Po plynovej kríze sa čoraz viac hovorí o diverzifikácii dodávok do Európskej únie. Akú rolu tu zohráva stredná Ázia?
Stredná Ázia teraz a po rozpade ZSSR nie je to isté. Vtedy región úplne závisel od Ruska a jeho siete plynovodov. Dnes má prirodzený záujem o diverzifikáciu plynovodov a odberateľov zemného plynu, a to aj realizuje. Konkrétne príklady: plynovod z Turkménska do Iránu, ropovod z Kazachstanu do Číny, plynovod z Turkménska do Číny. Je to ekonomický aj politický záujem. Veľmi jednoznačný."
Je Rusko mimo?
Neznamená to izoláciu Ruska. Sú veľmi ambiciózne projekty - napríklad vybudovanie plynovodu po pobreží Kaspického mora z Turkménska cez Kazachstan do Ruska. Veľa investícií si bude vyžadovať aj obnova siete plynovodov, ktoré sú ešte z čias ZSSR. Stredoázijské krajiny nevyčleňujú jednu alebo druhú krajinu.
Stredoázijský plyn má do Európy priviesť Nabucco. Je reálnejšie po summite českého predsedníctva v apríli?
České predsedníctvo sa práve v tejto oblasti ukázalo ako veľmi úspešné. Podarilo sa pohnúť diskusiu, prijať dokumenty na úrovni únie, ktoré podporujú diverzifikáciu. V poslednom čase sa konalo niekoľko medzinárodných podujatí, ktoré vyvrcholili summitom v Prahe, kde sa prijal konkrétny dokument.
Ale tri stredoázijské krajiny - Turkménsko, Kazachstan a Uzbekistan - záverečnú deklaráciu nepodpísali.
Ja som na summite nebol, ale na základe dostupných vyjadrení predstaviteľov únie a ďalších účastníkov rokovaní som nemal pocit, že by jeho cieľom bol podpis nejakého záväzného dokumentu všetkými zúčastnenými stranami. Strategicky veľmi dôležité je Turecko. Rysuje sa tam podpis dohody o trasovaní Nabucca. Došlo tak k jasnému posunu. Azerbajdžanský prezident sa zúčastnil osobne, a jasne vyjadril svoju pozíciu, pretože v Azerbajdžane je plyn k dispozícii už teraz. Turkménsko, Kazachstan a Uzbekistan sú v komfortnej pozícii, pretože aby sme o tom plyne mohli reálne hovoriť, musí byť totiž k dispozícii. V Turkménsku sú potvrdené veľké zásoby a podľa predpokladov by malo dodávať značnú časť objemu plynu, ale treba ho začať najprv ťažiť. Takže treba investície. Na druhej strane, ak sa takáto dohoda podpíše, musí byť jasné, že tento plynovod sa bude stavať.
Čo sa musí ešte stať, aby Nabucco v roku 2014 stálo?
Ak bude politická dohoda, aj dohoda o financovaní a dodávkach plynu, potom sa môže začať stavať. Vidíme politické rokovania, rokovania expertov, aj financie vyčlenené Európskou úniou na vypracovanie realizačnej štúdie. Samozrejme, je tu faktor ekonomickej krízy a aj projekt South Stream, ktorý dostal silný impulz na nedávnych rokovaniach v Soči. Nejde len o čisto politické rozhodnutie, ale aj, aby bol ekonomický základ na vybudovanie takéhoto plynovodu. Každý chce mať zisk - tí, čo stavajú, dodávatelia aj odberatelia.
Koncom apríla sa v Ašchabade konala konferencia Stabilný a spoľahlivý tranzit energonosičov, ktorá mala zabrániť opakovaniu kríz, ako bola tá januárová. Prišlo aj Slovensko?
Za slovenskú stranu sa zúčastnil veľvyslanec akreditovaný v Turkménsku a obchodný radca z veľvyslanectva v Moskve.
Je to adekvátne zastúpenie?
Na konferenciu boli pozvaní ministri energetiky. Tie krajiny, kde záujem bol výraznejší, boli zastúpené na úroveni, ktorú považovali za vhodnú. (Za Česko v úlohe šéfa únie prišiel vicepremiér pre európske záležitosti Alexandr Vondra - pozn. red.) Účasť na úrovni veľvyslanca je dosť vysoká, ale nemôže nahradiť účasť na úrovni ministra alebo iného vysokého štátneho úradníka. Na druhej strane účasť na takých podujatiach na úrovni veľvyslanca nie je ničím výnimočným a aj na konferencii v Ašchabade bol rad krajín vrátane napríklad Maďarska takto zastúpený. Niektoré neboli zastúpené vôbec. Hovoríme o konferencii, ktorá hľadala cestu, ako predchádzať situáciám, ako bola plynová kríza alebo výbuch plynovodu v Turkménsku. Mala za cieľ začať proces vedúci k dohode medzi výrobcami, prepravcami a spotrebiteľmi plynu ohľadom bezpečných a stabilných dodávok.
