Predčasný dôchodok nižší ako 190 eur po takmer štyridsiatich rokoch práce. Aj to je možné?
BRATISLAVA. Keď pani Mária odchádzala v roku 2004 do predčasného starobného dôchodku, vyrátali jej ho z príjmov od roku 1994 do roku 2003 a odrátali pol percenta za každých 30 dní, ktoré jej chýbali do dôchodkového veku. Bola to vtedy novinka. Do konca roka 2003 sa dôchodok vyratúval z piatich zárobkovo najlepších rokov z desiatich pred dôchodkom a nie za všetky roky od vtedy čerstvo vymedzenej hranice v roku 1994.
Novej dôchodkyni tak výšku dávky ovplyvnilo celé desaťročie vrátane piatich rokov, keď ako živnostníčka platila do fondu odvody iba z minimálnej mzdy.
Drahá smola
Hoci mala odpracovaných štyridsať rokov, na dôchodku Mária dostala 5717 korún (menej ako 190 eur). Mala smolu. Ďalšia novela prišla už v polovici roka 2005. Podľa nej žiadateľom dôchodok vypočítali z posledných celých dvadsiatich rokov. „Určite by som ho mala vyšší," hovorí Mária.
„Mať smolu" pre pani Máriu znamenalo ísť opäť pracovať, aby vyžila. Dôchodok si tak zvýšila na 265,30 eura. No aj tak jej z neho po zaplatení výdavkov mesačne zostáva najviac 110 eur.
„Môže byť nevýhodný čas odchodu do dôchodku? Dá sa môj dôchodok upraviť podľa zásluhy?" pýta sa.
Jedna zmena za druhou
„Rátané od roku 2004, legislatíva týkajúca sa dôchodkového poistenia sa zmenila zhruba tridsaťkrát," hovorí Timea Vörösová z ústredia Sociálnej poisťovne. Orientovať sa v zmenách dá zabrať odborníkom, nieto žiadateľom o dôchodok.
Neexistuje všeobecne platná rada, kedy je výhodnejšie odísť do dôchodku. Veľa zaváži životná situácia žiadateľa, ktorý napríklad rieši momentálnu nezamestnanosť odchodom do výpočtom znevýhodneného predčasného dôchodku. Ak je všetko v súlade s platnými zákonmi, dôchodkyni Márii a podobne aj niektorým ďalším penzistom nik pomôcť nemôže.
Tri a dosť
Na to, aká bude penzia, vplýva viacero faktorov. Podľa riaditeľa sekcie dôchodkového poistenia Rudolfa Križana však výsledok výpočtu podľa zákonom stanoveného aktuálneho vzorca najviac ovplyvnia dosiahnuté príjmy. Tie sa v súčasnosti sledujú od roku 1984. Vzorec má mnohé nuansy: zákon určuje, čo a ako sa do veličín započíta.
Žiadatelia - samostatne zárobkovo činné osoby - sú často presvedčení, že im majú dôchodok vypočítať zo skutočných zárobkov, ktoré boli vysoké, no v daňovom priznaní ich znížili o výdavky. Nie je to tak. Do výpočtu dôchodku sa zahŕňa len suma, z ktorej do Sociálnej poisťovne zaplatili poistné.
Na druhej strane sa málo vie napríklad o tom, že ten, kto má vyšší príjem ako trojnásobok priemernej mzdy v hospodárstve, si na dôchodku neprilepší. Zo zákona má maximálny osobný mzdový bod hodnotu tri. Ten, kto zarába viac ako trojnásobok priemernej mzdy, si to, čo má navyše, v dôchodku nenájde.
Ako sa ráta starobný dôchodok
- Dávka sa vypočítava podľa vzorca stanoveného v zákone: suma dôchodku sa rovná priemerný osobný mzdový bod krát doba poistenia krát aktuálna dôchodková hodnota.
- Priemerný osobný mzdový bod, cez ktorý sa do vzorca dostáva príjem žiadateľa v posudzovanom období, sa vypočítava z osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky. Priemerný osobný mzdový bod je veličina, ktorá najviac rozhoduje o výške dôchodku.
- Osobný mzdový bod je podielom ročného zárobku žiadateľa o dôchodok a priemernej mzdy v hospodárstve v danom kalendárnom roku.
- Aktuálna dôchodková hodnota je číslo, ktoré každý rok stanovuje ministerstvo práce a závisí od vývoja priemernej mzdy. Vlani bola 249,14 koruny (po prepočte konverzným kurzom 8,2699 eura). Tento rok je 8,9955 eura.
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Péenka zníži dôchodok
Tri najčastejšie omyly ľudí, ktorí už sú na dôchodku alebo oň žiadajú.
