Dnes sú desaťtisíce domov prázdne, pribúdajú opustené kancelárie, banky majú problémy s úvermi. Hospodárstvo čelí recesii.
Neuveriteľné, ako dokážu developeri za pár rokov všetko zmeniť. Svoje o tom vie aj tretie najväčšie írske mesto Limerick, ktoré je príkladom stavebnej horúčky, ktorá v novom miléniu zachvátila zelený ostrov. Pribudli výškové kancelárske centrá pri rieke Shannon, predimenzované nákupné strediská na predmestí, či desiatky nových domov a ciest.
Stavebný ruch sa dotkol aj miestnej univerzity, kde vyrástli hypermoderné fakulty, kaviarne a internáty, ktoré nemajú ďaleko od trojhviezdičkových hotelov. Študenti, samozrejme, platia aj poriadne vysoké nájomné. Na celý školský rok dosahuje až štyritisíc eur. Rozmach stavebníctva prilákal do mesta na západnom pobreží aj stovky robotníkov z východnej Európy - špeciálne Poľska.
Realitná bublina však vlani spľasla, čo jasne vidieť už na vjazde do mesta, kde stojí prvý prázdny hotel. Oproti sú holé múry nedostavaného administratívneho centra, ktoré lemujú opustené žeriavy. Pád stavebníctva so sebou strhol celú ekonomiku. Tá podľa odhadov do roku 2010 poklesne až o štrnásť percent.
Už aj tak zlú náladu v Limericku však znásobila priam Jóbova správa, že jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne - americká počítačová firma Dell - zatvára svoju fabriku v miestnom priemyselnom parku. Výrobu presúva do poľského mesta Lodž, kde dokáže skresať náklady. Prípad Limericku ilustruje problémy, ktoré trápia celý ostrov.
Na stavebníctve záležalo
Írsko od 90. rokov minulého storočia zažívalo prudký ekonomický rast. Investície najmä z Ameriky prilákala vzdelaná, po anglicky komunikujúca mladá populácie, atraktívna 12,5 percentná firemná daň a voľný prístup na trh Európskej únie. Infraštruktúre vidieku pomohli eurofondy z Bruselu. Kedysi jedna z najchudobnejších krajín Európy sa za dve dekády vyšvihla na špičku. Dnes sú Íri popri Luxemburčanoch najbohatší obyvatelia únie.
Ekonomický rozmach a prudký rast platov podporil aj rýchly rast stavebníctva a obchodu s nehnuteľnosťami. Každý rok sa dostavalo približne 75-tisíc nových domov a bytov, čo bolo viac ako v Británii. V čase najväčšieho rozmachu zamestnávalo stavebníctvo až dvanásť percent z celkovej pracovnej sily.
V rokoch 2000 až 2006 sa ceny bytov a domov strojnásobili. Pre premrštené ceny nebolo výnimkou, že Íri kupovali nehnuteľnosti v zahraničí.
Dlhy splatia až deti
Prvé znaky praskania bubliny sa objavili na jar v roku 2007, keď klesol dopyt a po prvý raz od roku 1994 aj ceny. Tento trend sa stále prehlboval a nezastavili ho ani špeciálne akcie realitných agentov.
Tí napríklad kupcov lákali ponukou, že im odpustia prvých šesť mesačných splátok. Samozrejmosťou boli rôzne štátne prémie a bankový úver v plnej výške ceny nehnuteľnosti.
Keď bublina spľasla, ihneď sa to odrazilo na páde ekonomiky, raste nezamestnanosti a na problémoch bánk, ktoré developerom porozdávali úvery, a tí nezvládajú splácať. Vláda bojuje s nedostatkom financií a tohtoročný deficit štátneho rozpočtu presiahne desať percent. Dôvod je jednoduchý - rast hospodárstva a daňových príjmov po roku 2003 ťahalo stavebníctvo. V čase vrcholu realitné investície tvorili až trinásť percent hrubého domáceho produktu.
Dnes množstvo dostavaných domov zostáva prázdnych. Ich počet sa odhaduje na 230-tisíc. Bývať v nich nebudú ani prišelci za prácou. Tisícky robotníkov zo strednej a východnej Európy sa začínajú vracať domov.
Aj po prudkom páde, ktorý teraz Írov čaká, zostanú bohatší ako Nemci alebo Francúzi. Ich devízou sú investície do vzdelávania, infraštruktúry a moderných technológií. Platiť za ekonomické škody, ktoré narobila realitná bublina, však budú musieť zrejme aj ďalšie generácie.
