Škandál okolo firmy Interblue Group narastá do obludných rozmerov. Výpis z Národného registra emisných kvót usvedčuje premiéra Fica aj exministra Chrbeta z klamstva v emisnom obchode.
BRATISLAVA. Exminister životného prostredia Ján Chrbet aj premiér Robert Fico nehovorili pravdu o obchode s emisiami. Usvedčuje ich Národný register emisných kvót, ktorý vedie Dexia banka. Podľa výpisu z registra sa uskutočnil medzinárodný prevod 15 miliónov ton štátnych emisných kvót AAU. Zmluva bola uzatvorená v novembri, prevod tak musel byť uskutočnený do konca minulého roka.
Stĺpček Ivana Štulajtera: Bez bázne a hany - kliknite
Vládny materiál aj premiér Robert Fico pritom niekoľko mesiacov zavádzajú verejnosť, keď hovoria, že predali iba desať miliónov ton emisných kreditov AAU. Objem aj cenu za tonu ministerstvo životného prostredia vo zverejnenej verzii zmluvy s Interblue Group vybielilo.
Škandalózna nie je len zverejnená zmluva, ale aj fakt, že kompetentní stále odmietajú zverejniť presnú sumu, ktorá dorazila na účet Environmentálneho fondu od Interblue Group. Envirofond s médiami nekomunikuje a ministerstvo životného prostredia túto otázku dlhodobo ignoruje. Poskytnúť informácie cez Štátnu pokladnicu, kde má fond účet, nechce ani ministerstvo financií.
Predali oveľa lacnejšie
Vládni predstavitelia pravdepodobne zavádzali verejnosť, aj pokiaľ ide o „výhodnú" sumu, ktorú sme za predaj jednotiek AAU zinkasovali. Jedna tona emisných limitov mala podľa nich stáť 6,05 eura za tonu. Hovorí o tom aj oficiálny vládny dokument.
Šéf SNS Ján Slota spresnil sumu, ktorá prišla na účet Environmentálneho fondu. Fond mal od dílera Interblue Group dostať 2,3 miliardy korún, čo je 76 miliónov eur.
Jednoduchý výpočet ukáže, že vláda jednu tonu emisných limitov predala „americkej" firme Interblue Group iba za 5,08 eura za tonu. Zdroj SME, ktorý si neželá byť menovaný, dokonca hovorí, že suma mohla byť ešte nižšia - na úrovni štyroch eur za tonu.
Keby Slovensko predávalo za 10 eur za tonu, čo je nižšia cena od maďarských predajov a o málo vyššia od českých, prerobili by sme zhruba 74 miliónov eur. Utajení majitelia mohli približne rovnakú sumu získať.
Podľa zdroja SME, ktorý si neželá byť menovaný, si firma Interblue Group dohodla v zmluve kúpu 40 až 60 miliónov ton slovenských emisných limitov. Na zvyšok má predkupné právo. Celkovo má Slovensko na päťročné obdobie 2008 až 2012 ešte voľných asi 100 miliónov ton emisných kreditov. Ak vyjdeme z predpokladu, že Interblue Group má pevne zarezervovaných 60 miliónov ton, na 40 miliónov ton má predkupné právo, takzvanú opciu. Iba táto opcia je vypovedateľná.
Môžu predávať cez aukciu
Hoci štátne emisie môže v konečnom dôsledku využiť len iný štát, Interblue Group ich môže predať komukoľvek.
Podľa Miroslava Wollnera z Evolution Menert, ktorý sa zaoberá obchodovaním na emisnej burze, môžu emisie prejsť aj cez päť-šesť rúk, kým sa dostanú do rúk iného štátu. Firma, ktorej obchodným tajomstvom je aj meno konateľa, si môže spraviť vlastnú aukciu, kde predá emisné limity tomu, kto ponúkne najviac. Aukčný spôsob predaja emisných kreditov AAU teraz pripravuje česká vláda.
Opozícia opäť vyzvala premiéra, aby prevzal zodpovednosť a sám zverejnil sporné údaje. „Premiér by mal vyvetrať a zverejniť celé pozadie," povedal poslanec SDKÚ Pavol Frešo. Fico nekoná. Odkázal nás na ministerstvo životného prostredia.
Ak tak neurobí, je pripravená vykonať poslanecký prieskum nielen na ministerstve životného prostredia, ale napríklad aj v Štátnej pokladnici, kde má účet Environmentálny fond. „Ak vznikajú nejaké pochybnosti v súvislosti s už zverejnenou zmluvou, obráťte sa pre bližšie informácie na rezort životného prostredia," odkázal v piatok po hovorcovi Braňovi Ondrušovi premiér Robert Fico. Hovorkyňa ministerstva v piatok nedvíhala telefón.
Kto je Interblue Group?
Vymazanie mena konateľa a adresy zvyšuje podozrenie, že za firmou stoja Slováci.
BRATISLAVA. Zverejnená verzia zmluvy s Interblue Group má vybielenú adresu aj meno konateľa firmy. Zvyšuje to podozrenie, že za ňou nie sú ľudia, ktorí za ňu oficiálne vystupujú. Malo by ísť o Janu Lutken, Hansa Groba a Alexa Hlavaceka. Z podpisu, ktorý sa rezortu životného prostredia nepodarilo úplne vymazať, vyplýva, že meno podpisujúceho sa začína na písmeno H. Mohlo by ísť o Hansa Groba.
Za obchodom však môže stáť Norbert Havalec z Magic Trading Corporation. Na jeho počítači totiž mal byť vytvorený vládny materiál, ktorým sa odsúhlasil predaj štátnych emisných limitov. Vyplýva to z vlastností wordovského dokumentu. On sám to však popiera. Havalec je spájaný s predsedom SNS Jánom Slotom. To, že pozadie „americkej" firmy Interblue Group smeruje na Slovensko, poukazuje aj iný fakt. V zdrojovom kóde internetovej stránky firmy bola emailová adresa slovenského študenta Michala Šušoliaka na mieste, kde zvykne byť uvedený autor webovej stránky. Šušoliak autorstvo stránky popiera. Jeho otcom je Miloš Šušoliak, ktorý pôsobí v troch envirofirmách. V dvoch je vo vrcholných orgánoch s Jánom Smolenom z Dunajskej Lužnej. Obe firmy - Remas Servis aj WMJ company sa zaoberajú obchodovaním s emisiami skleníkových plynov. V Dunajskej Lužnej žije aj Eduard Smolen. V roku 2004 kandidoval za národný blok na čele so Slotom.
„Americká" Interblue Group má sídliť na predmestí Washingtonu v Snohomishi. Na jej adrese sú však podľa uverejnených fotografií iba dve garáže a jeden basketbalový kôš.
Katarína Ragáčová
Autor: Katarína Ragačová