BRATISLAVA. Minister životného prostredia Viliam Turský zverejnil zmluvu so spoločnosťou Interblue Group. Zverejnená zmluva je ešte väčší škandál, ako sa pôvodne čakalo.
Obchodným tajomstvom podľa ministerstva životného prostredia je aj to, kto za firmu Interblue Group podpísal zmluvu o predaji emisných kreditov AAU. To je nehoráznosť na entú. Lebo nehoráznosťou na druhú je už to, že sa ministerstvo k obchodnému tajomstvu v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ako aj rozsudkami súdov uchýlilo.
Ivan Štulajter od (ne)odtajnenej emisnej zmluve - čítajte tu
Minister dal vybieliť adresu „americkej" spoločnosti Interblue Group a zároveň aj meno konateľa, ktorý za firmu zmluvu podpísal. Adresa aj meno by pritom mali byť známe. Má ísť o predmestie Washingtonu Snohomisha, konateľkou by mala byť Jana Lutken. Na jej švajčiarsku adresu má odísť každá korešpondencia medzi firmou a rezortom životného prostredia.
Ministerstvu sa však nepodarilo zmazať podpis kupujúceho. Začína sa veľkým tlačeným H, viac z neho nie je jasné. Rovnakou iniciálou sa začína aj meno Norbert Havalec, ktorého meno je spájané s kauzou predaja emisných limitov.
Kto je pán H?
Na jeho počítači mal byť pripravený materiál o predaji voľných emisných limitov, ktorý v októbri schválila vláda. On to síce poprel, vyplýva to však z vlastností wordovského dokumentu. Firma Magic Trading Corporation, ktorej bol akcionárom, je dodávateľ zbraní pre ministerstvo obrany a SIS. Havalec je podľa sekretárky dlhodobo odcestovaný a nie je možné sa s ním v súčasnosti spojiť.
SME už v minulosti upozornilo na to, že pozadie spoločnosti Interblue Group smeruje na Slovensko. Tým, že minister odmietol zverejniť adresu a meno konateľa, sa toto podozrenie len potvrdzuje.
Pavol Frešo z SDKÚ žiada premiéra Fica, aby odhalil pozadie Interblue Group. Fico je, zdá sa, so zverejnenou zmluvou spokojný. „Požadoval som zverejnenie s výnimkou toho, čo je predmetom obchodného tajomstva," povedal.
Za obchodne tajomstvo nie je možné podľa Pavla Nechalu z Transparency International považovať informácie v rozpore so slovenským právnym poriadkom alebo dobrými mravmi. „Slovenskí občania majú právo poznať celý obsah zmluvy so spoločnosťou Interblue, ako aj cenu a osoby, ktoré v jej mene konajú," povedal.
Cena za tonu bola asi nižšia
Vybielené časti zmluvy vyvolávajú aj ďalšie otázniky. Vláda v októbri minulého roka odklepla správu ministerstva životného prostredia, kde sa hovorí o predaji desiatich miliónov ton emisných limitov. Pričom cena za jednu tonu mala byť 6,05 eura. Cenu aj množstvo však minister Turský odmietol zverejniť. Nie je preto vylúčené, že cena za jednu tonu bola ešte nižšia ako šesť eur.
Potvrdzujú to aj slová predsedu SNS Jána Slotu, ktorý pre Aktuálne.sk povedal, že na účte Enviromentálneho fondu pribudli z predaja emisných kreditov 2,3 miliardy korún, čo je 76 miliónov eur. V prípade predaja 10 miliónov ton limitov by to znamenalo cenu 7,6 eura za tonu. V takom prípade by nemalo mať ministerstvo problém ponechať sumu zverejnenú, keďže by bola výhodnejšia ako pôvodných 6,05 eura za tonu.
Podľa opozície však predalo ministerstvo Interblue Group 15 miliónov ton. V takom prípade zaplatila Interblue Group za tonu našich emisných limitov iba 5,08 eura. Harmonogram, ktorý si obe strany dohodli, napovedá, že Interblue Group má rezervovaný ešte väčší balík emisných kreditov.
