BRATISLAVA. S ekonomikou nám pre krízu padá aj rozpočet. Diera vo verejnom rozpočte sa tento rok môže zväčšiť na päť až šesť percent HDP, teda na vyše 3,5 miliardy eur (105 miliárd korún). Vyplýva to z odhadov analytikov. Oproti vlaňajšku je to viac ako dvojnásobok. Ak by sa to takto vyvíjalo aj ďalších päť či šesť rokov, mohli by sme sa verejným dlhom priblížiť ku kritickej hranici 60 percent HDP. To by už výraznejšie začali pociťovať ľudia aj firmy.
Ministerstvo financií zatiaľ zmenilo len predpoveď pre ekonomiku. Tento rok máme klesnúť o vyše šesť percent. Deficit prepočíta asi až budúci týždeň.
Dane za deficit
„Krajiny, ktoré zápasia s veľkým dlhom, musia robiť nepopulárne kroky ako zvyšovanie daní či odvodov," naznačuje ekonómka Poštovej banky Eva Sárazová to, kam by sme sa dostali, ak by vláda na dlhšie povolila uzdu v rozpočte.
Vysoké deficity nás môžu ohroziť, najmä ak bude pokračovať kríza a vláda neprejaví ochotu pribrzdiť rast výdavkov štátu. Zadlžená krajina je málo atraktívna pre investorov. Nové pracovné miesta u nás by pri vysokom dlhu nepribúdali tak rýchlo ako v minulosti. Veľký dlh by znamenal aj vyššie úroky.
„Zrejme by dochádzalo k ďalšiemu zvyšovaniu rizikovej prirážky, čo by ešte viac predražovalo dlhodobé úverové financovanie nielen pre štát, ale aj pre firmy a ľudí," hovorí ekonóm VÚB banky Martin Lenko.
Pri vysokom dlhu štát dáva čoraz viac na úroky, čo odčerpáva peniaze tam, kde ich treba. Vlani sme mali dlh pod 30 percentami, teda menej ako 20 miliárd eur. Na budúci rok by sme sa mohli podľa Tótha dostať ku 40 percentám. „Dlhová služba za dva roky stúpne o viac ako 350 miliónov eur. O toľko menej môže ísť ročne do vzdelania či zdravotníctva," povedal ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth.
Všetci v mínuse
Slovensko nie je v únii výnimkou. Kríza pošle do mínusu verejné rozpočty všetkých štátov v únii. Hlavný makroekonomický stratég českej ČSOB Tomáš Sedláček tvrdí, že nie je problém, ak sú štátne financie v mínuse, keď ekonomiky padajú. Problém je, že štáty si zvykli na deficity, aj keď sa im darí. Cez ne sa totiž ľahko zvyšuje ekonomický rast a životná úroveň.
Krízy podľa Sedláčka ukazujú, že umelé zvyšovanie rastu je nebezpečné. „Zvyšuje to riziko, že obyčajná recesia ekonomík sa môže zmeniť na krízu, ako je to v súčasnosti. Keby štáty nemali veľké dlhy z bohatých rokov, krízou by prechádzali ľahšie." Varuje pred fetišom neustáleho hospodárskeho rastu. „Ak sa budeme zaoberať len maximalizácou rastu za každú cenu, skôr či neskôr sa zadlžíme až k bankrotu," uvádza Sedláček.
To sa takmer naplnilo v prípade Maďarska či Lotyšska. V Maďarsku v súčasnosti zvyšujú dane, rušia trináste dôchodky a krátia platy v štátnej správe. Lotyši musia okresať dôchodky a platy v štátnej správe. Lotyšsko sa na pokraj bankrotu nedostalo pre vysoký dlh vlády, ale ľudí.
Ešte tam nie sme
Od stavu, v akom sú dnes Maďari či Lotyši, máme podľa Lenka ďaleko. „Na Slovensku je v súkromnom aj vo verejnom sektore situácia lepšia a pokles ekonomiky nevytvára taký veľký tlak na vládu a verejné financie ako v týchto krajinách. Prehĺbenie krízy by to však mohlo v budúcnosti priniesť," upozorňuje Lenko.
O nebezpečenstve rastu na dlh začínajú vážne uvažovať v Nemecku, kde horná komora parlamentu schválila ústavné obmedzenie pre deficit. Od roku 2016 by nemal byť vyšší ako 0,35 percenta HDP. Rezort financií sa zatiaľ nevyjadril, či o niečom podobnom neuvažuje vláda aj u nás.
