Ministerstvo zdravotníctva patrí k jedným z najťažších rezortov aj v časoch konjunktúry, tobôž v kríze, keď vybrané poistné klesá. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením RICHARDA RAŠIHO aspoň navonok nevyzerá ako rezort, ktorému dochádza dych. Je to len navonok?
Aký je stav dlhu v zdravotníctve?
„Ku koncu roku 2008 bol celý dlh približne 8,2 miliardy korún. Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva dlžili 5,8 miliardy korún, zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti VÚC, obcí a neziskových organizácií 2,3 miliardy. Akciové spoločnosti 15 miliónov korún, zdravotné poisťovne 12 miliónov korún. Z hľadiska vývoja dlhu nemocníc v štátnej pôsobnosti sa dynamika rastu od roku 2006 do konca roku 2008 výrazne zmenila. V roku 2006 dlh rástol o 2,4 miliardy korún, v roku 2007 o 1,4 miliardy a v roku 2008 to bolo už len o 49 miliónov korún."
Ide o záväzky nemocníc po lehote splatnosti?
„Áno, sú to záväzky po lehote splatnosti."
Lehota splatnosti sa však dá posúvať, čo má vplyv na veľkosť dlhu.
„Presne tak. Ale napríklad pri dlhu voči Sociálnej poisťovni musí byť splatnosť ku dňu výplat, tam nie sú dlhodobé splatnosti."
Takže nemocnice neodvádzajú odvody za svojich zamestnancov?
„Nie, najväčší dlh je voči liekom a zdravotníckym pomôckam."
A keď hovoríme o dlhu voči Sociálnej poisťovni?
„Bol vyše 700 miliónov korún a bol tvorený najmä platbami za zamestnávateľa. Za zamestnancov nemocnice platby odvádzajú. Väčšina dlhu je za dva roky, keďže koncom roka 2006 mnohé zdravotnícke zariadenia využili generálny pardon."
Tieto dlhy ešte nie sú veľmi ovplyvnené krízou?
„Nie."
Takže môžu byť ešte výraznejšie?
„Kto vie v súčasnosti, čo sa stane v kontexte hospodárskej krízy?"
Musíte však uznať, že keď sa platobná schopnosť firiem zhoršuje, bude sa zhoršovať aj situácia v nemocniciach.
„Je to možné."
Chcete poskytnúť nemocniciam pôžičku, aby splatili svoje dlhy. Kde máte záruku, že vám ju budú vedieť splatiť?
„Kritériá pôžičky by mali mať z hľadiska podmienok charakter komerčného produktu. To znamená, že sme v spolupráci s ministerstvom financií v rámci koncepcie návratnej finančnej výpomoci podmienili poskytnutie pôžičky predložením biznis plánu. Ten musí byť podložený na reálnych číslach podľa vývoja hospodárenia daných nemocníc. A iba tým, ktorí biznis plán predložia a bude zhodnotený ministerstvom financií a ministerstvom zdravotníctva, má byť poskytnutá pôžička."
Keď hovoríte, že to má byť postavené na komerčnej báze, prečo si nemocnice nepožičajú od komerčných bánk?
„Doteraz platná legislatíva bola taká, že si príspevková organizácia nemohla požičať od komerčnej banky, mohli si požičiavať iba akciové spoločnosti."
Prečo nezmeníte legislatívu tak, aby si od bánk mohli požičiavať aj príspevkové organizácie? Tým by ste mali istotu, že ich biznis plány stoja na reálnych základoch.
„Vytvárali sme produkt v čase aktuálne platnej legislatívy a keď bude možnosť čerpania návratnej finančnej výpomoci od štátu, nevidíme dôvod na to, aby čerpali z komerčnej sféry."
Keď šiel do vlády zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, vo vládnom návrhu ste nemali úpravu návratnej finančnej výpomoci.
„Zmenilo sa to pozmeňovacím návrhom poslancov."
