Česi predali svoje emisné kvóty neporovnateľne výhodnejšie ako Slovensko. Potvrdzujú to už aj slová českého ministra, ktorý obchod s emisiami dohodol.
PRAHA, BRATISLAVA. Česko dostalo za jednu tonu emisných limitov nie menej ako desať eur, potvrdil bývalý český minister životného prostredia Martin Bursík. „Ak ste vy predali za päť eur, tak my nie sme nižšie ako na dvojnásobku ceny."
Stĺpček Mariána Leška o predaji emisných kvót - KLIKNITE
Slová českého exministra životného prostredia o predaji emisných kreditov rozbíjajú "kruhovú" obranu premiéra Fica. Čítajte viac v komentári Ivana Štulajtera: Pražský dôkaz
Tvrdí tiež, že Česi dostanú od Japoncov približne desať miliárd českých korún v hotovosti. Nemuseli od nich nakúpiť žiadne technológie, ako to tvrdil premiér Robert Fico. Jedinou podmienkou je, že Česko vynaloží 50 miliónov na prezentácie japonských technológií.
Fico včera odmietol reagovať aj na dôkazy, ktoré vyslovil významný český politik. Práve on však požadoval dôkazy, ktoré preukážu nevýhodnosť slovenského predaja.
Ak by sme dosiahli takú cenu ako Česi, získali by sme na zatepľovacie programy o 75 miliónov eur viac.
Bursík: Nie je to menej ako 10 eur
Premiér Fico neuznáva informácie maďarského a českého vyjednávača, z ktorých vyplýva, že slovenská vláda predala svoje emisné kredity pochybnému dílerovi hlboko pod cenu. Slová českého vyjednávača však potvrdzuje aj bývalý český minister životného prostredia MARTIN BURSÍK. Ten ešte vo funkcii podpísal nedávno kontrakt o predaji miliónov ton emisných kreditov Japonsku.
Pavel Zámyslický, vyjednávač obchodu s emisnými kreditmi medzi Českom a Japonskom povedal, že Česko predalo tonu emisií za cenu okolo 10 eur. Slovenský premiér na to reagoval, že preňho nejaký úradník nie je relevantným informátorom.
„Pavel Zámyslický je z ministerstva životného prostredia najviac v obraze o predaji českých emisných kreditov. On rokoval s NEDO, inštitúciou, ktorá bola poverená japonskou vládou sprostredkovať kontrakt. Ja som ho potom vo finále dojednával v Tokiu. Takže to, čo opisoval Pavel Zámyslický, sú relevantné informácie."
Koľko dostalo Česko za jednu tonu emisných limitov?
„Ak je to u vás 5 euro za tonu, tak my nie sme nižšie ako na dvojnásobku ceny. Nie je to teda menej ako päťkrát dva."
Koľko teda dostanete za predaj 40 miliónov ton emisných limitov od Japoncov?
„Zhruba 10 miliárd českých korún. Musím hovoriť zhruba, to je podmienka Japonska."
Musíte recipročne nakúpiť nejaké japonské technológie?
„Vôbec nie. Dostaneme iba hotovosť. Podmienka Japonska ohľadom technológií bola taká, že v programe „Zelená úsporám" musíme používať najlepšie technológie, aké sú na svete dostupné. To bola aj podstata vyjednávania s japonským partnerom. Nemusia to byť však japonské technológie."
Na internetovej stránke českého ministerstva životného prostredia sa objavila správa, ktorá hovorí o spolupráci Česka a Japonska v technologickej oblasti. To môže navodzovať dojem, že ide o zamaskovaný takzvaný offsetový program.
„Nejde o žiadny offset technológií. V zmluve je klauzula o použití pol percenta z objemu ceny na semináre, workshopy, pozvánky vedcov a podobne. Toto je tá technologická spolupráca Česka s Japonskom." (Pozn red.: Bursík si výšku percenta overoval telefonicky počas rozhovoru s českým vyjednávačom Pavlom Zámyslickým).
Ide o to, že premiér Fico sa podľa vlastných slov opieral o nejaké informácie z vnútra Česka o tom, že síce Česko mohlo získať od Japoncov lepšiu cenu, ale recipročne ste za to museli súhlasiť s nákupom ich technológií.
„Nie."
Boli ste kontaktovaný niekedy niekým zo Slovenska ohľadom českého obchodu s emisiami?
„Keď to u vás horelo a bola vo vláde debata o vašom obchode, volal mi váš minister životného prostredia Chrbet. Zaujímal sa o to, či sme to už odpredali."
Kedy to bolo?
