Tak ako sa ministerstvo životného prostredia tvárilo, že sa emisná zmluva nedá celá zverejniť, tak sa teraz jeho činovníci tvária, akoby to bola samozrejmosť.
BRATISLAVA. Ministerstvo životného prostredia v pondelok zverejnilo celú zmluvu o predaji emisií. Udialo sa tak až po štyroch týždňoch od intenzívnej mediálnej a opozičnej kampane o protiprávnosti vybielenia údajov.
Minister Viliam Turský pôvodne zverejnil zmluvu s tým, že dal vybieliť meno konateľa Interblue Group, adresu firmy, čísla účtov, cenu a zazmluvnený objem emisných limitov.
Komentár Mariána Leška: Nevybieliteľný kšeft - kliknite
Prvýkrát neuverejnil ani dva dodatky k zmluve, ktoré boli podpísané v decembri minulý rok a začiatkom februára tohto roka. Teraz je jasné, že zmluvu podpisovala konateľka Jana Lütken.
Dodatky spresňujú kontrolu použitia peňazí na zelené investície. Špecifikujú, čo sa nimi môže rozumieť. Pričom za prvých 15 miliónov ton zvyšujú v prípade vypracovania zelených projektov cenu na 6,05 eura. Podľa dodatku by sa ako zelený projekt dalo chápať aj zatepľovanie.
Zvýšená cena 6,05 eura za tonu, ktorá sa objavila až v prvom dodatku zmluvy, zodpovedá tomu, čo si nechali ministri za SNS schváliť vo vláde. Prvá verzia zmluvy teda počítala s cenou, za ktorú ministerstvo nemalo mandát predávať.
Ministerstvo nevysvetlilo prečo sa tak odrazu rozhodlo vziať svoje tvrdenia o „uzatvorenej záležitosti" späť. Hovorkyňa ministra životného prostredia Jana Kaplanová iba skonštatovala, že „je to legitímne rozhodnutie ministra".
Po dôvodoch nepátral ani premiér Robert Fico. Povedal iba, že víta „rozhodnutie ministra, lebo pri nástupe do funkcie som ho požiadal, aby odstraňoval akékoľvek pochybnosti". Podľa Fica je teraz na verejnosti a médiách, nech zmluvu hodnotia.
Po zverejnení zrušenie? Obsah zmluvy sa nepozdáva opozičným poslancom. Včera sa pokúsili v parlamente zaviazať vládu, aby zrušila zmluvu. Zároveň chceli, aby vláda predložila do parlamentu podrobnú správu o tom, akým spôsobom vyberala kupcu a čo plánuje s emisiami ďalej.
Ani jeden z opozičných návrhov neprešiel. V najbližších dňoch má zasadnúť opozičná rada, aby vyvodila voči premiérovi Ficovi dôsledky.
Po zverejnení zmluvy zostáva otázkou, okrem pozadia Interblue Group, už len zrušenie tejto nevýhodnej zmluvy.
Exminister životného prostredia Ján Chrbet tesne pred svojím odvolaním tvrdil, že sa dohodol s Interblue na možnosti odstúpiť od zmluvy bez akýchkoľvek sankcií. Bolo to v čase, keď sa rozhodoval, či zverejní zmluvu, alebo ju radšej zruší. Chcel takýto návrh predostrieť aj vláde.
Premiér Fico to označil za zbabelý prístup a odvolal ho. „Ja takých strašiakov nepotrebujem," povedal vtedy Fico. Hovorkyňa ministerstva Kaplanová nevedela včera povedať, či platí Chrbetova dohoda s Interblue o odstúpení od zmluvy bez sankcií.
Lacný predaj Odtajnená zmluva o predaji emisných kvót potvrdila, že ide o akciový výpredaj. Jednu tonu sme totiž predali za 5,05 eura. Ak kupca Interblue Group nespochybní zatepľovací program ako zelenú schému, mali by sme od nich dostať na každú predanú tonu ešte jedno euro. Na účet Environmentálneho fondu prišlo dosiaľ iba 75,75 milióna eur za 15 miliónov ton, ktoré si Inter〜blue Group objednala ešte do konca minulého roku.
Najneskôr do konca roka by mala doplatiť 15 miliónov eur, vláda ide zatepľovať, čo sa dá chápať ako zelený GIS projekt.
Do konca roka 2012 má Interblue Group napevno dohodnutých 50 miliónov ton slovenských emisných limitov. Dokúpiť by teda mala ešte 35 miliónov ton. Na zvyšných 34 miliónov má exkluzívne opčné právo. Za týchto 69 miliónov už však ponúkajú len za 5,05 eura za tonu, zmluva dvíha cenu o euro len pri prvých 15 miliónoch ton.
