BRATISLAVA. Dosahy krízy po celom svete najviac kvária najchudobnejšie regióny. Inak to nie je ani u nás. Hlavné mesto je na tom najlepšie a čím ďalej na východ od neho, tým je situácia horšia.
Bratislavy sa kríza zatiaľ príliš nedotkla. Nezamestnanosť v hlavnom meste je tradične najnižšia a za posledné mesiace vzrástla len mierne. Platy sú v Bratislavskom kraji stále najvyššie. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu.
Len v Bratislavskom kraji je priemerná mzda nad celoslovenským priemerom. Ľudia tam v prvom štvrťroku zarábali v priemere vyše 960 eur hrubého mesačne. Priemer pre Slovensko je 710 eur. Všade inde je to menej. Výhodu má bratislavský región aj v tom, že až polovica voľných pracovných miest v krajine je práve tu.
„Bratislavský kraj má najvyšší prírastok platov, až o 51 eur. Svedčí to o tom, že kríza sa Bratislavy zatiaľ nedotkla tak výrazne, ako iných regiónov, a to platí aj z pohľadu nezamestnanosti," povedal riaditeľ odboru štatistiky práce a miezd na Štatistickom úrade Ivan Chrappa.
Do únie sme vstúpili aj preto, aby sa zmiernili regionálne rozdiely. Stále nevyužitá príležitosť, tvrdí Ivan Štulajter.
Banská Bystrica vedie v nezamestnanosti
Najvyššia miera nezamestnanosti je v Banskobystrickom kraji. Všade inde je pod 15 percentami, bystrický kraj vytŕča tým, že bez práce je tam až vyše 17 percent aktívnej populácie. Nájsť si dobrú prácu preto nie je ľahké. „V esbéeske pracujem za minimálnu mzdu, a musím si privyrábať ešte na benzínovej pumpe, aby som mohol žiť ako slušný človek," hovorí Lukáš z Novej Bane.
Situáciu v regiónoch stredného a východného Slovenska sťažuje aj to, že zo zahraničia sa vracajú tí, ktorým kríza vzala miesta. Najmä z Írska, ktorého ekonomika sa prepadá ešte viac ako naša.
V porovnaní s Bratislavou je na strednom či východnom Slovensku oveľa menej voľných pracovných miest, navrátilci preto najčastejšie skončia na úrade práce. Lukášov brat Vlado je výnimkou. „Má šťastie, že aj napriek kríze sa mu podarilo nájsť si v Írsku stálu prácu, doteraz mal len dočasné džoby," hovorí Lukáš.
V prvom štvrťroku bolo podľa Štatistického úradu v Bratislave a okolí takmer 10-tisíc voľných pracovných miest, v ostatných krajoch dokopy zhruba 11-tisíc. „Hlavným dôvodom, prečo nezamestnanosť rastie rýchlejšie v regiónoch mimo Bratislavy je, že tam prakticky nie sú voľné pracovné miesta," vysvetľuje Chrappa jednu z príčin, prečo Bratislava znáša krízu lepšie.
;)
Ľudia z ostatných krajov podľa neho nemajú príliš veľkú šancu, aby voľné miesta v Bratislave obsadili. „Väčšina voľných pozícií je vo verejnej správe, najmä v silových rezortoch," povedal Chrappa.
Oproti iným hlavným mestám nie je Bratislava výnimkou. Aj inde sú metropoly najbohatšie. „Je to prirodzené, keďže sú priemyselnými a administratívnymi centrami štátov," povedal ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Medzi nezamestnanými je pritom najviac ľudí so základným a učňovským vzdelaním a z pohľadu odvetví dominuje priemysel, stavebníctvo a doprava.
Štatistický úrad včera tiež zverejnil, že slovenská ekonomika sa v prvom štvrťroku prepadla medziročne o 5,6 percenta.
Ochromil ju najmä pokles záujmu zahraničia o naše výrobky a to, že ľudia v obave pred stratou pracovných miest míňali oveľa menej ako vlani. To zráža zisky firiem, preto musia znižovať platy alebo aj prepúšťať.
Zlepšenie? Možno koncom roka
V únii tak patríme medzi najhorších, hoci donedávna sme ešte patrili k ekonomickým lídrom. Úplne najhoršie na tom sme v únii podľa dostupných čísel, ak sa porovnáva výkon ekonomiky v prvých troch mesiacoch roka s posledným štvrťrokom vlaňajška. Slovenská ekonomika sa v tomto období prepadla až o 11,4 percenta.
Tento výrazný prepad ovplyvnila nielen finančná, ale aj plynová kríza, keď v januári dva týždne stál priemysel, tvrdí šéf sekcie makroekonomických štatistík na Štatistickom úrade František Bednarič. Za celý tento rok si ekonomika podľa slovenských štatistikov pohorší o tri a pol percenta. Guvernér Národnej banky Ivan Šramko, ale aj minister financií Ján Počiatek, si myslia, že to bude ešte horšie.
„Bez oživenia na trhoch krajín Európskej únie sa naša ekonomika nerozbehne," myslí si ekonóm inštitútu Iness Juraj Karpiš. Aj preto by nezamestnanosť mala u nás naďalej rásť.
Neostáva nám nič iné, len čakať na to, kým sa vzchopí nemecká ekonomika, ktorá je naším najväčším obchodným partnerom. Podľa Bednariča sa „určité zlepšenie dá očakavať až v štvrtom štvrťroku".
;){kind=link}