V čom poslanci nepochodili Kedy a kde bol zverejnený
tender na emisné kvóty. Aké je meno konateľa a adresa dílera Interblue Group. Aká je cena a objem
predaných emisných kvót. Aké boli ponuky ostatných oslovených spoločností. S kým zo spoločnosti Interblue Group exminister Ján Chrbet
rokoval, ministerstvo totiž
zverejnilo iba dátumy
rokovaní, nie mená ich
účastníkov. K dispozícii nedostali úplné znenie zmluvy .
Opoziční poslanci hovoria opäť o škandále. Po troch týždňoch sa znovu pokúsili o poslanecký prieskum na ministerstve životného prostredia. Ten síce nikto nezmaril, no nedozvedeli sa nič nové. Iba to, že ministrovi neprekáža, že porušuje zákony.
BRATISLAVA. Meno konateľa a adresa spoločnosti Interblue Group je stále záhadou. Rovnako rúškom tajomstva zostáva zahalená aj cena a objem emisných kreditov AAU, aký si Interblue Group vyrokovalo s naším ministerstvom životného prostredia.
Informácie neodhalili ani opoziční poslanci, ktorí sa vybrali na poslanecký prieskum na ministerstvo životného prostredia. Minister Viliam Turský im poskytol rovnako vybielený dokument, ako zverejnil pred týždňom. Vraj mu vôbec neprekáža, že týmto porušuje dva zákony a uznesenie výboru. „Povedal nám, že celú zodpovednosť za porušenie zákonov berie na seba," povedal poslanec za SDKÚ Pavol Frešo.
Hovorkyňa ministra Jana Kaplanová odmieta, že by bol porušený zákon: „Pokiaľ niekto porušuje zákon, tak v tejto republike mu to musí niekto dokázať." Ministerstvo svoju neochotu neprejavilo len pred poslancami, ale aj pred novinármi. Hovorkyňa chcela médiá vykázať z budovy ministerstva so slovami „ja som tu doma, určujem pravidlá. Choďte von".
Zverejnili len mená
Jediné nové, čo sa poslanci od ministra dozvedeli, boli mená siedmich firiem, ktoré sa vraj zúčastnili na tendri. Okrem Interblue Group má ísť o dve japonské firmy Mitsui a Nedo, dve slovenské spoločnosti WMJ Company a Menert, jednu nemeckú Eranus a jednu z Nového Zélandu Genesis.
Zo siedmich spoločností mali dať aj cenovú ponuku dve slovenské, nemecká a „americká" Interblue Group, za ktorou by podľa našich informácií mal stáť podnikateľ Havalec. Aké ceny za naše emisie ponúkali, však ministerstvo nezverejnilo. Minister odmietol poslancom ukázať záznamy z rokovaní, či písomné ponuky firiem.
Miroslav Wöllner z Menertu potvrdil, že ponuku naozaj dali, ale keďže išlo v tej fáze o čisto horúci vzduch, ktorý nemá žiadnu hodnotu, cena bola nižšia ako deklarovaných 6,05 eura za tonu. Ministerstvo totiž dalo firmám ponuku na emisné limity bez zelených projektov, ktoré cenu zvyšujú.
Interblue Group preto kúpilo tak lacno. Lenže v zmluve s touto spoločnosťou je to už inak. Interblue si vyhradila právo kontrolovať použitie peňazí získaných z predaja emisí v „súlade so Zelenou investičnou schémou". Tým sa z neplnohodnotných, lacných AAU, stali plnohodnotné, ktoré sa dajú inému štátu predať za vyššiu cenu. Maďarsko si vďaka zeleným projektom vyjednalo na jeseň cenu zhruba 13 eur za tonu. Slovensko tak obchodom cez dílera mohlo prísť o 120 miliónov eur (vyše 3,6 miliardy korún). Túto sumu zas mohli zarobiť utajení vlastníci Interblue.
WMJ Company nedávno oznámila, že ponuku dala, ale ministerstvo ju neakceptovalo. Podrobnejšie informácie odmietla zverejniť. WMJ Company je spoluvlastníkom spoločnosti Remas servis, kde pôsobí Miloš Šušoliak. Jeho syn mal podľa zdrojového kódu vytvoriť webovú stránku firmy Interblue Group. Ten to však odmieta.
