ruskom Gazprome veľký vplyv, SERGEJ KOMLEV.
Ukrajina nedávno len s veľkými ťažkosťami zaplatila Gazpromu ďalšiu splátku za plyn. Hrozí, že peniaze na zaplatenie nových dodávok nenájde. To zaváňa ďalšou plynovou krízou, nemyslíte?
„Ten problém reálne existuje. Podpisom dohody medzi Ruskom a Ukrajinou v januári sa vyriešil len čiastočne. Základnou príčinou krízy, ktorá siaha hlboko do minulosti, bolo, že Ukrajina sa nechcela vzdať dotácií v podobe nižších ako trhových cien, ktoré jej poskytovalo Rusko. Dotácie sa rozrástli do takých výšok, že nebolo možné ich naďalej poskytovať. Pre Gazprom to bolo finančne nevýhodné. V rokoch 2006 až 2008 sa dotácie vyšplhali na 30 miliárd dolárov. To je rozdiel medzi priemernou cenou, za ktorú plyn kupovali štáty z Európy, a cenou, ktorú platila Ukrajina."
Český splnomocnenec pre energetiku Václav Bartuška povedal, že Rusko a Ukrajina postupovali v plynovej kríze spoločne, lebo chceli z únie vyžmýkať čo najviac peňazí.
„Je to len jeho fantázia. Mohol by som povedať scenár o konšpiračnej teórii, že Ukrajina sa spojila s rusofóbnou európskou politikou, aby dosiahla svoje ciele a neplatila vyššie ceny. Keď to porovnávam s istou dávkou irónie, tento scenár je pravdepodobnejší ako ten, o ktorom ste hovorili."
Ale potrubia medzi Ruskom a Ukrajinou sa nedajú odstaviť prakticky zo dňa na deň.
„Nechápem, aká by mohla byť motivácia Ruska, aby urobilo komplot s Ukrajinou. Motiváciu na konflikt vidím na ukrajinskej strane, ktorá dostávala od nás miliardové dotácie a nechcela sa ich vzdať."
Podľa ukrajinskej strany mala zaniknúť firma, ktorá ako zbytočný medzičlánok sprostredkovávala obchody medzi Ruskom a Ukrajinou. Nestalo sa. Namiesto RosUkrEnergo je tu ďalší sprostredkovateľ Gazpromsbyt.
„Gazprom nebol ten, kto vyhľadával v obchode rôzne sprostredkovateľské firmy. Uprednostňujeme priamy predaj plynu obchodným partnerom. Nie to, aby sa zisk delil aj medzi rôznych sprostredkovateľov. RosUkrEnergo bol určitý druh ceny, ktorú Rusko platilo za bezpečnosť dodávok plynu do Európy. Vznikla v roku 2006. Bol to návrh Ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka, aby sa táto firma zapojila do obchodu s plynom. Pristúpili sme na to, aby sa nezopakovala plynová kríza z roku 2006. Mal sa tým oddeliť tranzit plynu cez Ukrajinu od obchodných dodávok ruského plynu do Ukrajiny. Pre tranzit mala slúžiť RosUkrEnergo."
Sprostredkovateľ však vzťahy viac zneprehľadnil. Mal zaniknúť. Nestalo sa.
„Teraz máme dva separátne kontrakty s Ukrajinou. Dovtedy sme mali len tranzitný kontrakt. Vzťahy sa sprehľadnili."
V čom je rozdiel medzi firmami RosUkrEnergo a Gazpromsbyt? Prečo jedna firma zanikla a druhá sa objavila namiesto nej?
„To je úplne iný príbeh. Gazpromsbyt predáva plyn konečným spotrebiteľom na Ukrajine. Kupuje ho od Naftogazu. RosUkr〜Energo kupoval plyn od Gazpromu a predával ho Naftogazu. RosUkrEnergo bol medzinárodným veľkopredajcom plynu. Gazpromsbyt je lokálny ukrajinský maloobchodný predajca. Hlavný dôvod, prečo Rusko chcelo oddeliť tranzit plynu cez Ukrajinu do Európy od plynu, ktorý odoberá Ukrajina pre svoju vlastnú potrebu, bol, že Ukrajina kradla ruský plyn z tranzitných potrubí. Hovorila, že ho nekradne, ale ide iba o formu poplatkov za tranzit."
