BERLKIN. Opel bude zrejme musieť znížiť ceny o 40 %, aby predal dostatok áut a mohol splniť sľub týkajúci sa zachovania pracovných miest v Nemecku.
"Tento trh sa bude skladať zo značiek bojujúcich o prežitie a lacných áut, ak reštrukturalizácia Opela pôjde podľa plánu," myslí si šéf britského internetového predajcu áut Broadspeed.com Simon Empson. Predpokladá, že Magna International, ktorá zrejme získa Opel v kontinentálnej Európe a Vauxhall v Británii, bude musieť znížiť cenu áut o "40 % alebo viac", aby dosiahla svoje predajné ciele.
Kanadsko-rakúsky výrobca autodielcov Magna International stojí na čele skupiny, ktorá rokuje o kúpe Opela a Vauxhallu od General Motors (GM). Podľa Tima Adama, ktorý je profesorom pre podnikové financie na Humboldtovej univerzite v Berlíne, štruktúra dohody od nových vlastníkov požaduje viac zvýšenie produkcie než vytváranie zisku. Spoločnosť sa totiž výmenou za krátkodobý úver od nemeckej vlády vo výške 1,5 miliardy eur (45,19 miliardy Sk) zaviazala zachovať pracovné miesta v Nemecku.
Ak Opel vo vlastníctve Magny skutočne zníži ceny, ako bolo uvedené vyššie, do cenovej vojny sa zrejme zapoja aj automobilky Ford Motor a PSA Peugeot Citro‰n. To vyvoláva obavy týkajúce sa zotavenia európskeho automobilového priemyslu, ktorý sa nachádza v najhlbšej recesii od skončenia Druhej svetovej vojny. Zatiaľ to totiž vyzerá tak, že spotrebitelia budú kupovať iba autá so zľavami.
"Každý sa snaží generovať zisk a najrýchlejšou aj keď nie nevyhnutne najefektívnejšou cestou je zľava," myslí si šéf nemeckého Centra pre automobilový výskum Stefan Bratzel. "Peugeot, Renault a Ford si musia byť istí, že sa neocitnú v priekope pri ceste."
Európske automobilky v tomto roku vyrobia 17,7 milióna áut, čo je o 10,4 milióna menej, než sú schopné, uvádza spoločnosť IHS Global Insight. Európske závody GM v tomto roku využijú svoje kapacity zrejme na menej ako 62 %.
Podľa šéfa podnikovej rady automobilky Opel Klausa Franza by spoločnosť mala preniknúť na viac veľkých trhov, a potom by mala predávať 2 milióny áut ročne. To by vyžadovalo zvýšenie kapacít závodov automobilky viac ako o 200.000 áut ročne, keďže teraz dokáže Opel za rok vyrobiť 1,76 milióna vozidiel.
Dohoda medzi GM a Magnou závisí od úverov v celkovej hodnote 4,5 miliardy eur (135,57 miliardy Sk) od európskych vlád. Magna sa zaručila, že nezatvorí ani jeden nemecký závod Opela.
Ponuka Magny, ktorá je finančne krytá ruskou Sberbank, zahŕňa aj expanziu na ruský trh. To tiež podporuje špekulácie, že Opel chce zvýšiť produkciu výrobou lacnejších áut. Magna sa stala preferovaným záujemcom a zvíťazila nad ponukou talianskej automobilky Fiat sčasti preto, že Fiat chcel znížiť produkčné kapacity Opela a Vauxhallu.
Tim Adam z Humboldtovej univerzity si myslí, že záujmy nových vlastníkov Opela môžu viesť k rozhodnutiam, ktoré predĺžia straty automobilky. "Nikto z nových vlastníkov nemá výraznú motiváciu, aby v najbližších rokoch maximalizoval zisky. Noví vlastníci sú skôr motivovaní zvyšovať náklady."
Magna bude priamo profitovať z predaja svojich autodielcov Opela a GM dostane z každého predaného auta licenčné poplatky za použitie patentov a technológií, ktoré sú vo vlastníctve amerického koncernu, tvrdí Adam. Sberbank zasa získa na plánovanom partnerstve s ruským výrobcom OAO GAZ, ktorého banka tiež financuje.
Magna však tvrdí, že pre ňu je prioritou zisk Opela. Generálny riaditeľ kanadsko-rakúskej spoločnosti 3. júna povedal, že neziskové firmy nie sú dobré pre spoločnosť. Magna navyše stále bojuje o to, aby mohla zatvoriť niektoré fabriky. Franz takisto 3. júna vyhlásil, že sa vedú tvrdé rokovania o zachovaní závodov v britskom Lutone a belgických Antwerpách. Podľa nemeckých médií môže dohoda o predaji automobilky skupine vedenej Magnou viesť k zrušeniu 11.000 pracovných miest, z toho 2600 v Nemecku.
Magna by mala v automobilke Opel vlastniť 20 %, Sberbank 35 %, GM si má ponechať 35 % a zvyšných 10 % by malo pripadnúť zamestnancom spoločnosti.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.