Aká je záruka, že sa z návratnej finančnej výpomoci nestane nenávratná?
„Finančná výpomoc v takomto charaktere v zdravotníctve ešte nebola. Bol urobený Veriteľ, ktorý s týmto spôsobom oddlženia nemal nič spoločné."
Čím vám budú ručiť nemocnice, aby ste si boli istý, že vám dlh splatia?
„A čím by ručili banke?"
Majetkom.
„Dohodli sme sa, že vytvoríme produkt. Najväčší dlh je na zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Zbytočne sa budeme v tejto téme vŕtať."
Vy veríte tomu, že štátne ľavé vrecko bude pomáhať efektívne pravému vrecku?
„Keď bude ľavé a pravé vrecko neschopné, stretneme sa a môžeme sa o vreckách porozprávať. Vytvorili sme produkt, o ktorom si myslíme, že bude dobrý."
Aké má biznis plán nemocníc princípy?
„Je to vývoj dlhov v danom zdravotníckom zariadení, ktoré bude žiadať o pôžičku. Budú sa rátať iba pohľadávky po lehote splatnosti ku koncu septembra 2008. Bude schválený len ten biznis plán, ktorý bude mať ekonomický model na základe reálnych čísel."
Ministerstvo zdravotníctva ako zakladateľ musí dať nejaké rámce. Neplánujete zákonom prijať tvrdšie rozpočtové obmedzenia, ako majú akciové spoločnosti?
„Nemocnica musí poskytovať zdravotnú starostlivosť. Tvrdé rozpočtové opatrenia, čiže aby bol príjem a výdaj v rovnováhe, by mohli byť zavedené vtedy, keby nákladová a výnosová zložka balansovala minimálne okolo nuly. Pokiaľ by tvrdé rozpočtové opatrenie malo znamenať nedostupnosť liečby, tak nemôžeme porovnávať tvrdé rozpočtové opatrenie s poškodením zdravia pacienta."
Tradičným argumentom je, že platby zdravotných poisťovní nepokrývajú náklady, čím vzniká nepomer medzi príjmami a výdavkami nemocníc a to je hlavná príčina dlhu. Kde majú nemocnice ušetriť náklady, ako majú postupovať manažéri?
„Dynamika nárastu dlhu sa neznížila len preto, že boli zvýšené platby od zdravotných poisťovní, bolo to aj preto, že sa riaditeľom vytvorili motivačné kritériá. Plat má zložku základnú a pohyblivú. Tá závisí od hospodárskeho výsledku, objemu faktúr po lehote splatnosti, plnenia zdravotných kritériá, ako je obložnosť v daných nemocniciach či priemerná dĺžka hospitalizácií."
Aký podiel z platu je motivačná zložka?
„Môže ísť až do 70 percent z platu."
Prečo sa však nedarí znižovať dlhy?
„Máme skoro 30-násobne nižší medziročný nárast dlhu. Okrem zavedenia motivačnej zložky som urobil aj personálne zmeny tam, kde to inak nešlo. Prehodnocovali sa aj nájomné zmluvy, ktoré majú iné subjekty v nemocniciach. V bratislavskej nemocnici ceny nájmov išli v niektorých prípadoch aj o sto percent nahor a subjekty to akceptovali. Všetci riaditelia mali zredukovať externé zmluvy na nevyhnutné minimum - napríklad právne služby."
Znamená to, že rezervy, ktoré slovenské zdravotníctvo malo či má, sú obrovské. Dá sa hovoriť o tunelovaní?
„Nevidím žiadne tunelovanie."
V médiách sa písalo o kupovaní predražených alebo zbytočných prístrojov.
„Keď som nastúpil ako minister, prekontrolovali sme súťaže, ktoré boli vo väčších finančných objemoch. Táto kontrola prebehla aj v súčinnosti s Úradom pre verejné obstarávanie, aby som ako nový minister videl, či to, čo sa hovorilo, je pravda. Nebolo zistené žiadne pochybenie. Takže neviem, o akom tunelovaní rozprávate."
