BRATISLAVA. Rezort pôdohospodárstva vraví, že našiel liek na krízovú situáciu farmárov a nezamestnanosť v agrorezorte. Mali by ním byť dotácie. Tentoraz na nového zamestnanca.
Každá farma či lesný závod čo investuje do výroby alebo modernizácie, môže získať od štátu minimálne 6640 eur na rok - ak popri zmodernizovaní podniku vytvorí aj jedno či dve pracovné miesta. Uchádzať sa o dotáciu budú môcť aj tí, ktorí len začínajú.
Cieľom rezortu pôdohospodárstva je vytvoriť 5000 nových pracovných miest v agrorezorte za dva roky. Noví zamestnanci by tak mali vyjsť na 33,2 milióna eur ročne, za dva roky celkovo na 66,4 milióna eur. Z toho by polovica peňazí mala ísť zo štátneho rozpočtu, druhá z európskych peňazí vyčlenených na program rozvoja vidieka.
Nezamestnaní sa na farmy nehrnú
Nová dotácia prijímateľom je malý a stredný podnik – chovateľ a pestovateľ, ktorý zabezpečí zamestnanie osoby evidovanej na úrade práce aspoň dva mesiace, a to najmenej na dva roky, žiadosť sa bude predkladať Pôdohospodárskej platobnej agentúre na základe výzvy zverejnenej do 1. septembra 2009, minimálna dotácia na jedno nové pracovné miesto je 6640 eur z celkovej investičnej podpory , pri investícii 100tisíc eur musí žiadateľ zabezpečiť aspoň 15 pracovných miest. Zdroj: ministerstvo pôdohospodárstva
Podnikatelia v agrorezorte sú k tejto iniciatíve skeptickí. „Človek musí veľmi rozmýšľať, či prijme pracovnú silu. Materiál ministerstva ho nepresvedčí," vraví prezident Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Pavol Bottka.
To, že farmári sú k návrhu opatrní, potvrdil aj hovorca Slovenskej poľnohospodárskej komory Stanislav Nemec. „Treba podporovať zamestnanosť, ale v súčasnej situácii je potrebné podporiť aj tých, čo sú schopní udržať pracovné miesta." Myslí si, že podporiť existujúce miesta by bolo oveľa jednoduchšie ako vytvárať nové.
Riešenie pritom vidí napríklad aj v znížení odvodov na zamestnanca či daní. „Tí, čo majú zamestnancov, ich teraz poprepúšťajú a za tri mesiace ich znova prijmú, lebo to už budú znevýhodnení uchádzači," upozorňuje na riziko tejto podpory Nemec. V ministerskom materiáli mu chýbajú aj presné podmienky jej vyplácania.
Práca v agrorezorte však nezamestnaných neláka. „Je to ťažká práca v zime, teple a smrade〜. Bez vzťahu k pôde to nejde," vysvetľuje Bottka. Sám vlastní farmu v Komárňanskom okrese, do ktorého sa po vypuknutí krízy vrátili ľudia, čo pracovali v Maďarsku. „Sú nezamestnaní, ale opýtať sa, či nepotrebujem niekoho na traktor, neprídu," povedal.
Nemec za nezáujmom o toto odvetvie vidí nízke mzdy. Tie totiž nedosahujú ani 80 percent priemernej mzdy u nás.
Podľa Bottku je problematická aj rovnica modernizácia rovná sa nové pracovné miesta. Zvyčajne práve kúpa nových výkonnejších strojov znižuje počet ľudí, ktorých farmár zamestná. „Aj za priemyselnej revolúcie robotníci ničili stroje, lebo im brali prácu," povedal. Šancu vidí v tom, že by farmy rozbehli spracovanie svojich produktov.
Vyhodené peniaze
S nalievaním ďalších peňazí do agrorezortu ako s riešením situácie v agrorezorte sa nestotožňujú ani niektorí analytici.
„Politicky sa, bohužiaľ, dá zarobiť na rozdávaní peňazí oveľa viac než na zlepšovaní podnikateľského prostredia," povedal analytik inštitútu INEKO Eugen Jurzyca. Podpora pracovných miest vo vybranom sektore sa podľa neho uskutočňuje len na úkor zamestnanosti v iných oblastiach ekonomiky.
Jurzyca by takúto dotáciu schvaľoval, len keby podporený sektor dokázal vytvoriť viac pracovných miest, než sa pre podporu stratí vo zvyšnej časti ekonomiky. Počet zamestnancov v poľnohospodárstve však dlhodobo klesá, aj napriek rastu našej ekonomiky pred krízou.
Súhlasí s ním aj analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Radovan Kazda: „Poľnohospodárstvo i lesníctvo podnes trpia prezamestnanosťou, a to nedáva dobré vyhliadky na udržateľnosti umelo vytvorených pracovných miest," povedal. Záruku, že miesta vydržia aj po skončení dotácie, nedávajú podľa neho ani chýbajúce podmienky pre potenciálnych zamestnávateľov.
Slovenskí pôdohospodári potrebujú otvorené konkurenčné prostredie na spoločnom trhu, a nie dotované pracovné miesta, myslí si analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Predpokladá, že viac pracovných miest by nášmu poľnohospodárstvu prinieslo skôr zrušenie dotačnej politiky únie.
