HAČAVA. Prepad výroby a výrazné znižovanie objednávok zo strany železiarní však postihli aj výrobcov žiaruvzdorných zmesí, ktorí dodávajú hutám materiály na výmurovky pecí.
"Nás momentálne drží nad vodou len výroba a predaj kaustického magnezitu, ktorý sa používa v poľnohospodárstve ako prísada do krmív a hnojív," povedal TASR predseda predstavenstva spoločnosti Intocast Slovakia Hačava Eduard Dlugosch. "Je to jedna noha, na ktorej však stojíme pevne," dodal.
Magnezitové slinky, ktoré ešte vlani tvorili prevažnú časť výroby, zaznamenali koncom roku 2008 výrazný prepad predaja. Situácia sa príliš nezmenila ani v 1. štvrťroku 2009.
Firma, ktorá vyrába magnezit a jeho zmesi od začiatku 20. storočia, prešla v roku 2002, po takmer 2,5 roka trvajúcom konkurze do rúk nemeckej spoločnosti Intocast AG. Súčasťou postupného revitalizačného plánu bola aj rekonštrukcia vôbec prvej magnezitárskej rotačnej pece na svete z roku 1909. Obnovu zrealizovali v rokoch 2003-2004 za 2,32 milióna eur (70 miliónov Sk).
Vlaňajší rok bol podľa Dlugoscha nejednoznačný. Do septembra mali dokonca vyššie výnosy, ako očakávali za celý rok. V októbri však predaj spadol takmer na nulu. Veľkí odberatelia - hutnícke závody v Rusku - výrazne redukovali výrobu a posledný štvrťrok 2008 úplne pokazil celoročné výsledky.
Hospodársky výsledok bol napriek tomu pozitívny, aj keď oveľa menší, ako pôvodne počítali. Obrat dosiahol asi 20 miliónov eur (602,5 milióna Sk) pri objeme vyrobeného materiálu asi 40.000 ton. "Prvé tri mesiace tohto roku zatiaľ ukazujú, že spoločnosť sa ešte od dna neodrazila," podotkol zástupca firmy.
Už viac ako pol roka trvajúca kríza ale nemala dosah na zamestnanosť. V spoločnosti dnes podobne ako vlani na jar pracuje 80 ľudí. "Naša filozofia je, robiť v čase krízy také opatrenia, aby sme nemuseli prepúšťať," uviedol Dlugosch. Zamestnanci napríklad dostávajú cielené dovolenky, robia len podľa potreby na skrátený pracovný čas s tým, že keď sa opäť výroba zvýši, ostanú robiť aj nadčasy.
Spoločnosť má do budúcnosti veľké plány s výrobou čistého oxidu horečnatého, ktorý sa dnes používa vo farmaceutickom priemysle, alebo ako prísada do plastov proti horľavosti. "To je rezerva, ktorá môže v budúcnosti fabriku oživiť," uviedol predseda predstavenstva.
Projekt na rekonštrukciu jedného z objektov majú už vypracovaný. Investícia počíta s nákladmi v objeme asi 30 miliónov eur (903,8 milióna Sk).