Premiér Putin nedávno kritizoval, že EÚ chce prispieť Ukrajine na obnovu zastaralej plynovej infraštruktúry. Prečo ruskému štátu, ktorý je rozhodujúcim vlastníkom Gazpromu, prekáža takáto spolupráca?
„Ruský a ukrajinský tranzitný systém sú navzájom veľmi prepojené. Boli súčasťou jedného systému v bývalom Sovietskom zväze. Tlak v ukrajinských potrubiach vytvárajú ruské kompresorové stanice. Ak by ste chceli modernizovať systém bez účasti Ruska, museli by ste oddeliť oba systémy, čo prakticky nie je reálne. Okrem toho, EÚ dala finančný prísľub, nie konkrétne peniaze. O pár mesiacov sa bude zostavovať nová Európska komisia, čo celý proces plánovanej finančnej pomoci môže oddialiť o niekoľko mesiacov. Na Ukrajine zas budú prezidentské voľby, čo tiež rekonštrukciu neurýchľuje. Ukrajina pritom veľmi súrne potrebuje investovať peniaze do rekonštrukcie plynovej infraštruktúry."
Únia však sľúbila vyše dve miliardy eur.
„To je len ilúzia riešenia. Únia prisľúbila Ukrajine dve a pol miliardy eur, čo je veľmi málo. Časový sklz by spôsobila aj implementácia európskej energetickej legislatívy, ktorá navyše môže ovplyvniť a zmeniť regulačné prostredie na Ukrajine. To by znamenalo novú reguláciu."
Koľko potrebuje Ukrajina na obnovu plynových rúr?
„Minimálne 15 miliárd dolárov. Odvtedy, ako sa Ukrajina stala nezávislým štátom, neinvestovala do obnovy plynovej infraštruktúry prakticky nič. Gazprom ročne dáva len do udržiavania ruskej infraštruktúry vyše dvoch miliárd dolárov. Ukrajinský systém môže kedykoľvek skolabovať. Komisia svojou ponukou privádza celú situá〜ciu do slepej uličky. Sama pritom nie je schopná dať dokopy sumu 15 miliárd dolárov."
Hovoríte, že peniaze z únie nepostačia. No Ukrajina je na tom ekonomicky veľmi zle. Odkiaľ má získať zdroje?
„Napríklad z amerických penzijných fondov. Je však ťažké pritiahnuť investorov do krajiny, ktorá sa zmieta v problémoch a je ekonomicky nestabilná. Ani Európska komisia nepožičia peniaze nestabilnému štátu. Je tu aj ďalší problém."
Aký?
"Dnes by sa nehovorilo o nových hrozbách pre energetickú bezpečnosť Európy a neboli by ani krízy v januári 2006 a 2009, ak by sa v roku 2004 firmy z Ruska, Ukrajiny a Nemecka dohodli na vytvorení konzorcia, ktoré by spravovalo ukrajinský tranzitný plynový systém. Bolo by to bez práva na vlastníctvo. Išlo by len o riadenie systému. To však nehralo do karát USA a európskym politikom. Oni nechcú, aby sa Rusko podieľalo na riadení ukrajinskej plynovej infraštruktúry."
Prečo?
„Argumentovali tým, že Rusko je monopolným producentom a dodávateľom plynu, čo nie je tak. Boli proti tomu z politických dôvodov."
Na konferencii o rizikách energetickej bezpečnosti v Bratislave ste povedali, že ceny plynu by mali klesnúť. Prečo však nechcete zverejniť aj príslušné časti zmluvy, kde sa hovorí, ako sa tvoria ceny, za ktoré SPP nakupuje plyn od Gazpromu?