Podozrivé je aj to, že ministerstvo súhlasilo s tým, aby Interblue Group mala predkupné právo na ďalšie emisné kvóty do roku 2012. Aj keď je táto opcia vypovedateľná, neznáma spoločnosť má exkluzivitu. „Doslova nás šokuje, že táto zmluva nie je jednorazová, ale umožňuje kompletný garážový výpredaj všetkých kvót," povedal Frešo.
Klamal Chrbet o kontrole?
Interblue Group tiež vôbec nepotrebuje disponovať nejakou väčšou sumou peňazí. Dohodla si totiž so štátom odklad splatnosti faktúr 60 pracovných dní. „Pričom prevod kvót platí podľa zmluvy štát," vysvetľuje Frešo.
Spoločnosť Interblue Group sa však kryje aj iným spôsobom, aby na emisiách neprerobila. Hoci exminister životného prostredia Ján Chrbet tvrdil, že firma nepožadovala kontrolu nakladania so získanými financiami, nie je to pravda.
„Predávajúci sa zaväzuje poskytnúť kupujúcemu výročné správy, ako aj ďalšie správy o použití finančných prostriedkov získaných z predaja AAU v súlade so Zelenou investičnou schémou (GIS)," píše sa v zmluve.
Ak by totiž nepožadovala kontrolu, emisie by boli nepredajné, štáty totiž odmietajú kupovať doslova „horúci vzduch".
Jedinou odpoveďou ministerstva životného prostredia na všetky otázky ohľadom zmluvy bolo, že Slovensku zverejnením hrozí škoda, a preto nemôže údaje zverejniť. Podľa opozície milió〜nové škody v eurách vznikli Slovensku týmto netransparentným obchodom.
Zmluva o predaji emisných kvót
Ministerstvo vybielilo:
adresu Interblue Group, meno konateľa spoločnosti, register kupujúceho, cenu za tonu emisných kvót, množstvo predaných kvót. Čo sa dá zo zmluvy vyčítať:
Interblue Group si dohodla odklad splatnosti faktúr 60 pracovných dní, spoločnosť si vyhradila opčné právo do konca roku 2012 na všetky voľné emisné limity. V čom zástupcovia vlády klamali:
Spoločnosť si vyhradila aj právo kontrolovať použitie financií v súlade so zeleným projektom. Vládny materiál tvrdil, že Interblue Group upustila od požiadavky kontroly financií. Cena za jednu tonu emisných kvót bola zrejme nižšia ako 6,05 eura za tonu, šéf SNS Ján Slota totiž potvrdil celkovú cenu 2,3 miliardy korún. Zodpovedá to sume 5,08 eura za tonu. Zdroj: zmluva, materiál na vláde z 8.októbra 2008
Anketa - Čo si myslíte o zverejnenej zmluve o predaji emisných limitov firme Interblue Group?
Pavel Nechala, Transparency International
Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je v zmysle infozákona sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií, či nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce. Podľa Najvyššieho súdu z roku 2001 nie je možné považovať informácie označené ako obchodné tajomstvo za obchodné tajomstvo, ak nespĺňajú všetky náležitosti Obchodného zákonníka. Občania majú právo poznať celý obsah zmluvy. Udelenie výhradnej opcie do 31. 12. 2009 je neštandardné riešenie, ktoré nie je vo verejnom záujme.
Peter Wilfling, združenie Občan a demokracia
Postup ministerstva je jednoznačne protizákonný. To, že v zmluve je vybielená informácia o cene, je doslova smiešne. Informácia o cene a množstve predaných emisií nemôže byť podľa zákona chránená ako obchodné tajomstvo, lebo ide o nakladanie s verejnými financiami.
Zuzana Wienk, Aliancia Fair play
Zverejnenú zmluvu považujem za škandalózne porušenie ústavne chráneného práva na prístup k informáciám. Vybielené údaje nemôžu byť predmetom obchodného tajomstva a znemožňujú verejnú kontrolu výkonnej moci. Je zaujímavé, že minister sa snaží utajiť práve identitu kupujúceho a cenu. Aliancia si zmluvu vyžiadala od ministerstva a ak ju dostane v tejto podobe, využije všetky právne nástroje na odstránenie takého flagrantného porušenia práva.
Emisna_zmluva
