BRATISLAVA. Na Slovensku sa za tichého súhlasu štátnych orgánov už druhý rok masovo porušuje zákon o ochrane verejného zdravia. Šancu opraviť ho mali poslanci približne pred pol rokom. Zdá sa, že ho ešte viac „domrvili".
Každý podnikateľ, ale aj neziskové organizácie či nadácie, ktoré vlastnia jediný mobilný telefón, si musia dať raz ročne zmerať hluk a vibrácie, ktoré mobil vyludzuje. Takéto jednoduché meranie stojí minimálne 165 eur (5-tisíc korún).
„Merania sú potrebné, ale nie paušálne pre všetky zdroje hluku, infrazvuku a vibrácií. A nie u všetkých prevádzkovateľov týchto zdrojov," myslí si Martin Hoťka, ktorý sa meraním zaoberá. Ide podľa neho o nezmyselnú a aj finančne veľmi náročnú povinnosť, ktorá firmám najmä v čase krízy môže zaťažiť rozpočet.
Žiadna zmena k lepšiemu
Pôvodne sa mala táto povinnosť zrušiť. Doklad o dodržiavaní únosnej miery hluku či infrazvuku podľa návrhu novely zákona o verejnom zdraví mal mať iba podnikateľ, ktorý naozaj môže takýmto spôsobom ohrozovať okolie.
Poslanci však zákon ešte viac „znezmyselnili" a novelu už podpísal aj prezident. Platiť má od augusta.
Niekoľko odborníkov preto poslalo hlave štátu, parlamentu, premiérovi, ako aj Úradu verejného zdravotníctva otvorený list. Žiadajú o vysvetlenie týchto nezmyslov.
Podnikatelia by si totiž od augusta mali dať zmerať emisné hodnoty hluku, infrazvuku a vibrácií. Ani odborníci si však nevedia predstaviť, ako majú emisné hodnoty zmerať. „Nie je ani jasné, čo sa pod emisnou hodnotou vibrácií myslí," vysvetľuje Hoťka.
Ak si podnikateľ nedá zmerať hluk či vibrácie na každom stroji a prístroji, ktorý ich vydáva, môže dostať pokutu od 165 do 16 596 eur. Ak by si Úrad verejného zdravotníctva riadne plnil povinnosť a skontroloval by každého podnikateľa, našiel by významné percento podnikateľov, ktorým by mohol uložiť pokutu.
Prvou skupinou sú takí, ktorí vôbec nevedia o svojej povinnosti nechať si zmerať vibrácie. Ďalší nemuseli zohnať odborníka na meranie týchto hodnôt.
Samotný úrad priznáva, že Úrady verejného zdravotníctva nemajú dostatok kapacít na zabezpečenie všetkých meraní, lebo ročne môže ísť aj o niekoľko stoviek tisíc meraní. Pričom to najjednoduchšie meranie vrátane spracovania protokolu trvá obvykle jeden až dva dni.
„Meranie hluku, infrazvuku a vibrácií však môžu vykonávať aj odborne spôsobilé osoby," povedala hovorkyňa úradu Michaela Judínyová.
Málo meračov
Hoťka však upozorňuje, že aj tí sú pomerne dosť vyťažení. Podľa údajov Štatistického úradu je na Slovensku vyše pol milióna podnikateľov. „Meranie hluku zabezpečuje približne 60 prevažne jednočlovekových firiem," povedal Hoťka.
No počet firiem zaoberajúcich sa meraním vibrácií a infrazvuku je ešte nižší. Navyše, aj tento počet sa zrejme výrazne zredukuje. Firmy by totiž mali mať podľa novely zákona o ochrane verejného zdravia na merania akreditáciu. Tú okrem Slovenska nepožaduje žiadna európska krajina.
Judínyová tvrdí, že akreditáciu si vyžaduje Slovenská národná akreditačná služba v súvislosti s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh.
Meranie hluku však nie je výrobok, ale služba, na ktorú sa uvedené nariadenie nevzťahuje. „Súčasná právna úprava na Slovensku, ktorá požaduje povinnú akreditáciu plus ďalšiu skúšku, je naopak v rozpore s článkom Smernice Európskeho parlamentu a Rady o službách na vnútornom trhu," tvrdí Hoťka.
Úrad verejného zdravotníctva chce problém vyriešiť novelou zákona. To chcel aj pred niekoľkými mesiacmi, keď na problém s povinnými meraniami vibrácií upozornil denník SME.
