BRATISLAVA. Vodohospodárska výstavba prehovorila o tom, prečo minulý rok prenajala 300 hektárov pozemkov v okolí Jarovského ramena po 50 halierov za štvorcový meter ročne na celých 99 rokov. Takúto zmluvu podpísala s firmou Xiland, ktorá nemusela o prenájom s nikým súťažiť. Štátny vodohospodársky podnik tvrdí, že nemal „veľmi na výber". Pozemky totiž blokovalo vecné bremeno, ktoré na ne zriadilo ešte predchádzajúce vedenie podniku z čias bývalej vlády v prospech firmy Družstvo Lužné lesy.
Riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Roman Straka včera povedal, že štátny podnik tak nemohol kontrolovať ani riadiť územie s rozlohou 600 hektárov. S družstvom sa však podľa Straku nedalo komunikovať a Vodohospodárska výstavba nevedela bremeno zrušiť. Potom však prišiel Xiland.
„Spoločnosť poslala žiadosť o prenájom územia lužných lesov, lebo mali záujem investovať v tejto oblasti," povedal Straka. Xiland sa podľa neho ponúkol, že dosiahne zrušenie bremena, lebo má na to „prostriedky" a potom by sa pokračovalo v príprave zmluvy pre Xiland. „Pre nás to bola veľmi prijateľná ponuka," povedal Straka.
Opozícia: bremeno neobstojí
Podľa opozície takáto obhajoba neobstojí. „Toto je veľmi chabá výhovorka. Uzavrieť mnohogeneračný prenájom len preto, že sa Vodohospodárska výstavba nevie dohodnúť s firmou, v ktorej prospech je vecné bremeno, je na prvé počutie zjavný nepomer," povedal opozičný poslanec Pavol Frešo (SDKÚ). Ak sa totiž štátny podnik chcel zbaviť vecného bremana, mal vyhlásiť tender na riešiteľa problému a potom prenájom vydražiť. „V takýchto prípadoch je dražba najlepší spôsob, ako zistiť cenu," dodal Frešo.
Ako sa podarilo spoločnosti Xiland presvedčiť Lužné lesy, aby sa vzdali vecného bremena, nie je jasné. Podľa Štefana Stanka, predsedu predstavenstva Xilandu, je to obchodné tajomstvo. Rovnako tak aj odpoveď na otázku, či Lužné lesy dostali za odplatu nejaké peniaze. Pomoc Xilandu sa podľa Straku premietla aj do ceny, ale nie prioritne.
Päťdesiat halierov za štvorcový meter však môže byť správna cena aj podľa bývalého šéfa Vodohospodárskej výstavby Ladislava Gálla. Ten sa podpísal aj pod vecné bremeno na 600hektárovom pozemku. „Tieto pozemky sa nachádzajú v záplavovom pásme, takže tá cena je diskutabilná," povedal Gáll. Vecné bremeno malo podľa neho blokovať pozemok pre investora, čiže Lužné lesy. Toto družstvo malo podobné plány ako dnes Xiland.
Lužné lesy mali za pozemky podľa Straku platiť po 10 halierov za štvorcový meter, ale ani to sa nikdy nestalo, tvrdí.
Odhalená zmluva
Pri zmluvnej cene 50 halierov za štvorcový meter zaplatí Xiland za 99 rokov za štvorcový meter takmer 50 korún, dokopy za 300 hektárov vyše 152 miliónov korún (5 miliónov eur). Pozemky na rekreačné účely sa napríklad v Petržalke predávajú po 3800 korún za štvorcový meter. Pri 300 hektároch by to bolo dokopy 11,7 miliardy korún (388 miliónov eur).
O tom, že tento prenájom má veľmi blízko k predaju, svedčí nielen takmer storočná základná lehota nájmu, ale aj ďalšie časti zmluvy. Tú včera Vodohospodárska výstavba odtajnila celú. V častiach, ktoré doteraz neboli prístupné, sa píše, že ten, kto nadobudne vlastnícke právo k objektu vybudovanom na pozemkoch, bude mať právo prenajať si pôdu pod ním aj po skončení nájmu.
Podľa projektu sa pritom investor Xiland chystá stavať nielen rekreačné zariadenia, ale aj obytné plochy, pričom myslí aj na občiansku vybavenosť. Preinvestuje dokopy zhruba vyše miliardu eur (31 miliárd korún). Svoj záujem si v zmluve poistil aj opciou. Na prenajaté pozemky má predkupné právo.
Nájomné začne Xiland platiť až vtedy, keď mu úrady povolia výstavbu. Pozemok je totiž stále určený na športovorekreačné účely.
Štátny podnik si zasa pochvaľuje, že celú investíciu môže kontrolovať a investorovi musí všetko najprv odsúhlasiť.
Problémom okolo prenájmu pozemkov Xilandu sa mala zaoberať aj vláda. Rokovanie však odložila na čas, kým sa s ním neoboznámi nový minister životného prostredia Turský.