Zmluva s Interblue je pre Slovensko nevýhodná
Zmluvu so spoločnosťou Interblue Group je problém vypovedať. Myslí si to advokát RADOVAN PALA z kancelárie e/n/w/c.
Čo si myslíte o zverejnenej zmluve s Interblue Group?
Táto zmluva je nevýhodná pre predávajúceho, teda pre Slovensko.
Prečo?
Interblue Group si dohodla právo nákupu 50 miliónov ton emisných kvót do konca roka 2012. V zmluve však nie je výslovne uvedená garancia, že ich aj odoberie. Predaj prebieha na základe objednávok zo strany firmy Interblue Group, pričom ona určuje termíny objednávok. Ak si objedná určitý objem, Slovensko jej ho musí poslať na účet. Ak si však už viac neobjedná, štát nemá účinný nástroj, ako proti nej postupovať.
Môže sa teda stať, že Interblue zablokuje Slovensku predaj 35 miliónov ton emisných limitov, ktoré má pevne zazmluvnené?
Slovensko by v zmysle zmluvy malo držať ešte objem 35 miliónov ton k dispozícii kupujúcemu až do konca roka 2012. Ak si kupujúci kvóty napríklad ani v polovici roku 2011 neobjedná, Slovensko ich bez rizika porušenia zmluvy nebude môcť ponúknuť nikomu inému - nebolo by totiž schopné previesť kupujúcemu kvóty, ak by si ich následne objednal.
Čo to podľa vás znamená, že si Interblue Group bude naše kvóty objednávať? Teda že nemusí postupovať podľa harmonogramu?
Z toho je možné usudzovať, že ide o sprostredkovateľa. Teda, že hľadá kupujúceho, a keď ho nájde, objedná si požadovaný počet kvót od Slovenska za garantovanú cenu. Pritom má dohodnuté, že za ne zaplatí až do 60 pracovných dní od doručenia kvót na svoj účet. Toto je problém, lebo Slovensko požíva iba minimálnu právnu ochranu. Výhodnejšie a transparentnejšie by bolo, keby zmluva bola otvorene sprostredkovateľská, Interblue by mala nárok na províziu a konečný kupujúci by platil priamo na účet Slovenska.
Môže Slovensko zmluvu vypovedať?
Na zrušení zmluvy by sa museli dohodnúť obe strany. Zmluva je totiž uzavretá na dobu určitú a neumožňuje jednostrannú výpoveď.
Katarína Ragačová, Konštantín Čikovský
Tajili aj mená úradníkov
Známe sú už aj mená hlavných protagonistov v obchode s emisiami.
BRATISLAVA. Zverejnená zmluva poskytla ďalšie kocky do príbehu o slovenských emisných kvótach. Okrem zverejnenia mena konateľky, ktorou je Jana Lütken, odkryla aj kúsok slovenského pozadia.
Ministerstvo životného prostredia považovalo totiž za „obchodné tajomstvo" aj ďalšie meno, paradoxne figurujúce za slovenskú stranu. Ide o Petra Solčanského, ktorý má byť podľa zmluvy primárnym kontaktom pre ľudí z Interblue Group. Solčanský je riaditeľom odboru ochrany ovzdušia a zmeny klímy na ministerstve životného prostredia a má mať na starosti práve manažovanie emisných kvót.
V dvoch objednávkach spolu na 15 miliónov ton emisných kvót však Jana Lütken a druhý konateľ Hans Grob kontaktovali Pavla Tehlára a nie Solčanského. Tehlár je šéfom sekcie kvality životného prostredia.
Solčanský aj Tehlár sú ľudia blízki šéfovi SNS Jánovi Slotovi. Podľa týždenníka Trend Solčanského stiahli v roku 2007 po dvoch mesiacoch z funkcie šéfa Vojenskej spravodajskej služby. Dôvodom odvolania mal byť jeho podpis na podozrivej zmluve za štyri milióny eur.
Na verejnosti sa objavili aj náznaky spochybňovania pravosti zverejnenej zmluvy. Niektoré detaily boli totiž odlišné v pôvodne zverejnenej vybielenej zmluve a v súčasnej verzii. Išlo o podpisy či o pečiatky. Podľa hovorkyne ministerstva Jany Kaplanovej ide o dve rôzne kópie tej istej zmluvy, keďže zmluva bola vyhotovená a podpísaná v štyroch kópiách. Tri si ponechalo ministerstvo. Prvú podľa Kaplanovej zabielili a zverejnili, teraz ide o druhú kópiu.
Katarína Ragáčová
zmluva
Publish at Scribd or explore others:
