BRATISLAVA. Zmluva o predaji emisných kvót je podľa obchodných právnikov veľmi nevýhodná pre štát.
Právnik Pavel Nechala z Transparency International si myslí, že ide o veľmi primitívnu zmluvu vzhľadom na veľkosť kontraktu. „Z celej zmluvy srší neuveriteľne veľká dôvera k neznámej garážovej firme," upozorňuje. Usudzuje tak z viacerých indícií.
Čo vyčítajú zmluve odborníci Na rozsah kontraktu ide o primitívnu zmluvu. Nie je jasné, prečo je objednané množstvo kvót rozdelené na predpokladané a dodatočné množstvo. Firma si kvóty objednáva, nie je určený presný harmonogram
odberu, ktorý by sa musel dodržať. Dátum doručenia kvót 5 dní – odoslané v deň dátumu na objednávke. Dohodnutých 60 pracovných dní na zaplatenie za dodané kvóty. Neexistujú žiadne záruky. Úrok z omeškania je 0,05 percenta z nezaplatenej sumy.
Štát sa v zmluve zaviazal poslať na účet Interblue Group objednané množstvo emisných kvót najskôr päť dní od doručenia objednávky. Požadovaný deň doručenia kvót na účet Interblue Group totiž „nesmie byť kratší ako 5 pracovných dní od doručenia úplnej písomnej objednávky", píše sa doslova v zmluve.
Toto ustanovenie bolo už pri prvej príležitosti porušené. Interblue Group totiž prvú objednávku, na 5 miliónov ton, zaslala 27. novembra 2008 a zároveň v nej žiadala, aby jej ministerstvo previedlo kvóty v ten istý deň, čiže 27. novembra. Platí to aj pre druhú objednávku, na 10 miliónov ton, ktorá je z 1. decembra.
Porušená zmluva Hoci sa štát v zmluve zaviazal bezodkladne previesť svoj majetok na Interblue Group hneď, ako si to firma zmyslí, firma zaň môže zaplatiť až o 60 pracovných dní. Ministerstvo si v zmluve nevyžiadalo žiadnu záruku, aby predišlo problémom pri prípadnom nezaplatení.
„Súkromná spoločnosť by určite pri takomto veľkom kontrakte a pri neznámej firme požadovala napríklad bankovú záruku," hovorí Nechala.
Interblue pritom stačí, že keď nájde kupca, Slovensko vyzve, aby mu dodalo kvóty a o ono ich bez rizika predá. Ak sa firme Interblue podarilo len pri prvom obchode dohodnúť cenu o jedno euro vyššiu, ako tú, čo má zaplatiť Slovensku, zarobila by bez rizika 15 miliónov eur.
Keby totiž Interblue zrazu zanikla, štát by ostal bez peňazí a aj bez kvót, keďže by ich tretia strana, napríklad Japonsko nadobudla v dobrej viere, že je Interblue ich majiteľom. Štát si s Interblue dohodol iba úrok z omeškania 0,05 percenta. „Zmluva pritom neobsahuje ani len zákaz kupujúcej spoločnosti disponovať s emisiami až do zaplatenia kúpnej ceny štátu," hovorí advokát Martin Timcsák z kancelárie Valko and partners. Timcsák považuje mizivú ochranu štátu za najslabší bod zmluvy.
„Zmluva medzi štátom a Interblue nie je vôbec vyvážená. Nevyváženosť je pritom zarážajúca s ohľadom na množstvo finančných prostriedkov, o ktoré v danom prípade ide," dodáva Timcsák. Advokát Radovan Pala z kancelárie e/n/w/c pripomína, že Interblue môže Slovensku blokovať predaj 35 miliónov ton emisných limitov, ktoré má napevno dohodnutých. Zároveň, ak sa nezruší jej exkluzivita - opčné právo - nebude môcť inému predať ani zvyšných 49 miliónov ton emisných limitov.
Opciu môže Slovensko vypovedať. Právnici však upozorňujú, že vypovedanie práva je neštandardný právny úkon. „Na súde by sa to dalo napadnúť pre nezrozumiteľnosť. Vypovedávajú sa záväzky, ale práva?" pýta sa Nechala. Existuje tu podľa neho hrozba, že by súd takéto vypovedanie označil za neplatné. „Ide tu buď o nezodpovednosť tých, čo zmluvu pripravovali, alebo to mohol byť aj úmysel," myslí si Nechala.
Otázkou je podľa neho aj to, kto zmluvu pripravoval - či právne oddelenie ministerstva životného prostredia, alebo právnici Interblue Group. Na túto otázku hovorkyňa rezortu Jana Kaplanová nevedela včera odpovedať.
Je nevypovedateľná Táto nevýhodná zmluva je pritom podľa Palu v podstate nevypovedateľná. „Na zrušení zmluvy by sa museli dohodnúť obe strany. Zmluva je totiž uzavretá na určitý čas a neumožňuje jednostrannú výpoveď."
Premiér Robert Fico tento fakt odmieta. „Podľa informácií, ktoré mám, je vypovedateľná, nie je v nej žiaden problém." Fico by bol totiž veľmi rád, keby sme ešte niečo predali. Tvrdí totiž, že v súčasnosti je trh s emisiami mŕtvy.