„Cena plynu je funkciou ceny niektorých ropných produktov. Cenový vzorec má tri zložky. Je to cena, ktorá sa dohodne na začiatku kontraktu. A tá sa každý mesiac indexuje cez trhové ceny dvoch ropných komodít - vykurovací olej a ťažký olej (mazut), ktorý sa používa v priemysle napríklad na výrobu elektrickej energie. Váhy oboch produktov vo vzorci závisia od toho, akú úlohu zohráva plyn na danom lokálnom trhu. Ak sa napríklad plyn dodáva viac pre domácnosti, prevažuje zložka vykurovacieho oleja. Ak sa viac používa na výrobu elektrickej energie, prevažuje ťažký olej."
To v podstate už vieme. Viac neprezradíte?
„Procedúra je nasledovná. Na konci každého mesiaca SPP vezme cenový formulár, ktorý nám zašle. My ho skontrolujeme, a potom prichádza na rad platba. Nie je to tak, že Miller alebo Komlev príde na Slovensko a povie: Chlapci, budúci mesiac vám zvýšime ceny. Ceny sú dané tým, na čom sme sa dohodli v zmluvách. O konštrukcii ceny sme napríklad so Slovenskom rokovali päť rokov."
Prečo nezverejníte zmluvu s SPP, kde sa hovorí o cenotvorbe?
„Sú to normálne obchodné praktiky. Tak sa správajú aj dodávatelia plynu z Nórska či Alžírska. Nie je to nič nezvyčajné. Nik nezverejňuje obchodné zmluvy, bolo by to v rozpore s princípmi podnikania."
Ako Gazprom vníma projekt plynovodu EÚ Nabucco, ktorým by mal prúdiť plyn z kaspickej oblasti cez Turecko do Európy ?
„Gazprom nie je krátkozraká firma. Vieme, koľko plynu bude Európa v budúcnosti potrebovať. V roku 2020 to bude podľa našich predpokladov asi 100 miliárd kubických metrov nad súčasnu spotrebu. Ak vezmeme do úvahy plynovody North Stream a South Stream a druhú vetvu Blue Stream, je tu priestor aj pre ďalší plynovod."
Podporujete tento projekt napriek tomu, že by bol pre vás konkurenciou?
„Nie sme nadšení z toho, že Európa dáva Nabuccu prednosť pred našimi plynovodmi. No čím viac plynovodov bude Európa mať, tým budú dodávky plynu bezpečnejšie. Ak by bol napríklad problém so South Streamom, mohol by výpadok dodávok dočasne nahradiť Nabucco alebo naopak. Je to rozumná snaha. Čím viac plynovodov, tým lepšie."
Gazprom nakupuje turkménsky plyn na niekoľko rokov dopredu. Nechcete však práve tým odstaviť konkurenčný projekt Nabuco?
„Gazprom má svoje obchodné záujmy. Chceme získať plyn zo strednej Ázie, ktorý tvorí dôležitú súčasť našej plynovej diverzifikácie a rovnováhy. Preferujeme alternatívu, aby stredoázijský plyn prechádzal cez naše plynovody, aby sme z tranzitu mali zisk my."
Po plynovej kríze sa hovorilo, že Gazprom vytvorí spoločný podnik so slovenskou vládou a bude stavať u nás plynové zásobníky, aby sa nezopakovala januárová kríza. Ako ste pokročili?
„Určite máme záujem o spoločnú výstavbu zásobníkov. Čo sa týka Slovenska, je to pre nás priorita číslo jeden. Prebiehajú rokovania expertných skupín, zatiaľ bez konkrétnych záverov.
Ako chcete zabrániť, aby sa zopakovala kríza z januára 2009?
„Je tu jeden dôležitý faktor. Ak Ukrajina nenakúpi určité kritické množstvo plynu od Ruska, nebude schopná zabezpečiť fungovanie tranzitného systému a prepravu plynu z Ruska do Európy. Toto je pre celú Európu veľké riziko. Rusko a Európa by mali preto spolupracovať, aby sa vyhli tomuto riziku a ďalšej kríze. Nie je to tak, ako tvrdí pán Bartuška, že to nie je problém Európy, ale Ruska a Ukrajiny. To nie je primeraná odpoveď únie na riziko, ktoré existuje. Bartuška sa v tom veľmi mýli."