1. Píšu, že mi valorizovali dôchodok, no ten je stále rovnaký. Nič mi nevalorizovali.
Niektoré dôchodky priznané do konca roka 2003 sa podľa vtedy platných pravidiel zvyšovali na 1,1 násobku životného minima, ak boli jediným zdrojom príjmu. V súčasnosti ešte „dobieha" vyplácanie do 40-tisíc takýchto dôchodkov. Tieto dôchodky sa valorizujú, no trocha odlišným spôsobom: z vyplácaného dôchodku sa odráta zvýšenie z titulu jediného zdroja príjmu. Táto pôvodná suma sa valorizuje podľa bežných pravidiel ako všetky ostatné dôchodky.
Ak je po valorizácii táto suma stále nižšia ako 1,1 násobku životného minima, dorovná sa - podľa pravidiel pre dôchodok ako jediný zdroj príjmu. Ak 1,1 násobku životného minima prevýši, dostane vyššiu - valorizovanú sumu.
Výsledkom môže byť, že takýmto poberateľom dôchodku ho už niekoľkýkrát valorizovali, prečítajú si to aj v rozhodnutí, no suma je stále rovnaká. Je to preto, že valorizovaná časť je stále nižšia ako 1,1 násobku životného minima, ktorú dostanú na dôchodku podľa zákonov platných v čase, keď odišli na penziu.
2. Dôchodok musí byť aspoň taký vysoký ako životné minimum.
Dôchodok sa vypočítava podľa iných pravidiel. Výpočet zohľadňuje zárobok dosiahnutý v takzvanom rozhodujúcom období (záleží od legislatívy, ktorá platila v čase vzniku nároku na dôchodok), odpracované roky a podobne.
Ak je vypočítaný dôchodok v rozhodnutí nižší ako životné minimum, je vecou sociálnych dávok, aby príjem poberateľa doplnili o nevyhnutnú sumu.
Poučenie o tom každý dôchodca nájde už v liste, v ktorom ho Sociálna poisťovňa vyrozumie o výške dôchodku a posiela ho spolu s rozhodnutím o dôchodku.
3. Ak pracujem iba časť roka, zarátajú mi iba tie mesiace, keď som robil.
Nie je to tak. Ak niekto bol napríklad šesť mesiacov z roka na péenke, pre stanovenie osobného mzdového bodu pre príslušný rok mu príjem za šesť mesiacov rozdelia na dvanásť - teda ako keby pracoval celý kalendárny rok. Z tejto nižšej sumy sa potom vypočítava priemerný mzdový bod a ten sa potom dosadí do vzorca na výpočet dôchodku.
Tento postup sa uplatňuje od roku 2004. Do konca roku 2003 sa zohľadňovali takzvané náhradné doby.
Tieto náhradné doby (aj péenka pred rokom 2004) sa hodnotia aj po roku 2003, keďže počas nich poistenec nemal žiaden zárobok, zákon stanovuje hodnotu osobného mzdového bodu a preto toto obdobie istým spôsobom (priradená hodnota je nízka) zníži sumu dôchodku.
Halka Tytykalová (Zdroj: Sociálna poisťovňa)
Niektoré zmeny, ktoré ovplyvnili dôchodky
Od októbra 1988 až do konca roka 2003
Dôchodok sa vypočítaval z piatich najlepších zárobkových rokov z posledných desiatich kalendárnych rokov pred priznaním dôchodku. Vypočítal sa priemerný mesačný zárobok z rozhodujúcich rokov a ten sa následne zredukoval.
Maximálna suma pre výpočet dôchodku mohla byť 4067 korún. Suma sa ďalej upravovala podľa počtu odpracovaných rokov. Najvyššia výmera mohla byť 67 percent a dostal ju taký človek, ktorý pracoval od 18 rokov a v šesťdesiatich odišiel do dôchodku.
Minimálna doba na to, aby človek dostal dôchodok pred rokom 2004, bola dvadsaťpäť odpracovaných rokov.
Dôchodkový vek bol šesťdesiat rokov u mužov a 53 až 57 rokov u žien (podľa počtu vychovaných detí).
Až na výnimky neexistoval predčasný starobný dôchodok.
Ak žiadateľ preukázal, že dôchodok je jediným zdrojom príjmu, vyplácal sa mu najmenej vo výške 1,1 násobku životného minima.
1. januára 2004
Nový zákon o sociálnom poistení priniesol zásadnú zmenu vo výpočte dôchodku, zaviedol sa v súčasnosti platný vzorec.
Zjednotil sa vek odchodu do dôchodku pre mužov a ženy na 62 rokov. Začína sa však uplatňovať až u mužov narodených počnúc rokom 1946 a u žien rokom 1962 (u niektorých skôr, závisí to od počtu detí).
Pri výpočte dôchodku sa začal zohľadňoval príjem dosiahnutý po roku 1994, dlhšie obdobie sa posudzovalo len pri niektorých výnimkách.
Vznikol inštitút predčasného starobného dôchodku. Odísť doň mohol každý, komu podľa vzorca vypočítaný dôchodok vyšiel vyšší ako 1,2 násobku životného minima a desať rokov platil odvody do Sociálnej poisťovne.