O OSN sa vo všeobecnosti hovorí ako o neefektínej organizácii. Vy si evidentne myslíte, že v prípade Strednej Ázii to neplatí. Prečo?
OSN pri vzniku nezávislých stredoázijských krajín bola vnímaná ako garant nezávislosti ich suverenity. Tieto krajiny boli produktom rozpadu rozpadu ZSSR a sami sa pred rozpadom nezaujímali o to, aby získali samostatnosť. Hlavná úloha, ktorá stála pred nimi bolo vybudovať štátnosť. Preto sa orientovali na OSN ako na globálnu organizáciu, ktorá im dávala určité záruky na realizáciu tohto cieľa. To je prvá vec. Druhá vec. V Tadžikistane bola občianska vojna. OSN ukázala, že vie prispieť k riešeniu krvavého konfliktu a k stabilizácii situácie po konflikte.
Keď sa pozrieme na súčasné spory stredoázijských krajín o využívanie zdrojov - vody, plynu a ropy. Zohráva tam vaše centrum sprostredkovateľskú úlohu?
Centrum, ktoré riadim, je štruktúrou vytvorenou práve na to, aby pomáhala krajinám strednej Ázie predchádzať konfliktom, ktoré môžu prameniť z týchto rozporov. Chcel by som však povedať jednu vec. Za viac ako 17 rokov nezávislosti dokázali tieto krajiny viesť politiku, ktorá neviedla k otvoreným, horúcim konfliktom. Na rozdiel od iných regiónov. Pozrite sa na západný Balkán, Blízky východ. Je podstatné, že región, ktorý susedí s Afganistanom, s krajinou, kde je vojna, odkiaľ do strednej Ázie prechádzajú riziká ako terorizmus, extrémizmus a obchod s narkotikami, je pomerne stabilný.
Do funkcie ste nastúpili pred rokom v júni. Čo sa vám podarilo dosiahnuť?
Za najväčší úspech centra považujem, že sa začal a pokračuje politicý dialóg na najvyššej úrovni, teda medzi prezidentmi, v otázkach najcitlivejších pre región - voda a energia. Naše centrum, ja osobne, sme boli jedinými predstaviteľmi medzinárodného spoločenstva pozvanými na zasadnutia prezidentov. Prvé sa konalo v októbri a pomohlo nájsť dohody, ktoré boli kľúčové pre prežitie zimy a sú kľúčové aj teraz pre dodávky vody krajinám na dolnom toku riek pre pestovateľov bavlníka a poľnohospodárskych produktov.
Čo hrozí, keby takýto dialóg nefungoval?
Nepredvídateľné situácie. Za posledné roky pokračovalo nekontrolované využívanie vody, napríklad v Kirgizsku na výrobu elektriny v zimných mesiacoch, a dochádzalo k tomu, že úroveň vody v priehrade Toktogul sa blížila k bodu, kedy ju už nie je možné nijako využiť. Bez vody by zostala Ferganská dolina s mnoho miliónmi obyvateľov, kde sa pretínajú hranice Uzbekistanu, Kirgizska, Tadžikistanu a Kazachstanu. Znamenalo by to nedostatok vody na zavlažovanie polí a stratu živobytia pre mnohomiliónovú armádu poľnohospodárov. História ukázala, že keď nie je voda, môže to viesť aj k vojnám. V tejto oblasti zvlášť dochádzalo ku konfliktom, ktoré mali za následok aj vraždy.
Ste najvyššie postaveným slovenskýmch diplomatom v medzinárodných štruktúrach. Čo je našou výhodou na tomto regióne?
Slovensko môže využiť mnoho skúseností z posledných rokov, hlave z budovania štátu a regionálnej spolupráce. Vyšehradskú spoluprácu vidíme ako úspešnú. Dá sa využiť aj v strednej Ázii. Nie je to homogénny región. Chcieť, aby sa integroval, je predčasné. Ale spolupráca typu vyšehradskej je možná a potrebná. Príležitosti na spoluprácu sú aj v takých oblastiach, ako je voda a energia, kde sa môžeme podeliť o skúsenosti. A po štvrté, je to naše poznanie mentality a znalosť jazyka. Boli sme časťou sovietskeho bloku, máme svojich expertov.