Minister skúmajúcim poslancom nedal ani utajený vládny materiál, ktorý však už nie je tajný, lebo ho médiá majú k dispozícii.
Budú žiadať Ficovu hlavu?
Keďže ostatné informácie ostali zamknuté v ministerských zásuvkách, poslanec Frešo je čoraz viac presvedčený o tom, že ministerstvo má minimálny záu〜jem odkryť miliardový biznis.
Viac o tom, ako premiér Fico ignoruje dôkazy o nevýhodnosti predaja emisií si prečítajte tu: Fico ignoruje dôkazy o emisiách
„Nedokázali ani potvrdiť, či pri podpisovaní zmluvy s Interblue Group bol notár," povedal Frešo. Opozícia si myslí, že v normálnej krajine by premiér neakceptoval takéto správanie svojho ministra. „Nikdy by si to nedovolil, keby ho nekryl premiér. Stopy musia viesť k premiérovi," povedal Frešo.
Koniec prieskumu označili opoziční poslanci za škandalóznu situáciu a mienia ju riešiť budúci týždeň na opozičnej rade. Tam sa rozhodnú, či budú žiadať parlament o vyslovenie dôvery Ficovej vláde a či dajú podnet generálnej prokuratúre na trestné stíhanie. Možnosť trestnoprávnej zodpovednosti naznačil pred pár dňami koaličný partner Vladimír Mečiar.
17 otázok SDKÚ pre ministerstvo životného prostredia a odpovede ministerstva (bold)
1. Kedy a kde zverejnila vláda svoj zámer predávať kvóty na emisie CO2, ktoré vyplývajú z Kjótskeho protokolu?
Uzatvoreniu zmluvy o predaji emisných kvót predchádzal prieskum trhu, ktorý sa uskutočnil nad rámec ustanovení zákona č. 572/2004 Z.z. o predaji emisných kvót, keďže predmetný zákon umožňuje realizovať priamy predaj.
2. Koľko štátov a koľko súkromných firiem prejavilo záujemcov o nákup slovenských kvót?
Oslovilo nás viacero záujemcov, s ktorými sme rokovali od novembra 2007 do júla 2008.
3. Minister tvrdil, že rokoval s 10 firmami, ktoré mali záujem o kúpu povoleniek. Ktoré firmy to boli a kedy s nimi rokoval? S kým konkrétne rokoval?
Táto otázka bola smerovaná na bývalého ministra životného prostredia.
4. Aké boli kritériá výberu kupujúceho?
Rozhodujúcimi kritériami pre výber kupujúceho emisných kvót bola výška kúpnej ceny, odobrané množstvo a splatnosť kúpnej ceny.
5. Prečo vláda vybrala spoločnosť Interblue Group, registrovanú v americkom štáte Washington, ktorá je absolútne neznámou firmou a vznikla len niekoľko mesiacov pred transakciou? Aké podnikla vláda kroky, aby preverila dôveryhodnosť tejto firmy, a odkiaľ získala referencie o firme?
Vláda spoločnosť Interblou Group nevybrala. Podľa par. 17, ods. 1, Zákona č. 572/2004 Z. z. o predaji emisných kvót je orgánom oprávneným na predaj emisných kvót Ministerstvo životného prostredia SR. Rozhodujúcim kritériom pre výber spoločnosti Interblue Group bolo to, že ponúkla v rámci realizovaného rokovacieho konania najvyššiu kúpnu cenu a Ministerstvo životného prostredia malo záujem predať emisné kvóty za najvyššiu ponúknutú cenu a najväčšie odobrané množstvo.
6. S ktorými predstaviteľmi Interblue Group a kedy rokovali zástupcovia ministerstva životného prostredia? Kto podpísal zmluvu za Interblue?
