BRATISLAVA. Udržanie deficitu verejných financií pod hranicou 3 %, vyžadovanou rozpočtovými pravidlami Európskej únie (EÚ), je v tomto roku pre Slovensko podľa analytikov nereálne. Aj keď ide stále o oficiálny cieľ slovenského ministerstva financií, ekonómovia vidia výsledný verejný schodok skôr okolo úrovne 5 % hrubého domáceho produktu (HDP).
"Pokiaľ nedôjde k razantnému priškrteniu výdavkov neskôr počas tohto roka, čo je zrejme nepravdepodobné, deficit štátneho rozpočtu môže dvojnásobne prevýšiť plán vo výške 1 miliardy eur (30,13 miliardy Sk). Celkový deficit verejných financií sa tak môže nafúknuť na ekvivalent 5 až 6 % HDP oproti 2,2 % vlani," uviedol pre TASR analytik VÚB Martin Lenko. Dôvodom takéhoto vývoja je všeobecne očakávaný prepad slovenskej ekonomiky, podľa Lenka na úrovni 3 %.
Podobný vývoj predpovedá Slovensku na tento rok aj ekonómka Poštovej banky Eva Sárazová. "Červené čísla v ekonomike znamenajú aj nižšie príjmy do rozpočtu. Pri nami doposiaľ odhadovanom prepade slovenskej ekonomiky o 2,7 % počítame s deficitom verejných financií na úrovni 4,5 % HDP," priblížila analytička. Udržanie deficitu verejných financií pod 3-% maastrichtskou hranicou v tejto situácii považuje za nereálne.
Vláda by mala šetriť
Priestor na šetrenie vidí Sárazová najmä v oblasti verejného obstarávania a v prehodnotení niektorých sociálnych programov vlády. Vyšší deficit verejných financií pritom môže byť v čase krízy do určitej miery akceptovateľný, pokiaľ za ním stoja také kroky a opatrenia, ktoré pomôžu slovenskej ekonomike aj do budúcnosti.
Podľa hlavného ekonóma UniCredit Bank Jána Tótha dosiahne verejná správa záporné hospodárenie na úrovni 4,9 % HDP. "Hlavným tlakom na zvýšenie deficitu je nižší výber daní a odvodov, ako aj vyššie požiadavky na výdavky na zvyšujúcu sa nezamestnanosť a zle odhadnutý prechod sporiteľov naspäť do prvého dôchodkového piliera," vysvetlil Tóth.
Po odrátaní vplyvov nižšieho rastu odhaduje ekonóm snahu vlády znížiť deficit, tzv. konsolidačné úsilie na úrovni -1,1 % HDP. Vláda tak podľa Tótha dobrovoľne zvyšuje deficit o 1,1 % nad rámec pôsobenia automatických stabilizátorov. "Je takmer nemožné, aby sa vláda v najbližších rokoch priblížila k vyrovnanému rozpočtu," myslí si a dodáva: "V najbližších dvoch rokoch predpokladáme nárast štátneho dlhu o 10 %, z úrovne pod 30 % na úroveň blížiacu sa 40 % HDP."
Ministerstvo financií ešte stále počíta na tento rok s 3-% verejným deficitom, zároveň však avizuje na jún zmenu svojich makroekonomických prognóz a následnú revíziu rozpočtu. Pôvodné predpoklady štátu boli totiž ešte založené na očakávanom 2,4-% raste slovenskej ekonomiky, v súčasnosti však už panuje všeobecná zhoda na jej prepade. Podľa ministra financií Jána Počiatka aj premiéra Roberta Fica môže byť reálnym odhad Európskej komisie (EK) o poklese na úrovni 2,6 %.
