepadom zahraničného dopytu, ktorý sme nemohli ovplyvniť." Miklošovi a opozícii odkazuje, že „za každú cenu chcú niečo kričať a tvária sa, že majú recept na krízu, hoci na medzinárodnej úrovni sa odborníci boria s tým, ako sa proti kríze postaviť".
Chýbajú eurofondy
V tomto spore sa ekonómovia prikláňajú skôr na stranu opozície. Ekonóm SAV Viliam Páleník si myslí, že keby vláda riadne čerpala eurofondy, mohol by byť pokles ekonomiky v prvom štvrťroku aj o polovicu nižší. Na celý rok Národná banka predpovedá spomalenie ekonomiky o 2,4 percenta. „Ak by sme riadne čerpali eurofondy, mohlo to byť okolo nuly," myslí si Páleník.
Kriticky sa na protikrízové pôsobenie vlády pozerá aj analytička Poštovej banky Eva Sárazová. „Vláda sa síce snaží zmierňovať dosahy krízy cez protikrízové balíčky, no medzi opatreniami stále chýbajú také kroky, ako zníženie odvodov, ktoré môže pomôcť ekonomike teraz aj v budúcnosti."
Podobný názor má aj analytik ČSOB Marek Gábriš, ktorý si myslí, že nielen znižovanie odvodov, ale aj zmeny v Zákonníku práce, zvyšovanie vymožiteľnosti práva či zlepšovanie podnikateľského prostredia sú opatrenia, ktoré treba robiť aj preto, aby sme po odznení krízy mohli cez prílev zahraničných investícií naštartovať ekonomiku rýchlejšie ako naši susedia.
„Prepad v prvom štvrťroku vláda výrazne zmierniť nemohla. Keby však začala pripravovať opatrenia proti kríze už vlani na jeseň, mohla zmierniť pokles ekonomiky, ktorý nám hrozí v nasledujúcich štvrťrokoch," povedal Gábriš.