Rokovania so spoločnosťou Interblue Group, ktorú zastupovali jej štatutárne orgány a splnomocnení zástupcovia boli realizované v týchto termínoch: 2. 7. 2008, 10. 7. 2008, 2. 9. 2008, 16.10 2008, 3. 11. 2008
7. Podľa ministra ŽP koná Interblue Group v mene niektorých štátov. Ktorých?
Spoločnosť Interblue Group si v rámci dohody o zachovávaní mlčanlivosti vyhradila, aby neboli zverejňovaní jej obchodní partneri, čo je možné považovať za obvyklý postup pri týchto typoch obchodov.
8. Podľa premiéra predložil minister životného prostredia vláde informáciu o prieskume trhu? Kedy sa tak stalo a čo táto informácia obsahovala? (prosíme materiál predložiť) Aké ponuky boli výsledkom prieskumu trhu?
Vláde Slovenskej republiky bol predložený dňa 8. 10. 2008 na vedomie materiál týkajúci sa pripravovaného predaja emisných kvót.
9. Je pravdou, že Slovensko má voľných každoročne 16,5 mil. ton počas 5 rokov, teda spolu 82,5 mil. ton? Koľko ton povoleniek môže ešte Slovensko predať?
Áno, je to pravda. Cca 67 mil. ton.
10. Zodpovedá objem slovenských voľných povoleniek tomu, že ČR má voľných 160 mil. ton?
Množstvo priznaných jednotiek je stanovené v súlade s ustanoveniami Kjótskeho protokolu. Každá krajina má individuálne pridelený limit na vypúšťanie skleníkových plynov (v tomto prípade CO2). Objem kvót pre Slovenskú republiku v rámci rokovaní Kjótskeho protokolu dohodla predchádzajúca vláda.
11. Kedy chce vláda predať zvyšok voľných povoleniek?
Ministerstvo životného prostredia má eminentný záujem maximalizovať výnos z predaja emisných kvót a bude potrebné sa prispôsobiť aktuálnym trhovým podmienkam.
12. Dostala už Slovenská republika peniaze od Interblue Group na svoj účet? Koľko a kedy?
Áno, 19. 12. 2008, cca 2 259 mld. Sk
13. Prečo vláda tieto zdroje nevyužila už v minulom roku na projekty znižujúce emisie CO2, ale až teraz, viac ako 7 mesiacov po predaji, hovorí o ich využití na zatepľovanie?
Suma za predaj emisných kvót bola na účet Environmentálneho fondu pripísaná dňa 19. 12. 2008, čo je dôvod, prečo nemohli byť peňažné prostriedky použité v roku 2008.
14. Prečo MŽP nepripravilo nijaké GIS (Green Investment Scheme - projekty na znižovanie emisií CO2) projekty? Prečo v prvej časti správy pre vládu z októbra 2008 MŽP píše: „Slovensko má tento mechanizmus (systému GIS -) zvládnutý od roku 2002, a to je jedným z hlavných dôvodov, prečo je v súčasnosti záujem o jednotky AAU pochádzajúce zo Slovenska." V závere správy sa však už píše: "MŽP nemá v súčasnej dobe pripravené žiadne GIS projekty, ktoré by bolo možné predložiť a realizovať do konca tohto kalendárneho roka..... Momentálne MŽP nemá legislatívny ani administratívny servis na prípravu týchto projektov."?
Minister životného prostredia SR zadal úlohu - spracovanie analýzy stavu GIS projektov.
15. V rozpočte na rok 2009 je v príjmoch EF 80 mil. €. Počíta dnes vláda so získaním týchto zdrojov?
Nevieme potvrdiť.
16. Ako postupovali pri predaji povoleniek iné okolité štáty - Maďarsko, Česko, Poľsko, Ukrajina. Kedy predávali a za koľko?
Ministerstvo životného prostredia SR nedisponuje informáciami o predaji emisných kvót inými štátmi vzhľadom na tú skutočnosť, že tieto informácie napriek oficiálnym osloveniam neboli poskytnuté alebo boli označené za informácie, ktoré sú neverejné a podliehajú utajeniu.
17. Kedy zverejníte zmluvu o predaji kvóty na emisie CO2, ktoré vyplývajú z Kjótskeho protokolu AAU?
Zmluva bola zverejnená dňa 20. 5. 2009 na internetovej stránke MŽP SR.
Emisna_zmluva