„Približne pred mesiacom. Okrem toho nášmu ministrovi vnútra Ivanovi Langerovi volal váš minister vnútra Kaliňák a tiež sa o to zaujímal. Nepoznám však presné podrobnosti."
Skúste nám teda priblížiť obchod s Japoncami. Aké argumenty na nich zabrali, aby sa rozhodli pre české emisné limity a za slušnú cenu - nad 10 euro za tonu?
„Argumenty, ktoré majú váhu pri vyjednávaní v zahraničí, a nie len s Japonskom, sú kvalitné zelené projekty. Náš projekt „Zelená úsporám" mal presný systém a koncepciu predaja emisného prebytku. S týmto materiálom som šiel do vlády a nechal som si odsúhlasiť, aký objem hodláme odpredať. Museli sme upraviť aj zákon o ochrane ovzdušia, ktorý priamo novelizoval zákon o emisnom obchodovaní. Zanalyzovali sme situá〜ciu tak, že keď potenciálnym partnerom, vrátane Japonska, dáme garanciu, že výnosy z odpredaja budú príjmom Štátneho fondu životného prostredia, zvýši to cenu."
Takže garancia, že Česko využije výnos z emisného obchodu na zelené projekty čiže na ďalšie znižovanie skleníkových plynov, je rozhodujúca pri vyjednávaní ceny?
„Áno, presne tak."
Japonsko doslova vyžaduje, aby peniaze, ktoré zaplatí za emisné kredity išli na zelené projekty (tzv. GIS projekty)?
„Absolútne. Oni požadovali, aby sme zriadili osobitný účet pri Štátnom fonde životného prostredia a pripravili špeciálny program od komplexného zateplenia budovy, čiastkové zateplenie domu od strechy, cez obvodový plášť až po pivnicu. Podporili sme tiež obnoviteľné zdroje energie v náhrade za uhlie, vykurovacie oleje a elektrinu. Podporujeme kotly na biomasu, solárne kolektory a tepelné čerpadlá. U každého opatrenia sa počítal tzv. greening."
Čo to znamená?
„Aký efekt v znížení skleníkových plynov to bude mať."
Ako sa greeninguje zatepľovanie domov?
„Všetko je súčasťou výpočtu. Náš program Zelená úsporám je českými podnikateľskými zväzmi hodnotený ako najkonkrétnejšie protikrízové opatrenie z tých, ktoré sú na stole. Ekonómovia vypočítali, že tých 10 miliárd korún, čo sme dostali, dokáže vytvoriť či zachovať zhruba 30-tisíc pracovných miest."
Japonskú stranu zaujímali detaily, aký bude efekt z tohto programu?
„Oni ho odsúhlasovali. Museli sme ho mať hotový, aby sme mohli uzatvoriť predaj. Ale v tom je taktiež kúzlo tej vyjednanej ceny."
Čiže najprv zelený program, potom predaj.
„Mali sme o ňom jasnú predstavu, a potom sa viedli rokovania, a tie sa vedú napokon ďalej. Zatiaľ sme uzavreli kontrakt s Japonskom. Sme však už krátko pred podpisom kontraktu so Svetovou bankou."
Na aký objem?
„Relatívne malý - dva milióny ton, ale je to pre nás veľmi dôležité. Uzatvoriť kontrakt so Svetovou bankou má svoju váhu. Posilňujeme príjmové zdroje programu Zelená úsporám. Ide nám o to, aby sme oslovili čo najširší segment potenciálnych klientov. Spočítali sme to zhruba na 250-tisíc domácností. Je otázkou týždňov, kedy šestica bánk ponúkne tento produkt. Budú ponúkať dotácie vo svojich pobočkách a popritom aj komerčný spotrebiteľský úver, ktorým si klienti zateplenie či výmenu kotlov doplatia."
Cena so Svetovou bankou je už vyjednaná?
„Je veľmi blízka tej cene, ktorú zaplatili Japonci."
Ako ste vlastne prišli na to, že by ste mohli pýtať zhruba 10 euro za tonu?
„Podľa informácií, ktoré skladáme, keďže s touto komoditou sa voľne neobchoduje a ceny nie sú ani prístupné na internete. Informácie získavame od ministrov. Napríklad, keď som viedol radu ministrov, hovoril som s rakúskym a škótskym ministrom. Okrem toho sme vedeli, že do určitej miery sú to preteky s časom. V momente, ked by vrhli na trh svoje emisné prebytky Ukrajinci a Rusi, cenou by to poriadne zahýbalo. Na jednej strane to teda boli preteky s časom, na druhej strane nám veľmi záležalo, na čo tie peniaze budú využité. Rovnako dôležité to bolo aj pre nášho partnera. Keďže to vlastne platia japonskí daňoví poplatníci, ich vláda musí doma obhájiť, za čo dala relatívne vysokú kúpnu cenu. Podľa môjho názoru to poukazuje na vysoké povedomie Japoncov na tému životného prostredia. Lebo inak by sa japonská vláda neusilovala o čo najvyšší greening, ale nakupovala by horúci vzduch, ako to bolo na Slovensku."