1. júla 2005
Pri výpočte dôchodku sa u všetkých žiadateľov o starobný dôchodok začal zohľadňovať príjem dosiahnutý od roku 1984.
1. augusta 2005
Ak sa žiadateľ o predčasný dôchodok vzdal vyplácania dávok poskytovaných v nezamestnanosti, na ktoré mal nárok, o toto obdobie sa mu skrátilo obdobie, počas ktorého sa predčasnému penzistovi znižuje suma dôchodku (o pol percenta za každých tridsať dní, ktoré chýbajú tomuto predčasnému dôchodcovi do riadneho starobného dôchodku).
Novela zákona o sociálnom poistení uložila Sociálnej poisťovni začať prepočet vyše 80-tisíc dôchodkov, ktoré boli pôvodne vypočítané z upraveného priemerného mesačného zárobku 4067 korún alebo boli obmedzené najvyššími výmerami dôchodkov a súčasne z ďalších dôvodov upravené.
Úprava sa týkala len poberateľov starobných dôchodkov priznaných podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Prepočet ukončili v roku 2007.
1. januára 2008
Od tohto dátumu možno odísť do predčasného dôchodku najskôr dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku.
Podmienka splnenia 1,2 násobku životného minima vypočítanej penzie z predchádzajúceho obdobia zostala.
Minimálny počet rokov poistenia na priznanie starobného aj predčasného starobného dôchodku sa však zvýšil na pätnásť.
1. januára 2009
Dôchodok sa vypláca v eurách, pri prepočte meny sa zaokrúhľovalo na desať centov nahor.
Každoročná valorizácia dôchodkov sa presunula na január.
Novela zákona o sociálnom poistení priniesla zvýšenie niektorých dôchodkov priznaných podľa predpisov spred októbra roka 1988. Išlo však len o dôchodky ľudí, ktorí „dobre“ zarábali – pri výpočte dôchodku im nezohľadnili celý priemerný mesačný zárobok, ale im ho vyrátali z priemerného mesačného zárobku 3000 korún. Zmena sa preto týkala len zhruba päťtisíc starobných dôchodcov, ktorým v januári tohto roka pri valorizácii štát na dôchodkoch zároveň pridal aj jednotnú sumu 26,6 eura.
Na základe právnej úpravy doplnenej do zákona po rozhodnutí Ústavného súdu Sociálna poisťovňa prepočítala aj dôchodky ľuďom, ukráteným pri valorizácii v rokoch 2005 a 2006. Išlo o penzistov, ktorým v roku 2005 dávku zvýšili o menej ako 8,85 percenta a v roku 2006 im dôchodok nevalorizovali preto, že bol vyšší ako 17 200 korún. Dodatočné zvýšenie zákon umožňuje vyplatiť iba o čiastku, o ktorú prišli po vlaňajšom 13. júni, keď v Zbierke zákonov vyšlo rozhodnutie súdu.
Do výpočtu dôchodku sa cez osobný mzdový bod (táto veličina zohľadňuje príjem) prestali zaratúvať takzvané prázdne roky, ktoré znižovali dôchodok. Pod týmito rokmi sa rozumie obdobie, za ktoré nie je možné získať údaje o zárobkoch. Naďalej sa zohľadňujú v dĺžke celkového obdobia poistenia, žiadateľovi teda „nepokazia“ príjem a zároveň o ne nepríde.
(ht, Sociálna poisťovňa)
So solidaritou sa končí
Výpočet dôchodku sa upravuje aj podľa toho, či niekto zarábal viac, alebo menej. Naposledy v roku 2014.
BRATISLAVA. Ak sa nezmení zákon, vypočítané dôchodky budú v roku 2015 zodpovedať skutočným príjmom, z ktorých sa platilo poistné na dôchodkové poistenie. V súčasnosti sa z princípu solidarity ľuďom, ktorých priemerná hrubá mzda od roku 1984 bola nižšia ako priemerná mzda na Slovensku, pri výpočte zohľadňuje aj časť príjmu, ktorá im do priemerného zárobku chýba. V roku 2007 to bolo 32 percent, vlani 28 percent, tento rok to je 24 percent.
Naopak, pri výpočte sa uberá tým, ktorých priemerná hrubá mzda od roku 1984 bola vyššia ako 1,25 násobku priemernej mzdy.
Limituje sa tým takzvaná zásluhovosť. Týmto ľuďom sa vo vzorci pre výpočet dôchodku zohľadní iba časť z príjmu, ktorá prevyšuje 1,25 násobku až do trojnásobku ich priemernej mzdy (v roku 2007 to bolo 68 percent, vlani 72 percent, tento rok to je 76 percent).
Miera úpravy vo vzorci sa teda mení každý rok v prospech zásluhovosti a v neprospech solidarity. Posledný rok, keď zákon pripúšťa takúto úpravu, je v súčasnosti stanovený na rok 2014.
