BRATISLAVA. Ministerstvo dopravy žiada rezort hospodárstva o povolenie výnimky, aby Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) mohli realizovať peňažný vklad do majetku spoločnosti ÖBB-Breitspur Planungsgesellschaft. Úlohou tejto spoločnosti bude posúdenie spoločného projektu výstavby širokorozchodnej trate.
"Na základe Memoranda o porozumení, podpísaného medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ruskými železnicami 4. mája 2007 v Moskve, bola zriadená pracovná skupina, zložená zo zástupcov Ruska, Ukrajiny, Rakúska a Slovenska, s cieľom posúdenia možností predĺženia širokorozchodnej trate z Košíc cez Bratislavu do Viedne a vybudovania logistického centra na dohodnutom území," uvádza ministerstvo dopravy v materiáli, ktorým by sa v stredu 27. mája mala zaoberať vláda SR.
Pracovná skupina rokovala na svojich zasadnutiach aj o otázkach financovania projektu výstavby trate a navrhla vytvoriť spoločnú manažérsku jednotku s cieľom zabezpečenia štúdie realizovateľnosti a projekčno-výskumných činností financovaných spoločne všetkými zainteresovanými stranami.
Opozícia: Slovensko na projekte stratí
Za nezmyselný a Slovensku škodiaci považuje SDKÚ-DS projekt výstavby širokorozchodnej trate z Ukrajiny cez územie SR do Rakúska.
"Projekt priamo ohrozuje prácu 1500 zamestnancov na prekladiskovej stanici Čierna nad Tisou a na kontajnerovom prekladisku Dobrá v okrese Trebišov," uviedol dnes na tlačovej konferencii poslanec NR SR za SDKÚ-DS Viliam Novotný. Podľa neho je zároveň ohrozený zámer výstavby suchozemského prístavu Interport v lokalite Bočiar pri Košiciach. Ako ďalej zdôraznil, za peniaze slovenských daňových poplatníkov sa prenesie práca do Viedne a o objednávky na prepravu príde aj slovenský železničný prepravca Cargo, ktorý má už teraz veľké finančné problémy.
Podľa poslanca NR SR za SDKÚ-DS Štefana Kužmu jediný, kto môže z projektu profitovať, je popri Rakúsku ruská strana, pretože "jej vlaky a rušňovodiči budú prevážať tovar cez Slovensko do Viedne". Ešte prísnejšie zhodnotila projekt poslankyňa NR SR za SDKÚ-DS Jarmila Tkáčová, ktorá ho považuje za "zradu na východnom Slovensku".
Firma projekt len preskúma
Po rokovaniach v decembri 2008 a v januári 2009 bola prijatá koncepcia založenia spoločnosti podľa rakúskeho právneho poriadku so sídlom vo Viedni s jediným spoločníkom Österreichische Bundesbahnen-Holding Aktiengesellschaft a počiatočným kapitálom vo výške 100.000 eur (3 milióny Sk) s cieľom vstupu ostatných partnerských železníc, teda ruských, ukrajinských a slovenských, formou predaja obchodného podielu vo výške 75 % spoločnosti, v nominálnej hodnote po 25.000 eur (753.150 Sk) každej z nich. V súlade s dohodnutým ďalším postupom, každý spoločník následne vloží do spoločnosti sumu vo výške 1,5 milióna eur (45,19 milióna Sk) za účelom navýšenia jej základného imania.
Zo strany ŽSR dôjde k navýšeniu základného imania a prevzatí záväzku na nový vklad po povolení výnimky vládou SR podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Investície do výstavby širokorozchodnej trate na území SR by mali predstavovať 4 miliardy eur (120,5 miliardy Sk). S výstavbou sa plánuje začať v roku 2011, dokončená by mala byť o šesť rokov neskôr.
Košice chcú dopadovú štúdiu
Košický samosprávny kraj (KSK) je toho názoru, že k prípadnej realizácii širokorozchodnej trate cez Slovensko do Viedne je potrebná dôkladná dopadová štúdia z hľadiska všetkých aspektov hospodárskeho a regionálneho rozvoja. Uviedla to pre TASR hovorkyňa KSK Zuzana Bobriková v rekcii na vyjadrenia poslancov za SDKÚ-DS Viliama Novotného, Jarmily Tkáčovej a Štefana Kužmu, že projekt je ohrozením pracovných miest na východnom Slovensku.
Bobriková ďalej informovala, že svoje stanovisko v súvislosti s uznesením vlády SR zo dňa 18. februára 2009, ktorým kabinet schválil Správu o príprave a realizácii projektu predĺženia širokorozchodnej trate Košice - Bratislava - Viedeň a vybudovania logistického centra na dohodnutom území s návrhom ďalšieho postupu Slovenskej republiky, regionálna samospráva už vyjadrila listom ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu. Na vedomie ho dostal aj predseda vlády SR Robert Fico.
"V prvom rade je potrebné, aby štúdia vychádzala zo skutočnosti, že na širokorozchodnej trati je niekoľko prevádzkových a logistických centier a je žiaduce preveriť ich ďalší rozvoj. KSK zastáva názor, že pred samotnou výstavbou širokorozchodnej trate je vhodné dobudovať regionálnu infraštruktúru a infraštruktúru súčasnej širokorozchodnej trate, ktorá je v havarijnom stave a z roka na rok sa odkladá jej komplexná rekonštrukcia," spresnila hovorkyňa.
Za rovnako dôležité, zdôraznila, považuje kraj aj preverenie súčasných prepravných obmedzení a obmedzení štátnej správy, ktoré neumožňujú využívať celý potenciál hraničných prechodov. Práve vhodnými opatreniami štátnej správy a na základe medzinárodných dohôd treba vytvoriť podmienky na využívanie širokorozchodnej trate na zvýšenie vývozu tovarov smerom na Ukrajinu a do ostatných štátov.
"Prioritou KSK v prípade širokorozchodnej trate sú záujmy Košického regiónu, budovanie regionálnej infraštruktúry a v neposlednom rade aj udržanie a zvyšovanie zamestnanosti," dodala Bobriková.