Vy ste rokovali s japonskou štátnou agentúrou NEDO. Oni sa zaujímali aj o slovenské emisie, no neboli úspešní.
„My sme vyjednávali priamo a mali sme s nimi vynikajúcu skúsenosť. Sú to veľkí profesio〜náli. Máme rozvyjednávané ešte dve súkromné firmy v Japonsku, kontrakt so Španielskom a Rakúskom."
Hovoríte o sprostredkovateľoch?
„Všetko ide priamo. Tie dve japonské firmy vyjednávajú samy za seba. Už sa dokonca spravil tender na výber poradcu, aby sme otestovali predaj emisných kreditov na medzinárodnej aukcii."
Prečo?
„Aby sme mali nejakú referenčnú cenu. No zatiaľ sa ukazuje, že na bilaterálnych obchodoch sa vyjednáva lepšia cena ako v aukcii. Ale chceli sme to urobiť z princípu. Na bilaterálnych kontraktoch očakávame výnos zhruba 25 miliárd českých korún."
Čo to znamená pre trh s emisnými kreditmi, keď prenikne, že Slovensko predalo svoje emisie garážovej spoločnosti za cenu 5 euro za tonu?
„Mňa prekvapuje, že na druhej strane sú kupci, ktorí majú vôbec o tento horúci vzduch záujem."
Lenže to nie je v skutočnosti horúci vzduch bez zelených projektov. O horúcom vzduchu vláda hovorila pred predajom emisií dílerovi Interblue Group. No v zmluve s ministerstvom životného prostredia je už klauzula, podľa ktorej táto firma kontroluje použitie peňazí v súlade so zelenou investičnou schémou. Slovenská vláda teraz spúšťa zatepľovací program.
„Čiže nakoniec k tomu dôjde?"
Áno, zo zákona je príjem z emisného obchodu príjmom Environmentálneho fondu. Dokedy vidíte, že situácia bude výhodná na predaj? Jedným z argumentov slovenskej vlády totiž bolo, že sme museli rýchlo predať, aby sme predbehli Rusov a Ukrajincov.
„To nie je argument. Nechcem sa pliesť do vašich vnútorných záležitostí. Ale určite by u nás argument, že sme to museli rýchlo predať, a preto sme to dali nejakej firme v garáži a nepripravili sme žiadny zelený program a to je lepšie ako nič - nikdy nemohol uspieť."
Je teda stále vhodný čas na to, aby malé krajiny ako Slovensko a Česko predávali emisie za dobrú cenu?
„Mám dôvernú informáciu, ktorá ukazuje, ako vyzerajú naše rokovania so Svetovou bankou, Rakúskom. Tie ceny sú veľmi podobné cene, ktorú sme vyjednali s Japonskom."
Majú podľa vás Rusi a Ukrajinci šancu, že štáty budú od nich kupovať emisné kredity, aj keď nebudú mať pripravené zelené projekty?
„Myslím, že nie. To je aj odpoveď na otázku, ako pôsobí slovenský obchod na celkový obchod s uhlíkom. Negatívne, samozrejme, pretože je to za dampingovú cenu a znižuje efekt Kjóta. Nebolo by dobré, keby sa išlo do obchodov, aké ukazuje váš prípad."
Štáty, s ktorými rokujete, sa samy hlásia? Ďalší argument slovenskej vlády je totiž taký, že o naše kvóty sa vlastne nikto nezaujíma, tak sme to dali Interblue Group.
„Je to úplne inak. Teraz som volal Pavlovi Zámyslickému do Bonnu. Tam sa schádza elita vyjednávačov z celej Európy, ktorí diskutujú o emisnom obchodovaní od roku 2013. V tom čase už nebudú národné alokačné plány a nebudú ani povolenky pre firmy zdarma. Cieľom je, aby firmy skutočne do svojich kalkulácií zakomponovali cenu uhlíka. Očakáva sa, že tá poletí nahor. Takže cez tieto kontakty a cez osobné kontakty na ministerskej úrovni sa vyjednávajú obchody s emisnými limitmi v súčasnosti."
Program_Zelená_usporam_ceskeho_ministerstva