Úrad pre verejné obstarávanie však nevie posúdiť, či nemocnica potrebuje daný prístroj, či je kúpa prístroja racionálna v rámci celej siete. Môže sa stať, že žiadny porovnateľný parameter nie je.
„O akom prístroji viete, že bol kúpený a nepomáha pacientom? Najlepšie je hovoriť konkrétne. Písalo sa o lineárnych urýchľovačoch, stále ich je na Slovensku málo. Stále je tu potreba mať ich viac. Na Slovensku sú tri nové a sú maximálne využívané. Lineárne urýchľovače boli zakúpené v najvyššom čase."
Akú má kondíciu Všeobecná zdravotná poisťovňa?
„Platobná schopnosť bola kedysi zadefinovaná objemom vlastných zdrojov, ktorý mal byť minimálne na úrovni troch percent v danom čase. Tento ukazovateľ mal hovoriť, že zdravotná poisťovňa má peniaze na účte, ktoré má použiť na zdravotnú starostlivosť. Európska zdravotná poisťovňa mala v čase zaniknutia cca 7,5-percentné disponibilné zdroje. Z hľadiska zákona bola výrazne nad úrovňou troch percent. Zdala sa byť zdravá. Lenže táto poisťovňa si neplnila svoje záväzky. Jedného dňa zanikla a zostalo niekoľko miliónov korún nezaplatených za zdravotnú starostlivosť. Teraz hovoríme o tom, či si poisťovňa plní záväzky po lehote splatnosti viac ako 30 dní. Keby to platilo už vtedy, bolo by jasné, že Európska zdravotná poisťovňa si v zákonom stanovenom termíne záväzky neplní. A pritom tie peniaze mala."
Objavili sa informácie, že by ministerstvo malo naliať nejaké peniaze do VšZP formou zvýšenia základného imania. Vy ste sa vyjadrili, že ak bude mať naozaj problém, tak do nej peniaze nalejete ako akcionár. Kedy to bude?
„Povedal som, že VšZP vie, že keď bude problém, má to povedať akcionárovi. Povedal som, že nás k dnešnému dňu VšZP neoslovila s tým, že treba finančne pomôcť. Povedal som, že z hľadiska dnešného vývoja miezd a nezamestnanosti nechcem prejudikovať, kedy bude potrebná pomoc."
Má ministerstvo vôbec nejaké zdroje, ktoré by tam mohlo naliať?
„Výpomoci nejdú od nás, ale na základe rozhodnutia vlády."
Aj tých 200 miliónov eur na oddlženie nemocníc bude z rozhodnutia vlády? Výška tejto sumy je totiž otvorená.
„Materiál o návratnej výpomoci sme robili spoločne s ministerstvom financií, aby tam nevznikali otázniky. Oni sa vyjadrili, že nebudú hovoriť o objeme peňazí, kým nevedia, aká bude požiadavka a koľkí splnia kritériá. Dôležité je aj to, že ide o pohľadávky ku koncu septembra 2008."
Nie je to diskriminácia veriteľov, ktorých záväzky spadajú do obdobia po tomto termíne?
„Je to aj preto, aby sa pri vidine oddlženia nezačali nemocnice zadlžovať. Mohlo by sa stať, že dlh by ešte narástol. Takto máme zaručené, že sa naozaj nespravia nejaké nákupy kvázi dopredu."
Prečo stále odmietate poplatky v zdravotníctve ako formu niečoho, čo by mu mohlo pomôcť znižovať dlhy?
„Vieme, že 20-korunové poplatky z hľadiska nemocnice pri ambulantnej návšteve netvorili mesačne ani jedno percento z príjmu?"
Prečo ostal poplatok za pohotovosť?
„Aby ľudia nezneužívali pohotovosť, keď majú možnosť navštíviť lekára v normálnom čase."
