Minister Ján Mikolaj obnovil vydávanie Učiteľských novín. Problém je, že to bude zbytočne drahé a miesto odborného magazínu pôjde skôr o PR pre ministra za SNS. Týždenník TREND ukazuje, že ani v tomto prípade štátnym úradníkom nevadila súťaž, do ktorej sa prihlásil len jeden záujemca.
BRATISLAVA: Keď minister školstva Ján Mikolaj vo februári 2007 v úvodníku obnovených Učiteľských novín hovoril o „investícii, ktorú si môže dovoliť každý“, mal na mysli vzdelanie, nie dvojtýždenník pre pedagógov. Ten je, naopak, vysoko exkluzívna záležitosť. Publicita v ňom patrí predovšetkým šéfovi rezortu. A zaujímavý kontrakt na výrobu a distribúciu novín tiež nemôže dostať hocikto.
Ľahký výber
Štátny inštitút odborného vzdelávania, ktorý má tvorbu novín na starosti, vyhlásil v januári dve verejné obstarávania – na tlač a distribúciu novín. Obstarávalo sa v zrýchlenom režime kvôli „stanovenej lehote čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov“.
Na predloženie ponúk mali záujemcovia dva týždne. Neprekvapilo, že na výzvy zareagovala jediná firma. Hoci v každej z oboch výziev sa predpokladalo zapojenie dvoch desiatok uchádzačov.
„Termín dva týždne je v súlade so zákonom,“ povedal TRENDU riaditeľ inštitútu Ivan Stankovský. Ako inak, v rovnakom duchu odpovedalo nadriadené ministerstvo. V hre nebolo málo – spolu 1,25 milióna eur.
V oboch súťažiach vyhrala bratislavská firma Versus, ktorú kontroluje v tlačiarenskom biznise známy Ivan Kmotrík. Jeho meno bolo určite známe aj ľuďom zo vzdelávacieho inštitútu. Versus Učiteľské noviny tlačil a distribuoval aj pred vyhlásením súťaže.
Odporúčame vám z Trendu:
Za Mečiarove dlhopisy z kupónky štát doplatí tajomnej írskej firme
Zlodeji budúcich dôchodkov teraz penzistom zakazujú odvážne investície
Pre štát drahšie
Kontrakt na tlač učiteľskej stavovskej tlače vychádzajúcej v 40-tisícovom náklade podpísali začiatkom marca. Do konca augusta 2012 zabezpečí víťaznej firme príjem 691-tisíc eur.
TREND chcel preveriť, nakoľko je suma blízka trhovým cenám. Požiadal Versus o vypracovanie cenového návrhu podľa rovnakých parametrov, aké boli vo výzve – štvorfarebná tlač, štandardný novinový papier, 16 strán formátu A3.
Ponuka osemnásť centov za kus bola v konečnom zúčtovaní o stotisíc eur lacnejšia ako tá, ktorú firma dala štátu.
Ďalšia tlačiareň, ktorá má v portfóliu aj výrobu novín, by vedela ísť s cenou ešte nižšie. Margita Hučková z Petit Pressu hovorí, že vyrobiť noviny v kvalite požadovanej inštitútom je možné za necelých sedem centov.
Tri ročníky Učiteľských novín by pri tejto cene vyšli trikrát lacnejšie, ako sa dohodol inštitút s Versusom. Otázniky o primeranosti ceny visia aj nad tendrom na distribúciu novín. Predovšetkým nevedno, prečo službu nezabezpečí Slovenská pošta, na ktorú – podobne ako na ministerstvo školstva – má vplyv vládna SNS.
Podľa platného cenníka vydavateľ periodickej tlače za dodanie viackusovej zásielky do dvoch kíl zaplatí pošte 1,23 €. Pri približne 3 500 základných a stredných školách by tak štát za tri roky minul okolo 350-tisíc eur. Čo je o dvestotisíc menej, ako štát z peňazí Európskeho sociálneho fondu a vlastného rozpočtu zaplatí firme I. Kmotríka.
„Prihlásiť sa mohol každý,“ zareagoval vzdelávací inštitút na otázku, prečo nepožiadali o cenovú ponuku Slovenskú poštu. Dana Španková z ministerstva školstva prezradila, že Versus nakoniec služby pošty využije. No stále to podľa nej bude pre štát cenovo výhodné.
V konečnom zúčtovaní vychádza, že keby sa obstarávateľ s výberom neponáhľal a nechal si urobiť ponuku od viacerých firiem, na výrobe a distribúcii novín pre učiteľov by mohol za tri roky ušetriť takmer 500-tisíc eur.
Ak Úrad pre verejné obstarávanie konštatoval v prípade takzvaného nástenkového tendra rezortu výstavby porušenie zákona, pretože sa „nesnažili o dosiahnutie najnižšej ceny“, v prípade Učiteľských novín by nemohol dospieť k inému záveru.
PR za štátne
Práve neefektívne hospodárenie (strata 76-tisíc eur za rok 2003) bol dôvod, prečo bývalý minister školstva Učiteľské noviny v tlačenej podobe v roku 2004 zrušil. Pozornosť pedagógov sa mala presunúť na lacnejší internet, kde vznikol portál Modernaskola.sk.
S nástupom Jána Mikolaja sa vrátili noviny v papierovej podobe. Ich tvorbu dostala na starosť Academia Istropolitana a učitelia za výtlačok platili 50 centov. V ďalšom školskom roku (2007/2008) vydávanie novín prevzal spomínaný inštitút, noviny sa začali financovať cez Európsky sociálny fond a do škôl dnes putujú bezplatne.
V susednom Česku, kde noviny pre pedagógov vychádzajúce týždenne a v podstatne skromnejšom, štvrtinovom náklade, učitelia platia. Existencia novín bez dotácie od štátu je možná vďaka inzertným príjmom a silnému zastúpeniu predplatiteľov.
„My sme podporu ani nikdy nechceli. Dostali by sme sa tým do područia štátu a nevyhli sa tlaku, aby sme písali tak, ako chce minister,“ povedal TRENDU šéfredaktor novín Jiří Frey.
Slovenské Učiteľské noviny sú dobrá ukážka, ako vyzerajú odborné noviny, ktoré financuje štát. V ostatných desiatich číslach sa redaktori v otváracom článku venovali – až na dve výnimky – činnosti ministra J. Mikolaja. Aj jeho tvár môže mať každý učiteľ v pamäti dobre zafixovanú. Trinásť fotografií šéfa slovenského školstva je ťažké prehliadnuť.
Tento text je publikovaný v aktuálnom vydaní týždenníka TREND.
Znenie textu bolo 20. 7. 2009 opravené. Chybnú informáciu obsahuje odsek vyššie, ktorý je preškrtnutý.
Ilustračné foto - TREND
